|
|
||||||||||||||||
| Streda 19.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zelenina ako zdroj obživyAj malá farma môže byť úspešná Spomedzi všetkých zbytočne dovážaných poľnohospodárskych a potravinárskych produktov asi najviac šokuje domácich spotrebiteľov - obyčajná zelenina. Často podradná a požiadavkám kvality nezodpovedajúca zelenina, predávajúca sa navyše za nehorázne ceny. Na druhej strane je fakt, že domáci producenti o jej pestovanie nemajú za súčasných podmienok veľký záujem. Vysoká spotreba práce, značné náklady, nekompletnosť riešenia problémov pestovateľov, najmä odbytu a nízkych nákupných cien v posledných rokoch spôsobili, že produkcia zeleniny pri náraste plôch stagnuje. Kým pestovateľské plochy sa od roku 1989 rozrástli na vlaňajších 40 000 hektárov, teda o 30 percent, produkcia zeleniny sa zvýšila len o 4 percentá. Dosť zákazníkov O to vzácnejšie je stretnúť sa so súkromne hospodáriacim roľníkom, ktorý sa rozhodol venovať práve tomuto poľnohospodárskemu odvetviu. Ing. Marián Paštéka (50) skončil na nitrianskej VŠP odbor mechanizácie. Po nástupe nového režimu s novými možnosťami, si položil otázku: čo ďalej? Vedel som, že klasické zameranie na obilniny či krmoviny by ma neuživilo, hovorí. Mám totiž len štyri hektáre pôdy, ďalšie štyri som si prenajal až v tomto roku. Dcéra chodila v tom čase na Strednú poľnohospodársku školu do Malinova. Občas som nazrel do jej učebníc, a to ma vlastne priviedlo na myšlienku, že pestovanie zeleniny je pre takého malého roľníka, akým som ja, asi jedinou správnou cestou. Aj keď v mojom prípade je to zložitejšie, lebo bývam v Senci a pôdu mám v obci Hosté v Galantskom okrese, ktorá je od bydliska vzdialená 24 km. Pri predaji je to zasa výhoda, lebo Senec má dnes 15 000 obyvateľov, takže o zákazníkov núdzu nemám. Inžinier M. Paštéka pestuje zeleninu síce už sedem rokov, ale tvrdí, že ešte stále sa musí veľa učiť, aby dosahoval také výsledky, s ktorými bude spokojný. Na otázku, čo mu v jeho práci pripadá najťažšie, odpovedá: Je to celý komplex problémov, ktorý pestovanie zeleniny sprevádza: od správneho výberu osiva, hnojív, chemikálií, cez ich správnu aplikáciu, aby neskôr nenastal napríklad problém s burinami a potom so zberom. Väčšina zeleniny sa zberá ručne, a to je, poviem vám, riadna fuška. Veď priemerná úroda sa pohybuje okolo 30 - 40 ton z hektára. Pestujem mrkvu, petržlen, niekoľko druhov cibule, kapustoviny, tento rok som na štyri hektáre nasadil pukancovú kukuricu. Záruka úspechu Marián Paštéka používa takmer výlučne holandské osivá, ktoré ho ešte nesklamali. Sú však veľmi drahé. Napríklad 2500 semien hybridnej kapusty stojí 600 Sk. Občas riskne a kúpi časť osiva aj od inej, než tej svojej firmy, ale ako to už býva - lacnejšie je aj menej kvalitné. Neplatí to však vždy - podľa neho napríklad najlepšie odrody petržlenu sú domáce a české, tie sú pritom podstatne lacnejšie. Práve zimné mesiace považuje za vhodné na to, aby mohol bilancovať, počítať, zvažovať čo a ako zaseje na budúcu jar. Vtedy študuje, vzdeláva sa, hľadá inšpirácie. Konzumenti sa najviac obávajú, že kúpia zeleninu, ktorá obsahuje neprípustné množstvo škodlivých dusičnanov. Akú záruku majú pri zelenine vypestovanej inžinierom Paštékom? Laik máva skreslenú predstavu o práci poľnohospodárov. Prvým konzumentom som vždy ja a moja rodina, už aj preto je mojím prvoradým záujmom, aby som pestoval len zdravú zeleninu. Výhodou spolupráce s holandskými firmami sú nielen kvalitné osivá, ale aj perfektne spracované katalógy, ktoré udávajú správne dávky hnojiva i jeho skladbu. Hoci sa hovorí opak, holandské normy sú tvrdšie ako naše. Ja aplikujem 800 kg priemyselných hnojív na hektár. Podľa Holanďanov sa nemá použiť viac ako 70 kg čistého dusíka pri 50-tonovej úrode mrkvy a petržlenu. Pritom naše pramene uvádzajú 100 a viac kilogramov. Držím sa holandských smerníc a doterajšie atesty ukázali, že som limity dusičnanov nemal ešte nikdy prekročené. Ich množstvo sa dá v zelenine aj znižovať, o čom sa v našej praxi takmer nehovorí. Viem to z osobných skúseností. Raz som viezol zeleninu na rozbor do dvoch rozličných laboratórií. V jednom som ju ráno odovzdal a v druhom práve neboli laborantky, takže som ju vozil do druhého dňa v aute. V zelenine, ktorú som ráno odovzdal mi namerali 400 miligramov na 1 kg z povolených 500 miligramov a v tej, ktorú som vozil v aute už len 170. Preto napríklad koreňovú zeleninu treba zberať podľa možnosti keď neprší alebo 5 až 7 dní po daždi. Nie je dobré zberať ani zavčas ráno, ale až neskôr, za slnka a nechať ju pár hodín obschnúť na hriadkach. Literatúra sa v odporúčaných dávkach dusičnanov značne rozchádza. V jednej našej či českej odbornej publikácii z roku 1990 sa možno dočítať, že odporúčaná dávka na jeden hektár mrkvy je až 320 kg čistého dusíka. Nuž to je v porovnaní s Holandskom až 5- až 6-násobne viac. Ak sa niektorý z našich pestovateľov chytí práve týchto faktov, potom sa nemožno čudovať, že jeho zelenina je plná dusičnanov. Mechanizmy a drina Tak ako všetko, aj pestovanie zeleniny pokročilo značne dopredu. Laik, najmä mestský človek možno ani nevie, že niektoré jarné práce pri určitých druhoch zeleniny už prestali byť takou drinou ako kedysi. Napríklad pokiaľ ide o mrkvu či petržlen - ak sme na jeseň dobre pôdu pohnojili - stačí ju na jar už len posmykovať. Traktor mi na jeden prejazd zeminu nahrobľuje a zaseje. Pravda, obrobenie jedného hektára takýmto spôsobom - bez osiva - stojí až 7000 Sk, ale drina je preč. Potom musím dbať najmä na dostatok vlahy, zaoberať sa ochranou, najprv proti burinám, a keď treba aj proti škodcom. Ani priesady už nesadia veľkopestovatelia tak, ako záhradkári - smeje sa inžinier M. Paštéka. Ja ich síce sadím starou bulharskou mašinou zo 70. rokov, ale keď niet prostriedkov na nové mechanizmy, postačí zatiaľ aj táto. Sadí naraz štyri riadky a obsluhujú ju dvaja traktoristi a štvorčlenná obsluha. Tento stroj spraví 0,8 - 1,2 ha za deň. Ručne by túto prácu robilo 7 - 8 ľudí celý týždeň. Radosť mám vtedy, keď rastlinky zo zeme vychádzajú, lenže to ešte neznamená, že z nich bude aj kvalitná zelenina. Môžu zarásť burinou alebo ich napadnú škodcovia. Vyhraté je až vtedy, keď sa mi podarí úrodu predať a peniaze za ňu držím v hrsti. Bez vlahy zeleninu vypestovať nemožno. Marián Paštéka má šťastie, lebo asi 350 metrov od jeho rolí, prechádza závlahový rozvod do miestneho družstva, takže s družstevníkmi sa vždy dohodne. Vlani za túto službu, keď ešte obhospodaroval len 3,6 ha pôdy, zaplatil závlahovému družstvu necelých 15 000 Sk. Celkové náklady na hektár pôdy predstavujú 50 - 70 000 Sk. Sú to prostriedky na osivá, chemikálie, hnojivá, spotrebu nafty, náklady za služby, ktoré si dáva robiť, prípadne za požičanie strojov, závlahy a iné. Sklady sú drahé Máte pravdu, lenže kto si u nás môže takéto nákladné zariadenie dovoliť? Ťažko by na jeho vybudovanie stačilo 5 mil. Sk. Vyplatilo by sa tomu, kto pestuje zeleninu na ploche najmenej 15 - 20 ha, aby sa v ňom dalo zaskladovať 300 - 500 ton. Ja si myslím, že na Slovensku takéto sklady ani nie sú. Preto sa odborníci pokúšajú vyšľachtiť také osivá zeleniny, ktoré sú na uskladnenie menej náročné a dlhšie vydržia. Takýto proces však trvá aj desaťročia. Konzervatívni Slováci |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
