Vraj vklady ročne zhodnocujú...

Podľa nášho názoru a názoru väčšiny „starých“ členov bytových družstiev členstvo v družstve by nemalo zaniknúť prevodom vlastníctva bytu a družstevník nemá v každom prípade platiť nový základný členský vklad, ale mali by tu platiť určité pravidlá. Mal by sa oceniť existujúci majetok bytového družstva (okrem bytov). Ak je majetok vyšší ako požadovaný základný členský vklad, nemal by člen družstva povinnosť opätovne platiť základný členský vklad. Ak majetok družstva (v rozdelení pripadajúcom na každého člena) by bol nižší ako základný členský vklad (majetkový vklad), mal by vlastník bytu rozdiel vyrovnať, aby zostal členom družstva. Problém je otvorený
Otázka zostáva otvorená: družstvá požadujú pri prevode vlastníctva nový členský vklad, členovia družstva s tým nesúhlasia. Člen družstva z Levíc sa pokúsil presadiť a urobiť aj kroky proti družstvu: obrátil sa na generálnu prokuratúru, ktorá postúpila prípad krajskej a tá okresnej prokuratúre. Okresný prokurátor postúpil spisový materiál zase na rozhodnutie krajskej prokuratúre. Tá vo svojom rozhodnutí oznámila, že prokuratúra nie je orgánom príslušným na vybavenie podnetu a vec postúpila kontrolnej komisii družstva. Toľko z listu člena družstva z Levíc, ktorý ešte dodáva, že kontrolná komisia družstva podnet zamietla ako neopodstatnený a povinnosť úhrady nových členských vkladov odôvodňuje uznesením zhromaždenia delegátov z roku 1992, § 223 Obchodného zákonníka a tým, že základné členské vklady boli preúčtované do členských podielov. Špecialitou je, že zaplatený „základný členský vklad sa zhodnocuje každý rok a suma sa rozdeľuje členom, ktorí uhradili základný členský vklad.“ Argumenty člena družstva
Ako teda argumentoval člen levického družstva? O tom bližšie jeho list, ktorý uverejňujeme. Píše sa v ňom: Okresné stavebné bytové družstvo v Leviciach vyzvalo svojich členov - nájomcov bytov na zaplatenie nových základných členských vkladov vo výške 1000 Sk. Písomné výzvy na úhradu boli doručené prostredníctvom predsedov výborov členských samospráv 16. 2. 1995 a 12. 9. 1995 všetkým členom bez ohľadu na dĺžku ich členstva v družstve. Termín na zaplatenie vkladu bol určený do 30. 11. 1995. Tento finančný nárok družstvo požaduje na základe nových stanov družstva prijatých zhromaždením delegátov 1. 10. 1992 s odkazom na § 223 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý nadobudol účinnosť 1. 1. 1992. Ako člen družstva som takéhoto názoru. Vklad do 1. 10. 1992
a) Fond predstavoval základný členský vklad v sume 3000 korún čsl. viazaných na podmienku vzniku členstva v družstve. Ďalej základné členské vklady tých členov, ktorí do účinnosti nových stanov neboli vyzvaní na zaplatenie členského podielu a tých členov, ktorým členstvo vzniklo po prijatí nových stanov, resp. podľa cit. ust. Obch. zák. b) Použitie fondu do 1. 10. 1992 v prípravnej fáze investičného procesu výstavby družstevných bytov bolo viazané na zaplatenie preddavkových členských podielov. Členské podiely do 1. 10. 1992.
a) Fond predstavoval preddavkový členský podiel, o ktorom v konečnej výške rozhodovalo predstavenstvo družstva vrátane zdrojovej kvantifikácie. Výška členského podielu bola určená pred začatím výstavby tak, aby jeho výška kryla rozpočtom stanovené investičné náklady pripadajúce na družstevný byt, ktorý bol členovi pridelený, zníženú o príslušnú časť poskytnutého štátneho príspevku na výstavbu družstevného domu a o úver poskytnutý peňažným ústavom. b) Použitie fondu v uvedenom reálnom čase bolo určené na financovanie všetkých prác investičnej povahy, spojených s výstavbou družstevných bytov podľa vtedy platných právnych noriem. Skončenie financovania sa uskutočňovalo postupne po dokončení a prevzatí jednotlivých bytových domov do užívania a po odstránení kolaudačných chýb a nedorobkov. Po tomto záverečnom procese investičnej výstavby sa finančné vzťahy s bankou uzavreli v súlade so stanovenými podmienkami v úverových zmluvách. Úhrada nových členských vkladov
Družstvo dôvodí, že základné členské vklady sa zhodnocovali v prospech členských podielov, čo bolo pojaté aj v pôvodných stanovách. S týmto poznatkom boli uzrozumení aj čelní funkcionári družstva, ktorý jeho majetok spravujú. Moje pochybnosti o tomto finančnom nároku spočívajú o. i. aj v tom, že svoje právo opiera o nové stanovy a poznámky odkazujúce na § 223 ods. 3 Obchodného zákonníka. Družstvo pritom vie, že Obch. zák. v jeho prechodných ustanoveniach nemá účinky do minulosti. Možno ho preto aplikovať na prípady pred nadobudnutím jeho účinnosti? Aj spôsob určovania základných členských vkladov bol spravovaný platnými stanovami do 1. 10. 1992. Žiadne osobitné ustanovenia v nových stanovách družstva, ktoré by nachádzali oporu v tom, že by sa právne vzťahy vzniknuté pred 1. 10. 1992 medzi družstvom a jeho členmi, ako aj z nich vyplývajúce nároky riadili či posudzovali podľa nových stanov, nie sú uvedené. Špecifikum zaplatiť nové základné členské vklady spočíva potom v tom, že splnená povinnosť členov, ktorí už uvedený vklad zaplatili, je anulovaná rozšírením ich členských povinností o povinnosť úhrady nových vkladov. Neprizerá sa pritom na skutočnosť, že základné členské vklady splnili svoj účel a stali sa tak majetkovou účasťou členov -nájomcom bytov zostalo členstvo na základe nájomných zmlúv v družstve zachované, aj bez úhrady nových vkladov. Alebo je to inak? Zaplatenie nových vkladov by sa vzťahovalo na členov, ktorí družstevný byt nemajú a mienili by sa podieľať na výstavbe nového bytového domu. Zisk družstva
Ak všetci členovia výzvu na zaplatenie nových vkladov budú akceptovať, získa tým družstvo finančný efekt v sume 7,2 mil. Sk. K novej dodatočnej verzii, že družstvo vklady ročne zhodnocuje a zhodnotené sumy rozdeľuje členom, ktorí nový vklad zaplatili, by bol komentár zbytočný. Aj spôsob inkasa nových vkladov je nezvyčajný, keď je ponechaný na báze dobrovoľnosti a bez uplatnenia sankcií pre tých, ktorí vklad nezaplatili. V tejto súvislosti bolo by zaujímavé poznať skutočnosť, či aj iné družstvá takýto postup alebo rozhodnutie voči svojim členom prijali. Predpokladám, že nie. Z uvedenej konštelácie mi vyplýva, že družstvo časové ani vecné dôvody k uvedenému postupu nepreukázalo. Môžem preto uvažovať, že ak by tieto tzv. pohľadávky voči členom boli vecne náležité, prečo sa neuplatňovali priebežne v reálnom čase, t. j. pred odúčtovaním a finančným uzavretím jednotlivých bytových domov, ale s výrazným odstupom času po desiatkach rokov? Ak bolo treba upraviť kvantifikáciu finančných zdrojov, vtedy platné právne predpisy to umožňovali. Na záver musím konštatovať, že OSBD ani kontrolná komisia ma nepresvedčili o správnosti ich postupu, čo do opodstatnenosti, ktorá by bola zrovnateľná s významom a obsahom získať od členov nové základné členské vklady. A keďže prípad o. i. má aj právnu povahu, správnosť mojej úvahy posudzovala na môj podnet aj kontrolná komisia družstva. Výsledok jej šetrenia vo veci si zasluhuje osobitnú pozornosť, a preto by som rád s ním oboznámil družstevnú verejnosť v nasledujúcom článku. Pavel Gregora