|
|
||||||||||||||||
| Streda 19.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Odpočítavanie straty z podnikaniaPri odpočítavaní straty z podnikania u fyzických osôb treba vychádzať z nasledujúcich ustanovení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov: § 5 ods. 3 Ak podľa účtovníctva výdavky presiahnu príjmy uvedené v § 7 a 9, je rozdiel stratou. O stratu sa zníži úhrn čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 s použitím ustanovenia odseku 1. Stratu alebo jej časť, ktorú nemožno uplatniť pri zdanení príjmov v zdaňovacom období, v ktorom vznikla, možno odpočítať od úhrnu čiastkových základov dane zistených podľa jednotlivých druhov príjmov uvedených v § 7 až 10 v nasledujúcich zdaňovacích obdobiach podľa ustanovení § 34. § 34 ods. 1 Od základu dane možno odpočítavať stratu, ktorá vznikla v najbližšom predchádzajúcom zdaňovacom období, a to rovnomerne počas piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období; ak počas týchto piatich bezprostredne nasledujúcich zdaňovacích období vznikne daňovníkovi ďalšia strata, nemožno ju už odpočítať od základu dane. Možnosť odpočítania straty sa nevzťahuje na štátne podniky a akciové spoločnosti s nadpolovičnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného majetku SR. Po prvý raz možno toto ustanovenie použiť pri strate vzniknutej za zdaňovacie obdobie roku 1993. Konkrétny príklad Podnikateľ má iba príjmy z podnikateľskej činnosti. V roku 1996 dosiahol stratu 150 000 Sk. V nasledujúcich rokoch dosiahol tieto čiastkové základy dane (zisky) z podnikateľskej činnosti: r. 1997*60 000 Sk r. 1998*200 000 Sk r. 1999*10 000 Sk r. 2000*300 000 Sk r. 2001*50 000 Sk Postup: Jedna pätina straty dosiahnutej v roku 1996 predstavuje 30 000 Sk. To znamená, že podnikateľ si bude môcť každoročne odpočítavať 30 000 Sk od základu dane z podnikateľskej činnosti a po odpočte straty budú tieto základy dane nasledujúce: r. 1997*30 000 Sk r. 1998*170 000 Sk r. 1999*0 Sk r. 2000*270 000 Sk r. 2001*20 000 Sk Vzhľadom na to, že v tomto príklade podnikateľ dosiahol za rok 1999 zisk len 10 000 Sk, môže uplatniť odpočet straty iba do tejto výšky. Rozdiel 20 000 Sk už daňovník nemôže uplatniť v nasledujúcich rokoch. Zníženie základu dane v jednotlivých rokoch sa uplatňuje v daňových priznaniach. O odpočte straty sa v peňažnom denníku neúčtuje. Problém zrušenia s. r. o. O zrušení spoločnosti môžu rozhodnúť spoločníci na valnom zhromaždení. Počet hlasov na prijatie takéhoto rozhodnutia by ste mali mať upravený v spoločenskej zmluve. Ak tomu tak nie je, Obchodný zákonník vyžaduje na zrušenie spoločnosti dvojtretinovú väčšinu hlasov všetkých spoločníkov. Po zrušení spoločnosť postupuje do likvidácie, pretože treba vyrovnať majetok vo vlastníctve spoločnosti. Valné zhromaždenie preto vymenuje likvidátora, na ktorého prechádzajú oprávnenia štatutárneho orgánu spoločnosti - konateľa, môže však robiť iba úkony vedúce k likvidácii spoločnosti. Ku dňu zrušenia spoločnosti treba vypracovať likvidačnú účtovnú súvahu a podať do obchodného registra návrh na zápis likvidácie spoločnosti. Pri zrušení spoločnosti likvidáciou má každý spoločník právo na podiel na likvidačnom zostatku. Tento podiel sa určuje pomerom vkladu, ktorý spoločník splatil, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje niečo iné. Po vyrovnaní všetkých majetkových náležitostí spoločnosti - predaj všetkého majetku, vyplatenie záväzkov voči veriteľom spoločnosti, vymoženie pohľadávok od dlžníkov - a po vypracovaní likvidačnej účtovnej uzávierky podá likvidátor návrh na výmaz spoločnosti z obchodného registra. K výmazu spoločnosti je potrebný aj súhlas daňového orgánu pre prípad, že by spoločnosť mala nevyrovnané daňové nedoplatky. Až výmazom spoločnosti z obchodného registra, presnejšie nadobudnutím právoplatnosti uznesenia registrového súdu o výmaze spoločnosti, spoločnosť právne zaniká. Opísané kroky sú spojené s ideálnym stavom účtovníctva a majetku spoločnosti. Samozrejme, môžu sa vyskytnúť problémy, ktoré nemožno vopred predpokladať, spoločnosť môže splniť podmienky na vyhlásenie konkurzu, príp. môže nastať iná situácia. Pretože ide o dlhodobý proces spojený s množstvom právnych úkonov, odporúčame obrátiť sa na odbornú právnu pomoc advokáta alebo komerčného právnika. Účtovanie kurzovej straty a zisku pri valutových pokladniciach Podľa § 24 ods. 2 písm. d) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov a v súlade s postupmi účtovania v jednoduchom účtovníctve podnikatelia vykazujúci k 31. 12. bežného roka peňažné prostriedky v cudzej mene prepočítavajú stav cudzej meny v účtovníctve na slovenskú menu kurzom NBS k 31. 12. Ak je stav pri prepočte cudzích peňažných jednotiek kurzom NBS k 31. 12. vyšší ako stav pokladnice, resp. na devízových účtoch v SR, ide o kurzový zisk, v opačnom prípade o kurzovú stratu. Kurzový zisk sa uvedie v rámci uzávierkových operácií v peňažnom denníku v stĺpci príjem peňažných prostriedkov ako príjem ovplyvňujúci základ dane v stĺpci ostatný príjem. Kurzová strata sa v peňažnom denníku uvedie v stĺpci výdavky peňažných prostriedkov ako výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v stĺpci prevádzková réžia. Ing. Marián Drozd Ekonomický poradca podnikateľa |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
