Vláda ako nevesta bez vena Na jednej strane rozostavené policajné koridory pred Úradom vlády. Na strane druhej, skandovanie stavbárov zaplaťte za vykonanú prácu alebo truhla s heslom Vláda SR pochovávaš slovenské stavebníctvo. Poviete si, dobre načasovaná akcia (v čase prezidentských volieb) a silné gesto zo strany odborárov. Avšak sama prítomnosť štátneho tajomníka Ministerstva výstavby a verejných prác Romana Šípoša akoby podčiarkovala adekvátnosť tohto protestu. Lebo nekoncepčný prístup k stavebníctvu (nielen súčasnej, ale aj predchádzajúcej vlády) a dosiaľ nezaplatené pohľadávky z výstavby diaľnic v minulom a aj v tomto roku viedli odborárov z OZ Stavba zorganizovať pred sídlom vlády protestnú manifestáciu. Čísla sú neúprosné. Dlh z roku 1998 za výstavbu diaľnic predstavuje sumu 850 mil. Sk, za prvé mesiace tohto roka je to už 2,1 miliardy korún. Ani štátom garantovaný úver pre Štátny fond cestného hospodárstva vo výške 41 mil. EUR (1,8 mld. Sk) nestačil na viac ako iba na pokrytie nesplatených faktúr za rok 1998. Finančná podpora očakávaná od vlády na jeseň tohto roka, v čase, keď sa na výstavbe zazimúva, pre zadlžené firmy tiež neveští nič dobré. Pokles stavebnej produkcie v marci o 27 % (oproti rovnakému obdobiu za minulý rok), finančné problémy najväčších stavebných firiem, ako sú Hydrostav, a. s., Doprastav Bratislava a Váhostav Žilina, ale predovšetkým k 30. aprílu prepustených vyše 22-tisíc zamestnancov, tak prinútili tisícky stavbárov vyjsť do ulíc demonštrovať svoju nespokojnosť so súčasným stavom. Ustavičné odďaľovanie riešenia problémov tak spôsobilo, že stavebné podniky sa dostávajú do likvidácie, konkurzu a neúmernej druhotnej platobnej neschopnosti. Ani výzva vláde, aby sa do 15. apríla vyjadrila, žiaľ, nič nezmenila na situácii. A tak včerajšia akcia je len prirodzeným vyvrcholením štrajkovej pohotovosti trvajúcej už od 1. februára tohto roka. A aké sú východiská? Urýchlene definovať a predovšetkým dodržať už odsúhlasený postup výstavby diaľnic a bytov, garantovať pravidelnú úhradu vykonaných prác a tiež jasne definovať, odkiaľ budú tieto zdroje kryté. Ale hlavne zabrániť ďalšiemu prepúšťaniu zamestnancov. Lebo stavebníctvo so svojím multiplikačným efektom, keď na jedného pracovníka stavebníctva pripadajú ďalší traja z ostatných rezortov, môže spustiť (podľa nárastu nezamestnanosti už aj spustilo!) lavínu, ktorej následky budú pre slovenskú ekonomiku nedozerné. Katarína Šelestiaková
