Hospodársky denník
USD44,42 Sk
EUR47,299 Sk
CHF29,517 Sk
CZK1,255 Sk
  Štvrtok  20.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zaťažené firmy nemôžu rásť


Strojárstvo očakáva finančnú reštrukturalizáciu
Prioritnou podmienkou rozvoja strojárskej výroby je dostupnosť finančných prostriedkov, vytvorenie podmienok na vstup zahraničných investorov a všeobecná podpora investícií. Súčasné uplatňovanie zákona o exekúciách a zákona o konkurze a vyrovnaní pôsobí proti stabilizačným tendenciám v priemysle. To sú dva najdôležitejšie závery z valného zhromaždenia Zväzu strojárskeho priemyslu spred niekoľkých dní. Napriek kríze odvetvia ukazovatele ako výroba tovaru, produkcia a pridaná hodnota za posledné tri roky rastú o 10 až 35 % ročne, resp. 5 – 17 % v pridanej hodnote. Za rok 1998 je prírastok produkcie dokonca až 41 %. Export v stálych cenách vzrástol indexom 1,58 (37,8 mld. Sk), z čoho ale predstavovala výroba dvojstopových vozidiel 34,9 mld. Sk. Export strojárstva predstavuje až 36,9 % exportu celého priemyslu SR. Oveľa rýchlejšie však rastú náklady - za rok 1998 je to až o 44,5 %, takže hospodársky výsledok je trvale negatívny. Mzdové náklady sa na tomto trende podieľali iba 0,5 %, avšak až 27 % finančné náklady, väčšinou bankové úvery. Kým hospodársky výsledok v strojárstve bol v roku 1995 - 4,3 mld. Sk, v roku 1997 to bolo - 7,6 mld. Sk, v roku 1998 takmer až - 10 mld. Sk. Finančnú situáciu v strojárstve verne zobrazuje vývoj pohľadávok. V roku 1995 to bolo 28 mld. Sk a na konci roku 1998 už 42,4 mld., čo predstavuje 149,2 % z vlastného imania. Ekonomickú situáciu najlepšie zobrazuje stav zadlženosti, čiže pomer vlastného imania ( majetok akcionárov) a cudzích zdrojov, resp. záväzkov voči bankám a dodávateľom. Kým na začiatku minulého roka bola zadlženosť (vlastné imanie k cudzím zdrojom) strojárskych podnikov 1:2,6 , teda až 72 % potrieb podnikov bolo financovaných zo zdrojov bánk a dodávateľov, ku koncu roku 1998 vzrástla zadlženosť až na 1:3,7. Banky ale považujú svoje úvery za bezpečné len vtedy, ak pomer vlastných zdrojov firmy ku cudzím je 1:1. Ak sa začne pomer meniť, čiže zdroje bánk tvoria prevahu financovania potrieb podniku, začínajú banky sťahovať svoje peniaze. Práve negatívny vývoj vo financovaní podľa správy potláča tendencie k oživeniu strojárstva. Ak totiž aj podnik získa zákazku, nedokáže ju prefinancovať z viacerých dôvodov. Domáce zdroje sú drahé. Pri úrokoch viac ako 20 % ročne sa pri priemernej rentabilite okolo 3 - 8 % nedajú splatiť. Po druhé - zahraničné finančné inštitúcie nemajú dôveru k priemyselným firmám, ktorých vlastné imanie je nižšie ako 50 % aktív. S financovaním však súvisí aj celý rad ďalších absurdít: Napríklad rast produktivity sa dosahuje až z 15-percentným znižovaním počtu zamestnancov. Tým, že objem skutočných investícií nezabezpečuje ani jednoduchú reprodukciu, výrobné zariadenia sa neobnovujú v potrebnom rozsahu, podniky veľkú časť zdrojov získavajú predajom prebytočných strojov, budov, ale vzhľadom na prebytok ponuky za veľmi nízke ceny a podobne. Východiskom je finančná reštrukturalizácia prostredníctvom upraveného mechanizmu konkurzov a následnej kapitalizácie záväzkov v tých firmách, ktoré majú šance na prežitie. Len firmy zbavené záväzkov sú vhodné na financovanie zahraničným kapitálom. No takýto postup nevyrieši otázku hotovosti. Časť sprivatizovaného majetku sa prostredníctvom daňových úradov fakticky zoštátni a majoritnými vlastníkmi strojárskych podnikov sa stanú banky - podľa správy - „tie isté, ktoré v minulosti neprejavili veľa podnikateľského ducha“. Výraznejšie treba podporiť aj zahraničný obchod. Napríklad návrh legislatívnou úpravou daňových a colných predpisov zlepšiť a zjednodušiť manipuláciu s dovozmi pre výrobnú spotrebu i vývoz, či vzhľadom na špecifické postavenie strojárstva aj návrh vo zvýšenej miere využívať barterové obchody za nákup a dovoz surovín. Zdenka Rabayová

Amsterdamdážď18
Atényoblačno25
Belehraddážď17
Berlíndážď16
Bratislavaprehánky18
Bruseldážď17
Budapešťoblačno19
Bukurešťslnečno19
Frankfurtoblačno22
Helsinkijasno18
Istanbulslnečno22
Kodaňoblačno15
Kyjevpolooblačno14
Lisabonslnečno19
Londýnoblačno15
Madridslnečno16
Milánooblačno20
Moskvapolooblačno13
Oslopolooblačno21
Paríždážď17
Prahadážď16
Rímprehánky25
Sofiadážď17
Štokholmslnečno14
Varšavaoblačno16
Viedeňdážď17
Záhrebzamračené18
Ženevaoblačno20

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.