Hospodársky denník
USD43,873 Sk
EUR46,714 Sk
CHF29,151 Sk
CZK1,231 Sk
  Piatok  21.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Žiadané ložiskové reduktory majú pohotového výrobcu

Slovensko má aj prosperujúce strojárske firmy
Pred dvoma rokmi, v roku 1997, otvorili v Prešove závod na výrobu ložiskových reduktorov. Ide o pôvodné slovenské technické riešenie, ktoré unikátnym spôsobom spája prevodovku a ložisko. Veľmi atraktívny výrobok s vysokým zhodnotením primárnych vstupov je určený na technicky najvyspelejšie trhy. Ložiskové reduktory Spinea majú uplatnenie v leteckom a zbrojárskom priemysle, robotike, v textilných, drevoobrábacích, poľnohospodárskych strojoch, meracích zariadeniach. Dali o sebe vedieť
Svetový trh v oblasti prevodoviek ovládajú v súčasnosti tri japonské firmy - Teijin seiki Ltd., Harmonic Drive Inc. a Cyclo sumitomo, ktorých obrat sa blíži k miliarde USD. V Európe ani Amerike žiadny výrobca neexistuje. „Pokiaľ ide o pohonovú techniku, firmy začali vnímať Spineu ako konkurenta spomínaných firiem. Dôležitá je kvalita a technický stav produktu. Špičkoví odborníci potvrdili, že parametre našich výrobkov zodpovedajú svetovej kvalite. Samozrejme, máme plán technického vývoja, aj plán ako zefektívniť proces výroby. Chceme napredovať a naše ložiskové prevodovky spájať s vysokokvalitnými motormi,“ hodnotí generálny riaditeľ spoločnosti JUDr. Jozef Benčič. Spinea v súčasnosti zamestnáva 135 pracovníkov. Je to jediná strojárska firma v Prešovskom kraji, ktorá v minulom roku nielen zamestnancov neprepúšťala, ale zvýšila ich počet. K 1. januáru 1998 zamestnávali 68 pracovníkov, k 1. aprílu tohto roka ich počet vystúpil na 135. Po naštartovaní v roku 1997 celý technologický proces v minulom roku doladili. Od začiatku tohto roka sledujú plnenie objemu výroby v dekádach. Od druhej dekády januára plnia plán nad 100 %. Každých desať dní vyrobia 140 až 160 prevodoviek, podľa typového radu. V júni by mali získať certifikát podľa normy ISO 9001. Jednu prevodovku dodala Spinea minulý rok do atómovej elektrárne v Mochovciach. Zvyšok išiel na export. Dodávajú produkty do Talianska, Nemecka, Francúzska, Anglicka, Dánska, začínajú s dodávkami pre Kóreu a otvárajú zastúpenie v USA. Počas olympijských hier 2000 v Austrálii bude všetka snímacia technika kompletne zabezpečená prevodovkami zo Spinei. Na tento účel vyrobí 1500 kusov najmenších prevodoviek. V tomto roku začína prešovský výrobca dodávať pre koncerny Daewoo, ABB, Siemens. Ako konštatuje generálny riaditeľ, nejde o kontrakty na tisíce kusov, podstatné však je, že firma sa zaradila medzi ich dodávateľov. Rok 2000 prelomom
Počty vyrobených kusov však zatiaľ nekorešpondujú s pôvodnými zámermi. „Predpokladali sme, že budeme vyrábať 4 - 5 typových radov v 10 pomeroch. Požiadavky trhu nás však doviedli k tomu, že vyrábame 10 typových radov a 25 prevodových pomerov, čo je obrovský rozdiel, ktorý si vyžaduje investície. V tomto roku očakávame spodnú hranicu vo výrobe ložiskových reduktorov 5500 kusov vo všetkých typových radoch,“ tvrdí JUDr. J. Benčič. Cena ložiskového reduktora sa pohybuje od 26 000 do 85 000 Sk, pričom závisí od typového radu a ložiskového pomeru. "Ak by sme mali splniť všetky podpisové kontrakty, v roku 2000 by sme mali vyrobiť 10 000 kusov ložiskových reduktorov pre aplikačné celky ako robotika, navigačné stroje, presné obrábacie stroje, zdravotnícka technika a manipulátory,“ hodnotí JUDr. J. Benčič a dodáva: „Všetko smeruje k tomu, že v roku 2000 nastane podstatná zmena v objemoch, keď už nedokážeme zabezpečiť výrobu za súčasných podmienok. Ukazuje sa, že rok 2000 bude u nás z hľadiska objemu výroby nedostačujúci, a preto robíme razantné kroky s cieľom zvýšiť produkciu.“ V súčasnosti Spinea ide na 50 percent výroby nonstop a od júla pôjdu všetky stroje na nepretržitú prevádzku. Do konca júna doplnia pracovníkov na 140 a firma bude pracovať nonstop 350 dní v roku. Preto potrebujú nové zariadenia. Nie všetko sa podľa JUDr. J. Benčiča dá dosiahnuť zvýšením produktivity, takže bude musieť nastúpiť nová technológia. V roku 1999 má podnik naplánovaných niekoľko investícií súvisiacich s materiálovým zabezpečením firmy na optimálny chod. Podmienkou strategického rozvoja je však získanie finančných zdrojov. „Na doplnenie strojovo-technologických zariadení a špičkových meracích zariadení treba kapitál. V súčasnosti skúmame výhodnosť úverov. Mám na mysli podmienky, s akými pracuje naša konkurencia v zahraničí. Bez výhodných úverov ďalšie devízy na Slovensko nedostaneme,“ zdôrazňuje JUDr. J. Benčič. Nie sú v jednom vreci
Nejde však len priamo o prešovského výrobcu. Už od začiatku firma kooperuje v oblasti hrubších operácií s ďalšími strojárskymi firmami. „Mali sme vytypovaných 11 podnikov. Ostali nám štyri, ktoré vedia kooperácie zabezpečiť - Chemes Humenné, ZŤS Dubnica, Fimat Dubnica a SB inmart Bardejov. Robia kvalitne a vyhovujú všetkým našim požiadavkám a potrebám. Tiež sú však limitovaní svojimi kapacitami. Je otázne, ako dokážu posilniť svoje technológie. Na prelome rokov 1999/2000 im určite nebudú stačiť. Sú varianty, ako by tieto firmy získali samostatné úvery, prípadne je možné založiť spoločné podniky. Žiadalo by sa zabezpečiť podporu strojárstva na Slovensku,“ argumentuje generálny riaditeľ. Hľadajú možnosti združenej investície. Špeciálna technológia je nielen finančne náročná, ale aj jednou firmou nevyužitá. Preto by podľa JUDr. J. Benčiča bola najvýhodnejšou združená investícia, aby ju využívali aj iné strojárske firmy. „V tejto republike však nie je nikto, kto by sledoval v súkromných firmách investície smerujúce k zabezpečeniu devízových zdrojov,“ dodal. „Nečakáme na pomoc vlády, rozvíjame množstvo vlastných aktivít, aby sa náš zámer podaril,“ vysvetľuje JUDr. J. Benčič, „bolo by však plus, keby sa do tohto procesu zainteresovalo ministerstvo hospodárstva. Nejde totiž len o našu firmu. Je nezanedbateľné, že len naša spoločnosť by dokázala štyrom strojárskym podnikom stabilizovať výrobný program, udržať zamestnanosť a ponúknuť perspektívu minimálne na štyri roky. Pri plánovaní na rok 2000 predpokladáme minimálne 50 mil. Sk do kooperácií. Vláda by mala mať spôsoby, a osobitne v tomto problematickom období, ako podporovať domáce životaschopné podniky a projekty. Začali sme sa zrazu orientovať na myšlienku, že slovenskú ekonomiku môže posilniť len vstup zahraničných investícií. Ak to budem aplikovať na strojársky priemysel, nepochybne sú firmy, ktoré potrebujú nájsť vhodný výrobný program, sú aj firmy v úpadku. Sú však tiež firmy, ktorým by stačila vhodná finančná injekcia ako výhodný úver a dokážu sa bez zahraničného kapitálu zaobísť,“ uzavrel generálny riaditeľ Spinea JUDr. Jozef Benčič. Veronika Fitzeková

Amsterdampolojasno20
Atényprehánky24
Belehradoblačno20
Berlíndážď16
Bratislavaoblačno19
Bruselpolojasno19
Budapešťoblačno19
Bukurešťoblačno20
Frankfurtdážď15
Helsinkipolojasno18
Istanbulpolojasno20
Kodaňpolojasno17
Kyjevpolooblačno21
Lisabonslnečno18
Londýnoblačno20
Madridoblačno20
Milánoprehánky18
Moskvaslnečno12
Oslopolojasno21
Parížprehánky17
Prahadážď15
Rímpolojasno21
Sofiaprehánky16
Štokholmpolojasno20
Varšavaprehánky20
Viedeňprehánky18
Záhrebprehánky10
Ženevadážď14

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.