|
|
||||||||||||||||
| Piatok 21.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Darí sa im aj v konkurenciiPrácu vo mzde chcú perspektívne nahrádzať Napriek tomu, že mnohé slovenské firmy sú na pokraji svojej existencie, odevný priemysel stále ešte zamestnáva približne 80 000 ľudí. Pritom práve odevníctvo musí čeliť na domácom i zahraničnom trhu hádam najväčšej konkurencii. Medzi naše najväčšie firmy, ktoré úspešne odolávajú tomuto tlaku, patrí Makyta Púchov. Firma vznikla ešte v roku 1939 pod menom Rolný. Počas šesťdesiatich rokov svojej existencie prešla rôznymi vývojovými etapami: od znárodnenia až po transformáciu štátneho podniku na akciovú spoločnosť. Museli sme sa naučiť aj flexibilne prispôsobovať sa trhovým podmienkam, čo nebolo a nie je jednoduché, hovorí generálny riaditeľ Makyty Ing. Marián Vidoman. Veď z veľkoexportu do krajín niekdajšieho Sovietskeho zväzu, kam odchádzala väčšina našej produkcie, sme vlani dokázali vyviezť až 72 percent do západnej Európy. Našimi najväčšími partnermi sú Nemecko, Rakúsko, Taliansko, Holandsko a všetky škandinávske krajiny. Mňa osobitne teší takmer 5-percentný podiel vývozu do USA, veď všetci poznáme pozíciu USD na svetových trhoch. Preto bolo našou snahou udržať sa v dolárovej oblasti aj vtedy, keď to nebolo až také efektívne. Ale teraz sa to ukazuje ako strategicky veľmi dobrý ťah. Bez dumpingu Práca vo mzde tvorí asi polovicu exportu. Napriek tomu, že viacerí producenti bagatelizujú jej význam, Ing. M. Vidoman tvrdí, že je výhodná, lebo v súčasných ekonomických podmienkach Slovenska pri vysokej cene peňazí nemusí továreň financovať vstupy. Znamená to, že výrobca dostane látku, prípravu, dokumentáciu a on iba vyrába. Takto sa zlacňuje určitá časť výrobných nákladov, ktoré idú na ťarchu obchodného partnera. Takéto služby však nevykonávajú za dumpingové ceny, nedosiahli by sme také ekonomické výsledky, aké máme. A náš hospodársky výsledok za uplynulý rok predstavoval takmer 90 mil. Sk zisku. Preto sme v posledných rokoch každoročne mohli investovať vyše 50 mil. Sk do nových technológií, strojov a zariadení. Ako jediný výrobca na Slovensku máme napríklad americký CAD systém Assyst, ktorý je najpokrokovejší v optimalizácii polôh, vo vykresľovaní dokumentácie a ktorý výrazne vzpružil celú oblasť prípravy výroby. Značné prostriedky investujeme aj do informatiky a predajnej siete. Dnes máme na celom Slovensku už 46 vlastných predajní. Trhy vo svete sú v súčasnosti zaplavené ošatením z Ázie. Tento tovar však pre Makytu nepredstavuje konkurenčné nebezpečenstvo. Nespĺňa hygienické normy, a preto ani nemá potrebné certifikácie. Nemôže konkurovať ani v inovácii či módnosti, ktorá si vyžaduje čo najrýchlejšie stvárnenie do hotových výrobkov. Kým z Makyty odchádza po dodaní materiálu hotový výrobok do mesiaca, tento čas potrebuje výrobca z Ďalekého východu len na jeho dopravu. Prednosť domácim Napriek tomu, že v Makyte majú 3500 zamestnancov, z ktorých 90 percent tvoria ženy, okamžite by prijali najmenej 50 kvalifikovaných šičiek do púchovských prevádzok a ďalšie do závodov v Bytči, Žiline a Námestove. Sme však pri koreni známeho problému: poberanie sociálnych podpôr nestimuluje ľudí na aktívnu prácu. Aj s absolventmi odborných učilíšť sú problémy - vychádzajú z nich do praxe pripravení veľmi zle. Denná produkcia Makyty závisí od náročnosti fazón a predstavuje približne 5000 kusov výrobkov ťažkej konfekcie, napríklad 4800 - 5000 kusov dámskych plášťov. Spotrebujú pritom 12 500 metrov vrchného materiálu, 8000 - 9000 m podšívky, 5000 metrov vlizelínu a iného materiálu. Pretože výrobca uprednostňuje domácich producentov, dodávateľom je najmä Slovena Žilina a Merina Trenčín, podšívky a šatovky kupujú aj v Maytexe Liptovský Mikuláš. Pretože Makyta sa v oblasti módy hlási k pozícii stredného a vyššieho štandardu, musí akceptovať všetky módne prvky. Preto ak treba, nakupuje aj v zahraničí. Napríklad najuznávanejším svetovým výrobcom materiálu na zimné plášte sú talianske firmy z oblasti Prato, ktoré ponúkajú najkvalitnejšie vlnené látky s prímesou kašmíru či mohéru. Zachovali si obchodné kontakty aj s českými partnermi. A pretože Ing. M. Vidoman pracuje v tejto brandži už vyše tridsať rokov, dobre vie, čo dnes práve letí. Ako sme oblečení? Jarnú a letnú kolekciu sme šili väčšinou z jednofarebných, mierne potlačených či drobno vzorovaných látok. Väčšinou išlo o prírodné materiály alebo modifikované polyestery, do značnej miery o viskózu s prímesami ľanu alebo pravého hodvábu. Zákazníci vyššej cenovej úrovne akceptujú síce stále prírodné materiály, ale tie nemajú celkom vyhovujúce úžitkové vlastnosti, lebo sa viac krčia a rýchlejšie opotrebúvajú. V tohtoročnej jesennej a zimnej móde prevládajú farby: antracit, tmavosivá, čierna a celá škála sivých farieb. Pre sezónu v roku 2000 sa hovorí o miernom útlme vlnených materiálov, ktoré nahradia tzv. technomateriály, teda pogumované, pokovované, budú podšité otepleným materiálom. Podľa odevných odborníkov sú Slováci v mestách, najmä v Bratislave, Trenčíne, Košiciach, Nitre dobre oblečení a s vkusom. Horšie je to v menších mestách a obciach, najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, kde sa aj na oblečení podpísala celková ekonomická úroveň obyvateľstva. Preto aj výrobu vzhľadom na nízku kúpyschopnosť domáceho obyvateľstva musia ešte viac presmerovať na zahraničný trh. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
