Šancu majú iba výnimoční

Podnikanie by malo byť najmä o morálke, etike. Súhlasíte s tým? – Absolútne. Žiaľ, u nás to ešte stále nefunguje tak, ako je to bežné vo vyspelých krajinách. Moji rakúski partneri mi hneď na začiatku spolupráce zdôrazňovali, že iba vtedy budem silná, ak budem korektne obchodovať. Som prísna ku kolegom aj k obchodným partnerom, ale každému sa môžem pozrieť do očí... Pôsobíte dojmom veľmi vyrovnaného človeka, vie vás niečo „vytočiť“? - Isto, sú to však také maličkosti, ktoré vedia naštvať každého, pretože poriadne znepríjemňujú život. Dalo by sa nejako vyjadriť to, čím sa v živote riadite?
– Pracovitosť, usilovnosť, zodpovednosť, poctivosť a to všade a vždy. Aj keď prijímam nových pracovníkov, vždy sa snažím zistiť, overiť si, či je usilovný, pracovitý. Lebo dnes sa akosi pričasto stáva, že ľudia sú vzdelaní, múdri, inteligentní, ibaže sa mnohým nechce pracovať. Ktoré ľudské chyby považujete za neospravedlniteľné?
– Podvod a klamstvo.
Oblasť, v ktorej pôsobíte, je pre mnohých atraktívna, neraz aj preto, že vidia za ňou istú lukratívnosť, niečo veľmi príjemné a milé. Kde sa končí sen a začína realita? – Aj ja sa stretávam s názorom, že cestovná kancelária je vlastne dovolenka 365 dní v roku. Tak teda argumentujem, že riaditeľ cestovnej kancelárie alebo pracovníci, to je v podstate práca ako iné. Samozrejme, aj cestujeme, ale veď na služobné cesty chodia aj pracovníci iných odvetví. No cestovná kancelária, to naozaj nie je iba cestovanie a rekreovanie, to je predovšetkým zodpovednosť za klienta. Pôsobíte vo sfére, ktorá vyvoláva aj závisť. Máte nejaký dobrý recept, ako sa s ňou vyrovnať? – Nikdy som nezávidela. Ak by som nemala dosť hmotných statkov, závidela by som? Myslím si totiž, že závidia tí, ktorí nemajú. Zasa na druhej strane, čo je to mať dosť? Pamätám si na časy, keď som začínala po skončení vysokej školy pracovať, mala som 1810 Sk nástupný plat, malé dieťa, musela som si požičiavať, ale ani vtedy som tú závisť nepociťovala. Myslím si, že rozhodujúci je vzťah k hodnotám, životným zásadám. Proti závisti ste bezmocní, recept „ako na ňu“ neexistuje. Viete, naša sféra je silne konkurenčným prostredím. Vo svete si každý vie konkurenciu vážiť. U nás je to naopak. Komu sa darí, hneď sa stáva objektom ohovárania, závisti a neraz aj vydierania. Čo by ste robili, keby ste sa naraz stali človekom bez postavenia, bez práce? – Nerozmýšľala som o tom. Čo by som robila? Asi by sa mi to nepáčilo, ale nie z nejakého dôvodu chuti po moci, ale naozaj ma moja práca baví. No určite by som sa nestratila. Dokázali by ste začať aj s niečím iným, ako s cestovným ruchom? – Áno, mala som a mám sny. No myslím si, že človek by mal robiť to, čo vie robiť. Lákalo ma otvoriť si textilný obchod jednej textilnej značky, aj som na tom začala pracovať, ale našťastie som sa spamätala a uvedomila som si, že každý by mal podnikať v oblasti, v ktorej sa vyzná. Myslím si, že by som vedela byť úspešná v službách. Ktoré sú podľa vás najväčšie choroby cestovného ruchu u nás? Často deklarujeme, že práve táto sféra by mohla plniť štátnu pokladnicu, ale sú to iba slová, realita je iná. – V prvom rade si myslím, že treba začať úplne od toho vrchu, a to je spoločensko-politická klíma. A vôbec, všeobecná informácia o krajine vo svete. Cestovný ruch je veľmi citlivý na spoločensko-politické dianie. To je absolútny predpoklad, aby turisti si vyberali za cieľ svojich pobytov tú-ktorú krajinu. O krajine musíte mať pozitívnu mienku. Tou ďalšou podmienkou je materiálno-technická báza. Teda hotely, reštaurácie, služby, to všetko musí fungovať prinajmenšom stopercentne. Slovensko dostalo do vienka vynikajúce prírodné predpoklady, máme historické a architektonické pamiatky, prekrásne hrady, zámky, celé mestá. To sú klenoty, s ktorými často nevieme „narábať“. Treba povedať, že predsa len sa už čosi deje. Začínajú sa budovať, rekonštruovať hotely, reštaurácie, ale je ich stále málo. Čo však trestuhodne zanedbávame, je ľudský faktor. Musíme sa zmeniť, musíme byť milí, zdvorilí, profesionálni. Od colníka cez zmenárnika, sprievodcu až po predavača, úradníka. Musíme sa naučiť usmievať, mať záujem o turistu, návštevníka našej krajiny. A nielen v službách, ktoré mu poskytuje sféra cestovného ruchu, ale všade v obchodoch, úradoch. Základom úspechu je poctivá práca. Každý sa musí snažiť byť v niečom lepší ako ostatní. Tým skôr sa o to musia pokúšať tí, ktorí sa chcú uplatniť na náročnom trhu zaplavenom množstvom konkurentov. Čo je prioritou vašej cestovnej kancelárie?
– My máme dve oblasti. Sú to služby pre obchodných cestujúcich, ktorým musíme poskytnúť dokonalý servis, pretože business travel je veľmi dôležitý a v jeho kvalite sa ukazuje aj kvalita cestovných kancelárií. V tejto oblasti ani tak veľmi nezáleží na cene poskytovaných služieb, ako na kvalite a palete ponúkaných služieb. Dnes už majú všetky spoločnosti rovnaké lietadlá, dokonalý servis na palube, takže skôr ide o komplexné, kvalitné poradenstvo pre nášho klienta. Aby dostal od nás efektívnu, rýchlu a dokonalú službu. Spolupracujeme so špičkou v leteckých spoločnostiach – British Airways, Lufthansa. Takže môžeme reagovať skutočne aj na tie najšpecifickejšie požiadavky v servise aj v cene. Našou druhou sférou sú klasické dovolenky, ktoré sa však tiež členia na exotické, poznávacie, rodinné... To, čo nás predsa len odlišuje od iných, je možnosť individuálnej turistiky. Tá je svetovým trendom, dnes už mnohí naši klienti využívajú túto ponuku. Stačí iba, aby ste si zvolili miesto a čas, a my vám „ušijeme“ pobyt podľa vašich predstáv a finančných možností. Hoci najviac času vám pohltí práca, na čo iné vám ešte ostáva čas? – Mám syna hokejistu, takže veľa času trávim na zimnom štadióne. Už som spomínala kultúru. V poslednom čase ma veľmi „chytili“ aukcie umeleckých diel. To ma mimoriadne zaujalo, nie som síce veľká odborníčka, čo ma trápi, ale možno, keď budem mať viac času, tak by som sa chcela tejto oblasti venovať.Veľmi rada fotografujem, mám slušnú fotodokumentáciu a teší ma, že o moje fotografie i články je záujem. Azda tak propagujem čosi, čo dôverne poznám, čo by som rada sprístupnila všetkým, ktorí radi cestujú...

Aké pohodlné je podnikateľské kreslo?
(Smiech.) Strašná je zodpovednosť. Mám 55 zamestnancov, musím sa o nich postarať, vytvoriť im podmienky, aby sme spoločne, profesionálnou prácou dosiahli úspech. Podnikateľské kreslo je pohodlné v tom, že ste slobodná. Slobodná v tom, že si zadeľujete čas, rozhodujete sa, čo robiť, ako to robiť, aké riziko je únosné... Isto, podnikateľské kreslo má svoje „za i proti“, ale azda najvýstižnejšie je konštatovanie, že najhorším šéfom je šéf sám sebe. Viete, za byť na vrchole sa vždy platí.

Mnohí ľudia, nielen z vašej brandže, vás hodnotia síce ako tvrdú, ale mimoriadne korektnú obchodníčku anglického typu. Súhlasíte s tým? – To ma, samozrejme, teší. Som tvrdá obchodníčka, to áno. Som prísna, ale nie som zákerná, neznášam zákernosť. A rovnako tvrdá som aj k sebe. Aké je vaše podnikateľské a životné krédo?
– Ono sa to vlastne prelína, pretože základné životné zásady musí človek uplatňovať v profesii, aj v rodine. Mám dobré rodinné zázemie, to je základ, od ktorého sa všetko odvíja. Potom sa vám všetko darí. Aj v podnikaní, aj v živote za najdôležitejšie považujem podnikateľskú morálku a ľudskú etiku. Zachovanie vlastnej identity, nekrivenia charakteru, reguláciu podnikania na takú mieru, aby nezničilo vzťahy k blízkym ľuďom. Rovnako dôležité je aj ustavičné uvedomovanie si slobody a zodpovednosti vo vlastných rukách, ktoré podnikanie so sebou prináša a dáva. Čím meriate úspechy? S kým alebo s čím ich porovnávate?
– Zásadne nemeriam úspechy podľa množstva zarobených peňazí alebo počtu firiem. Meradlom pre mňa je, keď ľudia o človeku povedia: toto je dobrý človek, toto je solídna firma, nepotrebujem písomné záruky, pretože ho poznám. Pokiaľ možno, neporovnávam sa s nikým a s ničím, pretože opak by bol pre mňa najlepšou cestou k neprimeranej namyslenosti. Máte ešte svoj tajný nesplnený sen?
– Chcela by som navštíviť ešte mnohé kúty sveta, veľa som toho ešte nevidela, chcela by som navštíviť Island... Chcem aby firma prežila, aby stále fungovala, aby sme boli stále spokojní, my a predovšetkým naši klienti. Eleonóra Bujačková