FORMY PODNIKANIA

Základnou otázkou, ktorou sa začne zaoberať každý potenciálny podnikateľ, je forma, resp. organizačnoprávny aspekt podnikania. Začínajúci podnikateľ uvažuje, či bude podnikať sám ako samostatný podnikateľ (živnostník, slobodné povolanie a pod.), alebo v združení s viacerými osobami, pričom uvedené aspekty budú jeho rozhodovanie viac-menej ovplyvňovať. Každá z foriem je upravená príslušnými právnymi normami: Živnostník - získanie živnostenského oprávnenia

Podnikanie fyzických osôb upravuje niekoľko právnych noriem, a to podľa činností, ktoré podnikateľ vykonáva. Najrozšírenejšími podnikateľskými činnosťami sú: - živnosti,
- činnosti vykonávané v oblasti poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, - činnosti vykonávané podľa osobitných právnych predpisov (komerční právnici, advokáti, audítori, daňoví poradcovia, lekári, lekárnici, znalci, tlmočníci, reštaurátori, burzoví makléri a pod.).

Podnikanie fyzickej osoby - živnostníka upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov (ďalej len Živnostenský zákon), ktorý v nadväznosti na Obchodný zákonník definuje živnosť ako „sústavnú činnosť prevádzkovanú samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, na účely dosiahnutia zisku a za podmienok ustanovených v tomto zákone“. Z uvedeného vyplýva, že Živnostenský zákon definuje podnikanie v užšom zmysle slova, a to len ako určité podnikateľské činnosti podľa tohto zákona, pričom niektoré činnosti, aj keď majú charakter podnikania (taxatívne vymedzené v § 3) sú z tohto zákona vyňaté.

Činnosti, ktoré sú živnosťami, môže prevádzkovať tak fyzická, ako aj právnická osoba, ak splnia všeobecné podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 a osobitné podmienky podľa § 7 Živnostenského zákona. Všeobecné podmienky

Všeobecnými podmienkami na prevádzkovanie živnosti fyzickou osobou podľa § 6 Živnostenského zákona sú: - dosiahnutie veku 18 rokov,
- spôsobilosť na právne úkony, ktorú vyhlási a podpisom potvrdí podnikateľ v ohlásení, - bezúhonnosť, ktorú doloží podnikateľ výpisom z registra trestov nie starším ako 6 mesiacov. Osobitné podmienky

Osobitnými podmienkami prevádzkovania živnosti sú odborná spôsobilosť, alebo iná spôsobilosť. Túto spôsobilosť určuje buď priamo Živnostenský zákon, alebo osobitné predpisy, na ktoré Živnostenský zákon odkazuje. Osobitná spôsobilosť sa vyžaduje podľa toho, či fyzická osoba (ale aj právnická  osoba) žiada o živnosť remeselnú, viazanú alebo koncesovanú. Osobitná spôsobilosť sa nevyžaduje na prevádzkovanie voľných živností. Napr. cestná motorová doprava a v rámci nej aj nákladná preprava, je uvedená taxatívne v prílohe č. 3 Živnostenského zákona ako koncesovaná živnosť, ktorej vykonávanie je viazané na vydanie koncesnej listiny. Ide o činnosť, pri ktorej je kladený nárok na osobitnú odbornú spôsobilosť v zmysle ustanovení zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave a vnútroštátnom zasielateľstve, s výnimkou dopravy realizovanej najviac piatimi vozidlami do 3,5 t užitočnej hmotnosti, resp. 6 ton celkovej hmotnosti podľa § 3 ods. 1 cit. zákona. Koncesná listina môže byť vydaná po splnení požiadaviek odboru dopravy (preukázané vlastníctvo dopravných prostriedkov, doložené osvedčenie o technickom stave vozidiel, označenie vozidiel obchodným menom, uvedenie miesta parkovania a pod.) Druhy živností
Živnostenský zákon v § 9 klasifikuje živnosti:
a) podľa spôsobu získania živnostenského oprávnenia na ohlasovacie a koncesované, b) podľa požiadaviek na odbornú spôsobilosť na voľnú, viazanú a remeselnú, c) podľa obsahu a rozsahu oprávnenia (predmetu podnikania) na obchodné, výrobné a živnosti poskytujúce služby. Vznik oprávnenia

Podľa ustanovení § 10 Živnostenského zákona je moment vzniku živnostenského oprávnenia upravený rozdielne pri ohlasovaných a koncesovaných živností. Rozdielny je tiež vznik živnostenského oprávnenie u právnických osôb, resp. osôb, ktoré majú povinnosť zápisu do obchodného registra podľa osobitného predpisu a fyzických osôb. Oprávnenie prevádzkovať živnosť vzniká právnickým osobám už zapísaným do obchodného registra, právnickým osobám, ktoré sa do obchodného registra nezapisujú a fyzickým osobám pri ohlasovacích živnostiach dňom ohlásenia, alebo pokiaľ je v ohlásení uvedený neskorší deň začatia živnosti, týmto dňom. Za deň ohlásenia sa považuje deň, ktorým má ohlásenie všetky náležitosti podľa § 45 a § 46. Náležitosti
Tieto náležitosti sú splnené, ak fyzická osoba v ohlásení uvedie: - meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo, údaj o tom, či jej súd alebo iný orgán uložil zákaz činnosti týkajúci sa prevádzkovania živnosti, obchodné meno, predmet podnikania, miesto podnikania, prevádzkarne, ak sú zriadené, obdobie skončenia podnikania, ak žiada živnosť na obdobie určité, deň začatia živnosti, ak uvažuje s prevádzkou neskorším dňom ako dňom ohlásenia, - ak fyzická osoba preukáže v remeselnej alebo vo viazanej živnosti odbornú spôsobilosť alebo odbornú spôsobilosť jej zodpovedného zástupcu, pripojí k ohláseniu výpis z registra trestov alebo výpis z registra trestov zodpovednej osoby.

Ak podnikateľ nemá povinnosť zápisu do obchodného registra a ani o zápis nežiada, vydá mu na obdobie do vydania živnostenského listu živnostenský úrad rovnopis ohlásenia s preukázaným doručením. Týmto rovnopisom sa podnikateľ preukazuje pri právnych úkonoch až do nadobudnutia právoplatnosti živnostenského oprávnenia. Na rozdiel od živností ohlasovaných, oprávnenie prevádzkovať koncesovanú živnosť vzniká až dňom doručenia koncesnej listiny.

Živnostenské úrady (funkciu živnostenského úradu plnia toho času odbory živnostenské a ochrany spotrebiteľa okresných úradov) vedú živnostenské registre, do ktorých a zapisujú podnikatelia, ktorí majú v ich územnom obvode živnosť. Zápis do registra má iba deklaratórnu povahu a jeho vedenie má funkciu evidenčnú a kontrolnú.

V súvislosti s legalizáciou podnikateľskej činnosti registráciou v živnostenskom registri príslušného živnostenského úradu a vlastníctvom živnostenského listu, koncesnej listiny alebo iného oprávnenia na podnikateľskú činnosť podľa osobitných právnych predpisov sa povinnosti začínajúceho podnikateľa nekončia.

Podnikateľ (fyzická osoba i právnická osoba) je povinný dodržiavať všetky podmienky prevádzkovania živnosti ustanovené Živnostenským zákonom alebo osobitnými predpismi. Inšpekčná kniha

V zmysle ustanovení § 30 ods. 6 Živnostenského zákona musí byť v každej prevádzkarni a na každom trhovom mieste uložená autorizovaná inšpekčná kniha, ktorej náležitosti podrobnejšie upravuje vyhláška č. 133/1994 Z. z. o inšpekčných knihách v znení vyhlášky č. 232/1998 Z. z.

Autorizáciu inšpekčnej knihy vykoná živnostenský úrad, v ktorého územnom obvode sa prevádzka nachádza, tým, že overí správnosť údajov zapísaných v inšpekčnej knihe podľa originálu živnostenského oprávnenia. Povolenie

Ďalej je podnikateľ povinný požiadať príslušný orgán samosprávy mesta o povolenie na zriadenie prevádzok, štátneho okresného hygienika o vydanie záväzného stanoviska k zriadeniu prevádzky. Stanovisko má formu rozhodnutia. Výhody a nevýhody živnostenského podnikania
Vzhľadom na to, že živnostníci tvoria vysoké percento subjektov malého a stredného podnikania, budeme porovnávať výhody a nevýhody tejto formy podnikania s ostanými formami, pričom uvedené aspekty podnikania platia v plnej miere aj pre ostatné fyzické osoby podnikajúce podľa iných právnych predpisov.