Je združenie bez právnej subjektivity vhodnou formou podnikania?

Treba poznamenať, že tieto môžu mať rôznu formu. V nasledujúcom texte sa budeme zaoberať len formami združení, ktoré sa vyskytujú v podnikateľskom prostredí a ktorých vznik upravujú ustanovenia § 829 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto združenia je potrebné odlíšiť od záujmového združenia právnických osôb (upravené v § 20f Občianskeho zákonníka) i od rôznych záujmových združení občanov. Vznik združenia

Združenie vzniká uzavretím zmluvy o združení. Nevyžaduje sa žiadna špeciálna úprava zmluvy. Platná je každá zmluva, ktorá je účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaná, bez nevyhnutnosti úradného overenia podpisov. Takýto spoločný podnikateľský subjekt nemá právnu subjektivitu, čo vyplýva priamo z ustanovení § 829 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nie je teda právnickou osobou a nezapisuje sa do obchodného registra. Každý z účastníkov združenia je samostatne zodpovedný za svoju podnikateľskú činnosť.

Počet účastníkov združenia ani výšku základného kapitálu potrebného na jeho vznik právne normy neurčujú. Pre zmluvné subjekty je ponechaná široká  zmluvná voľnosť. Vzhľadom na uvedené sa táto forma stala jednou z najobľúbenejších foriem podnikania. Záväzky združenia

Za záväzky voči tretím osobám zodpovedajú účastníci spoločne a nerozdielne. Účastník, ktorý zo združenia vystúpi alebo je vylúčený, sa nezbavuje zodpovednosti za záväzky, ktoré združeniu vznikli zo spoločnej činnosti do dňa jeho vystúpenia, resp. vylúčenia. Každý z účastníkov, aj keď nevykonáva správu, má právo presvedčiť sa o stave hospodárenia združenia. Majetok združenia

Majetok získaný spoločnou činnosťou sa stáva spoluvlastníctvom všetkých účastníkov. Účastníkovi, ktorý zo združenia vystúpi, sa vnesené veci (ak to ich povaha umožňuje) vrátia, podiel na spoločnom majetku sa mu vyplatí v peniazoch.

Pri zániku, resp. rozpustení združenia, majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt vnesených do spoločného podnikania. Majetok získaný spoločnou činnosťou vyrovnajú účastníci medzi sebou spôsobom dohodnutým v zmluve. Formy podnikania

Podnikateľská činnosť v združení môže mať rôzne formy:
1. Podnikateľské subjekty sa združia na účely spoločného podnikania, pričom je potrebné, aby všetci účastníci združenia mali vydané živnostenské, resp. iné oprávnenia na podnikateľskú činnosť v rovnakom predmete. 2. Zmluvné subjekty sa združia na účely dosiahnutia spoločného cieľa v presne vymedzenom čase. Združenie zanikne dosiahnutím tohto cieľa. Dosiahnutie cieľa sa týka rovnakého predmetu podnikania, pričom každý subjekt zmluvného vzťahu môže podnikať aj v inom predmete činnosti. Spoločne vykonávajú len ten predmet činnosti, ktorý bol zmluvne dohodnutý. 3. Účastníci združenia poskytujú rozdielne hodnoty. Najčastejšia je forma, keď jeden z účastníkov združenia poskytne materiálne hodnoty (napr. stroje, nehnuteľnosť a pod.) a ďalší účastníci sa podieľajú na podnikateľskej činnosti svojou prácou. V takomto prípade nemusia mať účastníci združenia ani jeden spoločný predmet podnikania. 4. Účastníci podnikajúci v spoločných priestoroch sa združia s cieľom využívania tohto priestoru, pričom každý z nich vykonáva vlastnú živnosť, resp. inú podnikateľskú činnosť. V zmluve dohodnú výšku svojich podielov, ktorými sa budú podieľať na nákladoch spojených s využívaním priestoru dohodnutým podielom.

Pre všetky uvedené formy združení je charakteristické, že pôjde o združenia podnikateľských subjektov, ktorí sú za svoju činnosť zodpovední a vystupujú samostatne voči tretím osobám. Výhody:
1. Vznik združenia po stránke právnej a formálnej je jednoduchý. Pri uzatváraní zmlúv (podmienkou je, že sa nepriečia zákonu) je ponechaná široká voľnosť. 2. Občiansky zákonník v ustanoveniach o zmluve o združení neurčuje povinnosť zloženia základného kapitálu, ani jeho výšku. 3. Združenie môže založiť ľubovoľný počet osôb, a to tak fyzických osôb, ako aj právnických osôb. 4. Všetci účastníci združenia sú povinní zúčastňovať sa na podnikateľskej činnosti zduženia. 5. Majetok získaný počas spoločného podnikania je v spoločnom vlastníctve všetkých účastníkov združenia. 6. Rovnoprávnosť účastníkov v riadiacich a rozhodovacích procesoch. 7. Možnosť vystúpenia účastníka zo združenia kedykoľvek, ak zmluva neustanovuje inak a jeho vyplatenie v peniazoch. 8. Možnosť vedenia jednoduchého účtovníctva (podpisom zmluvy o zdužení nevzniká nový právny subjekt, nie je tu ani povinnosť zápisu do obchodného registra) a jednoduché delenie príjmov a výdavkov dohodnutým percentom. 9. Zdaňovanie daňou z príjmov fyzických osôb (každý subjekt uvádza príslušný podiel príjmov a výdavkov v daňovom priznaní). Nevýhody:
1. Účastníci združenia ručia za záväzky vznikajúce z činnosti združenia celým svojím majetkom. 2. Zodpovednosť za záväzky združenia, ktoré vznikli do dňa účasti spoločníka v združení, trvá aj po jeho vylúčení, resp. vystúpení. 3. Možnosť konfliktných situácií pri rozhodovaní v združení. 4. Kapitálové, resp. finančné oslabenie združenia pri vystúpení niektorého z účastníkov. Veci vnesené do združenia sa vracajú, prípadne kompenzujú v peniazoch.