Nová zbraň proti doláru Euro má pomôcť pri riešení ekonomických problémov na Kube Možno to nebude až taká významná udalosť sprevádzaná búrlivými ováciami ako oficiálne zavedenie eura začiatkom tohto roka, ale jeden z karibských ostrovov, konkrétne Kuba, si už o chvíľu vyskúša svoju vlastnú miniverziu eurohorúčky. Už teraz v krajine odpočítavajú dni do čiastočného zavedenia tejto jednotnej meny Európskej menovej únie, ktoré je naplánované na 1. júla tohto roka. Komunistická vláda Fidela Castra sa totiž rozhodla použiť euro ako vyrovnávací prvok proti imperialistickej hegemónii amerického dolára, ktorý Havana vzhľadom na 37 rokov trvajúce embargo zo strany Washingtonu nemôže používať. F. Castro, dlhodobý nepriateľ Spojených štátov, už vo svojom poslednom novoročnom prejave o eure hovoril ako o sľubnom nepriateľovi proti privilegovanému americkému doláru. K týmto slovám sa pridal aj prezident tamojšej centrálnej banky Francisco Soberon, keď vyhlásil: Zrodenie novej meny naruší hegemóniu dolára pre dobro ľudstva, uvádza agentúra Reuters. Dolár stále vládne Kubánska centrálna banka je hlavným ťahúňom v snahách pripraviť finančné inštitúcie a podniky tohto ostrovného štátu na začatie používania eura v komerčných transakciách s 11 krajinami Európskej únie (EÚ) od 1. júla tohto roka. Iróniou osudu však je, že americký dolár na Kube stále neobmedzene vládne. Tamojšia vláda povolila držanie a používanie dolára v roku 1993 ako paralelného platidla k jej vlastnej mene peso. Týmto krokom podstatne obmedzila čierny obchod s dolármi a umožnila oficiálny obeh tejto meny v krajine. Predstavitelia Kuby dúfajú, že okrem krajín Európskej menovej únie budú môcť toto nové jednotné platidlo využívať v obchodných transakciách aj s inými krajinami. Už v súčasnosti prebiehajú rozhovory s niektorými kubánskymi spojencami KĽDR, Čínou a Vietnamom o exkluzivite používania eura po roku 2000. Čím viac budeme môcť používať euro, tým lepšie pre nás, uvádza Ana Mari Nietoová z kubánskej centrálnej banky, šéfka plánovacieho tímu, pokiaľ ide o euro, pričom zdôrazňuje, že: Nikoho iného z Latinskej Ameriky euro neovplyvní do takej miery ako nás. Kuba je totiž jedinou krajinou na americkom kontinente pod komunistickou vládou a jediným subjektom vystaveným americkým ekonomickým a hospodárskym sankciám. V súčasnosti je Kuba odrezaná od bývalej pomoci zo sovietskeho bloku, trpí neefektívnosťou jej socialistického plánovania v ekonomike. Embargo zo strany USA je ďalšou prekážkou pre kubánsku krehkú ekonomiku. Embargo obmedzuje možnosti Spomínané embargo odrezáva Kubu od obrovského trhu a potenciálnych investičných zdrojov z USA. Kuba takisto nemôže používať dolár v zahraničí a ani nemôže získavať finančné zdroje a pôžičky z medzinárodných inštitúcií, kde má Washington podstatný vplyv, denominované v tejto mene. Zatiaľ neexistujú presné štatistiky, ktoré by umožnili kvantifikovať takto vzniknuté škody pre Kubu. Jej predstavitelia však vyhlasujú, že embargo im od revolúcie v roku 1959 spôsobilo škodu 60 mld. USD. Len minulom roku to podľa nich bolo 800 mil. USD, z čoho 130 mil. USD predstavovali zvýšené dopravné náklady, 155 mil. USD pripadlo na zhoršené podmienky pri poskytovaní úverov, 200 mil. USD na vyššie dovozné ceny, 55 mil. USD na nižšie príjmy z exportu a 260 mil. USD predstavovali kurzové straty. V dôsledku týchto strát vidí Havana používanie eura ako jednu z možných obranných stratégií. Okrem získania politického kapitálu zo silného medzinárodného rivala proti doláru vidí Havana ekonomické výhody eura najmä v úsporách nákladov vyplývajúcich z nižšieho počtu výmen peňazí medzi rôznymi menami. Kuba tiež dúfa, že euro jej umožní získať potrebný prístup k nižším úrokovým sadzbám pri úveroch, prispeje k vyššej cenovej transparencii a zjednoduší kubánsky medzinárodný platobný styk. Euro vďaka týmto dôvodom je pre nás extrémne dôležité, poznamenáva Nietoová Spolu s ostatnými oficiálnymi predstaviteľmi ďalej zdôrazňuje, že Európa sa teraz stáva pre Kubu najdôležitejšou obchodnou zónou. Podľa štatistiky tamojšej centrálnej banky v súčasnosti krajiny EÚ sa na kubánskom obchode podieľajú až 40 percentami, pričom 11 krajín EMÚ z tejto čiastky predstavujú minimálne tri štvrtiny. Dvaja z troch najväčších investori na Kube sú členmi EÚ - Taliansko a Španielsko. Okrem toho tieto dve krajiny spolu s Francúzskom a Nemeckom patria medzi päť najväčších zdrojov návštevníkov tohto ostrova. Výhody "Rozhodnutie používať euro pramení z toho, že naše najdôležitejšie komerčné a ekonomické vzťahy máme v súčasnosti práve s Európou, " uvádza Nietoová a zdôrazňuje: Bolo by pre nás logické používať dolár v našich medzinárodných obchodných transakciách, ale pre politiku USA to nemôžeme. Kubánske úrady chcú po 1. júli začať presviedčať spoločnosti, aby používali euro vždy, keď je to aspoň trochu možné, pričom to zdôvodňujú tým, že aj tieto spoločnosti ušetria na znížení strát z kurzových rozdielov a na poplatkoch. Predstavitelia USA sú však k prínosom eura pre Kubu bez reforiem v centralistickom plánovaní dosť skeptickí. Niektorí predstavitelia z európskych krajín však tvrdia opak, s prihliadnutím na to, že euro nemôže vyliečiť všetky choroby kubánskej Opačný názor majú sami Kubánci. Pre nich totiž aj naďalej zostane hlavnou menou americký dolár. Na ulici totiž za euro ešte dlho nebude možné nič kúpiť. Podľa nich je euro len pre politikov a na ulici nikto bez dolárov neprežije. Roman Guniš
|
Amsterdam | polojasno | 20 |
Atény | prehánky | 24 |
Belehrad | oblačno | 20 |
Berlín | dážď | 16 |
Bratislava | oblačno | 19 |
Brusel | polojasno | 19 |
Budapešť | oblačno | 19 |
Bukurešť | oblačno | 20 |
Frankfurt | dážď | 15 |
Helsinki | polojasno | 18 |
Istanbul | polojasno | 20 |
Kodaň | polojasno | 17 |
Kyjev | polooblačno | 21 |
Lisabon | slnečno | 18 |
Londýn | oblačno | 20 |
Madrid | oblačno | 20 |
Miláno | prehánky | 18 |
Moskva | slnečno | 12 |
Oslo | polojasno | 21 |
Paríž | prehánky | 17 |
Praha | dážď | 15 |
Rím | polojasno | 21 |
Sofia | prehánky | 16 |
Štokholm | polojasno | 20 |
Varšava | prehánky | 20 |
Viedeň | prehánky | 18 |
Záhreb | prehánky | 10 |
Ženeva | dážď | 14 |
|
|
|