Hospodársky denník
USD43,873 Sk
EUR46,714 Sk
CHF29,151 Sk
CZK1,231 Sk
  Piatok  21.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zbohom miliardy?


Rumunské neúspešné vymáhanie pohľadávok
Rumunsko nie je práve vzorom ekonomickej úspešnosti transformujúcich sa krajín. Krajina je zadlžená, avšak aj iné krajiny dlhujú Rumunsku. A tieto dlhy dosahujú úctyhodnú výšku. Rumunsko má od svojich veriteľov pohľadávky predstavujúce sumu 2,2 miliardy dolárov v konvertibilných menách a sumu 800 miliónov prevoditeľných rubľov. Tieto pohľadávky sa skladajú najmä z bývalých exportov a medzinárodnej ekonomickej spolupráce ešte spred roku 1990, na základe stredo- a dlhodobých medzivládnych úverových dohôd. Po roku 1993, keď sa ekonomická kríza prehĺbila, vymáhanie pohľadávok od afrických a ázijských štátov nadobudlo na význame. Ak mohli byť pôvodne pohľadávky vymáhané podľa parity 60 centov/1 USD, teraz, podľa ekonomických analytikov, prichádza do úvahy najviac 15 centov/1 USD. Najväčším dlžníkom Rumunska je Irak - 1,7 mld. USD. Je to však krajina medzinárodne izolovaná, podliehajúca ekonomickému embargu. Ani ostatné veriteľské krajiny nepredstavujú v súčasnosti veľkú nádej pre štátnu pokladnicu v Bukurešti. Zaraďuje sa medzi ne Líbya, krajina tiež pod embargom, ďalej krajiny s ekonomickými problémami a valutovou nerovnováhou, ako Mozambik, Sýria či Sudán. Rumunská strana, ako uviedol nedávno denník Curentul, však aj napriek tomu nesedí so založenými rukami, ale hľadá spôsoby ako uvoľniť zablokované peniaze. Boli tu dôverné pokusy prostredníctvom špecializovaných firiem na lobing v administratíve USA a OSN, aby sa deblokovali príslušné sumy na účet dlhov Rumunska. Bezúspešne. Zakaždým bol výsledok pod úroveň očakávania, hoci Rumuni stavili na známe americké alebo nemecké firmy na „vymáhanie dlhov“. V období rokov 1993 - 1996 úroveň rumunských pohľadávok bola okolo 65 centov/1 USD, avšak boli aj prípady, keď sa platilo 85 centov/1 USD. S Líbyou sa dokonca rokovalo o kurze 90 centov/1 USD a s Egyptom 65 centov/1 USD. Bývalý minister financií Daniel Daianu žiadal v roku 1997 štátneho tajomníka a predsedu medzivládnej komisie na vymáhanie pohľadávok Rumunska Mircea Ionuta Costeu, aby urobil podrobnú analýzu na trhu pohľadávok. Vtedy mohla krajina svoje dlhy dostať pri kurze 40 centov/1 USD. Dnes, podľa ekonomických expertov, je situácia horšia. Podľa Aureliana Dochiu, špecialistu zo Société Générale, sú dve možnosti - buď čakať na zaplatenie dlhov zo strany veriteľov, čo je málo pravdepodobné, alebo predať tieto dlhy na trhu firmám špecializovaným vo vymáhaní, pričom najvierohodnejšia suma bude okolo 10 až 15 centov za jeden dolár. Isté je, že priame vymáhanie pohľadávok je nerealistické. Mozambik žiada zníženie nezaplatenie dlhu voči Rumunsku o 80 percent, Angola o 20 percent a ďalšie výhody, týkajúce sa vzájomného obchodovania. Zambia vôbec nereaguje a Kuba vyhlásila nemohúcnosť splácania. Najinvenčnejší sa zdajú byť Severokórejčania, ktorí pozývajú Rumunov investovať v ich krajine a splatiť svoje dlhy vykonávaním služieb a colnými a daňovými úľavami. Za deväť rokov od zmeny režimu sa objem rumunských pohľadávok znížil len o 15 percent. Iaromír Novák

Amsterdampolojasno20
Atényprehánky24
Belehradoblačno20
Berlíndážď16
Bratislavaoblačno19
Bruselpolojasno19
Budapešťoblačno19
Bukurešťoblačno20
Frankfurtdážď15
Helsinkipolojasno18
Istanbulpolojasno20
Kodaňpolojasno17
Kyjevpolooblačno21
Lisabonslnečno18
Londýnoblačno20
Madridoblačno20
Milánoprehánky18
Moskvaslnečno12
Oslopolojasno21
Parížprehánky17
Prahadážď15
Rímpolojasno21
Sofiaprehánky16
Štokholmpolojasno20
Varšavaprehánky20
Viedeňprehánky18
Záhrebprehánky10
Ženevadážď14

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.