Hospodársky denník
USD43,873 Sk
EUR46,714 Sk
CHF29,151 Sk
CZK1,231 Sk
  Piatok  21.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Štát, konečne nás vypočuj


Z drahých úverov je obnova nemožná
Slovenský priemysel sa už dlho nevie vymaniť z problémov, a tak podnikatelia na rôznych stupňoch bubnujú na poplach: okrem vyslovovaných očakávaní, ponúkajú vláde svoje návrhy riešení. Hoci si neraz vyslúžili kritiku, že ich požiadavky sú iracionálne a nezlučiteľné s filozofiou ekonomickej transformácie i s vnútornými a vonkajšími ekonomickými obmedzeniami, bolo by trestuhodné, nepokúsiť sa v diskusiách hľadať optimálny kompromis. V daňovej a finančnej politike požadujú skrátiť lehotu odpisovania investičného majetku. Argumentujú tým, že súčasná právna úprava neberie ohľad na inflačný vývoj cien. Podstatne je deformovaná ekonomická funkcia odpisov, znižuje sa reálna možnosť aspoň jednoduchej obnovy výrobného potenciálu podnikov a zdroje na obnovu sa musia v čoraz väčšej miere hradiť zo zisku alebo z drahých úverov. Argumentujú aj tým, že situácia v krajinách západnej Európy je pre podnikateľov podstatne výhodnejšia. Stroje a zariadenia, ktoré sa u nás odpisujú osem až pätnásť rokov, vo Francúzsku sa odpisujú päť až desať rokov a vo Veľkej Británii iba štyri roky. Podnikatelia sa usilujú aj o zvýšenie odpočítateľnej položky pri novom investičnom majetku s cieľom podporiť investičné aktivity smerujúce k modernizácii, technologickej inovácii a zvýšeniu konkurenčnej spôsobilosti domácich výrobcov. Zdroje na rast
Nielen medzi podnikateľmi, ale aj na úrovni vlády sa vyslovilo už mnoho kritických slov aj na adresu vedy a výskumu, kde sa nepremyslenými krokmi napáchali nenahraditeľné škody. Aj preto podnikateľské zväzy a združenia hodlajú podporiť vedu mnohými krokmi. Bez súhlasného stanoviska vlády však všetky návrhy zapadnú prachom skôr, než by mohli v praxi preukázať svoje opodstatnenie. Reprezentanti slovenského priemyslu chcú od štátu pomerne veľa. Predovšetkým však štátnu koncepciu a sektorovú politiku. Chcú politiku ekologickú, založenú na daňovom zvýhodnení ekologických investícií, zrýchlenie ich odpisov, využitie inštitútu odpočítateľných položiek, colných úľav na dovoz moderných ekologických zariadení, podporu výskumu a vývoja a podporu domácich výrobcov. Koľko z nich bude uznaných ako relevantné a premenia sa na nástroj hospodárskej politiky?! Je skutočnosťou, že priemysel, predovšetkým jeho veľké podniky sa dostali do klieští svetovej konkurencie, rozpadu tradičných trhov, dlhov predprivatizačných i tých, ktoré vznikli v súvislosti s privatizáciou, nie vždy zodpovedných a kvalitných vlastníkov a nie vždy kvalitného a zodpovedného manažmentu, ako aj dlhodobej reštriktívnej monetárnej politiky. Nástroje presadzované výrobcami sú výsledkom snahy z týchto klieští uniknúť. Bolo by zaujímavé pokúsiť sa o analýzu potenciálnych nákladov a prínosov, aby daňový poplatník vedel, čo vlastne kupuje. Napríklad, že pripláca na zníženie potenciálnej miery nezamestnanosti v tejto krajine. V podobe zmäkčenia rozpočtového obmedzenia veľkých a neefektívnych podnikov. Rovnaké podmienky
Ekonomická teória volá po rovnosti pravidiel pre všetky ekonomické subjekty na trhu. Má pravdu, pretože nerovnaké podmienky devastujú trh a jeho signály, poškodzujú jedných a neoprávnene zvýhodňujú iných, znižujú stupeň tvrdosti rozpočtového obmedzenia a nabádajú k morálnemu hazardu. Pravda však je aj to, že ekonomické subjekty na ktoromkoľvek trhu na ktoromkoľvek mieste na svete sa združujú do lobby, aby pre seba presadili systémy zvláštneho zaobchádzania. Aj ony majú nepochybne pravdu. Niet inej logiky pre priemyselnú (ale aj poľnohospodársku, proexportnú, proinovačnú a akúkoľvek inú štrukturálnu) politiku, než je tá, že ju uskutočňujú pod tlakom parciálnych záujmov aj iné štáty. Je to síce tak trochu perverzná logika ekonomického sveta, v ktorom môže každý presadzovať svoje záujmy všetkými spôsobmi, ktoré zákon nezakazuje. Pôsobenie na štát zakázané nie je... Jedno reálne očakávanie možno v tejto súvislosti vysloviť. Totiž to, že sila priemyselnej lobby v Slovenskej republike s príchodom strategických investorov, po ktorom voláme, nebude klesať. Práve naopak. Eleonóra Bujačková

Amsterdampolojasno20
Atényprehánky24
Belehradoblačno20
Berlíndážď16
Bratislavaoblačno19
Bruselpolojasno19
Budapešťoblačno19
Bukurešťoblačno20
Frankfurtdážď15
Helsinkipolojasno18
Istanbulpolojasno20
Kodaňpolojasno17
Kyjevpolooblačno21
Lisabonslnečno18
Londýnoblačno20
Madridoblačno20
Milánoprehánky18
Moskvaslnečno12
Oslopolojasno21
Parížprehánky17
Prahadážď15
Rímpolojasno21
Sofiaprehánky16
Štokholmpolojasno20
Varšavaprehánky20
Viedeňprehánky18
Záhrebprehánky10
Ženevadážď14

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.