Herzoga vystrieda Rau Nemci budú mať už ôsmeho prezidenta Bonn (TASR) - Novým, v poradím už ôsmym nemeckým prezidentom sa včera stal kandidát červeno-zelenej vládnej koalície, bývalý predseda krajinskej vlády Severného Porýnia-Vestfálska Johannes Rau (68). V 1338-člennom Spolkovom zhromaždení za Raua hlasovalo 690 poslancov, teda o 20 viac ako bola potrebná absolútna väčšina hlasov. Súčasný prezident Roman Herzog sa opätovnej kandidatúry na post hlavy štátu zriekol. J. Rau sa narodil 16. januára 1931 vo Wuppertale. Vyučil sa za kníhkupca a neskôr viedol evanjelické vydavateľstvo. Začiatok jeho politickej kariéry je spojený so Všeobecnou nemeckou ľudovou stranou (GVP), do ktorej vstúpil v roku 1952. V roku 1957 prešiel do Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD). V roku 1970 ho vymenovali za ministra pre vedu a výskum. V roku 1978, keď sa stal krajinským ministerským predsedom Severného Porýnia-Vestfálska. V tejto funkcii pôsobil takmer 20 rokov. V roku 1987 za SPD neúspešne kandidoval na funkciu spolkového kancelára proti Helmutovi Kohlovi. Rau kandidoval aj v roku 1994, keď však frakcia CDU/CSU presadila svojho kandidáta Romana Herzoga. Ak by v Nemecku prezidenta volili občania, bol by Rau podľa výsledkov prieskumov verejnej mienky svoj cieľ dosiahol už v roku 1994, keďže je veľmi populárny. Johannes Rau je ženatý s vnučkou bývalého sociálnodemokratického spolkového prezidenta Gustava Heinemanna. Majú tri deti. Protikandidátmi J. Raua boli nestraníčka Dagmar Schipanská (55) kandidujúca za Kresťanskodemokratickú únia (CDU/CSU) a prominentná pacifistka Uta Ranke-Heinemannová (71). Včerajšia voľba prezidenta sa konala v deň 50. výročia vyhlásenia Základného zákona, ustanovujúceho povojnový nemecký štát v roku 1949. Počnúc rokom 1979 je 23. máj tradične dňom voľby prezidenta Nemecka.
|
PočasieDnes budú na väčšine územia Slovenska prevládať zväčša priaznivé účinky počasia najmä na toleranciu telesnej a duševnej námahy a schopnosť sústredenia. U meteosenzitívnych, vegetatívne labilných ľudí s nízkym tlakom krvi môže byť zvýšený sklon k migrénam a pocitom závratu. Na východe územia predpokladáme prevládanie viac nepriaznivých účinkov počasia. Vyššia je záťaž srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, môže sa zhoršiť zdravotný stav pacientov pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Mierne sa znižuje fyzická a psychická výkonnosť a koncentrácia, a tým aj riziko úrazov a nehôd. Potrebná je zvýšená opatrnosť najmä v doprave.Zajtra očakávame rozšírenie priaznivého vplyvu počasia na celé územie Slovenska.(zč)Dnes bude jasno až polooblačno. Zrána v údoliach miestami hmla. Najvyššia denná teplota 20 až 24, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 18 stupňov. Severozápadný až severný vietor 2 až 5, na východe v noci ešte 6 až 10 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 10 stupňov.V utorok bude jasno až polooblačno, v stredu od severozápadu postupne oblačno a miestami dážď alebo prehánky. Najnižšia nočná teplota v utorok 10 až 6, v horských dolinách okolo 4, v stredu na juhozápade okolo 12, najvyššia denná teplota v utorok 21 až 26, v stredu 19 až 23 stupňov, na severozápade okolo 17 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 5,04 a zapadne o 20,34 hod.Amsterdam | polooblačno | 20 |
Atény | polooblačno | 27 |
Belehrad | polojasno | 20 |
Berlín | malá oblačnosť | 23 |
Bratislava | malá oblačnosť | 24 |
Brusel | polojasno | 21 |
Budapešť | malá oblačnosť | 24 |
Bukurešť | dážď | 19 |
Dublin | prehánky | 11 |
Frankfurt | malá oblačnosť | 20 |
Helsinki | veľká oblačnosť | 13 |
Istanbul | polooblačno | 25 |
Kodaň | polooblačno | 15 |
Kyjev | oblačno | 22 |
Lisabon | slnečno | 28 |
Londýn | dážď | 18 |
Madrid | slnečno | 27 |
Miláno | slnečno | 26 |
Moskva | oblačno | 15 |
Oslo | oblačno | 9 |
Paríž | polojasno | 23 |
Praha | polooblačno | 21 |
Rím | malá oblačnosť | 22 |
Sofia | dážď | 16 |
Štokholm | oblačno | 10 |
Varšava | oblačno | 23 |
Viedeň | slnečno | 25 |
Záhreb | slnečno | 28 |
Ženeva | polooblačno | 20 |
|
|
|