Vojna verzus právo SR
Medzinárodný pakt zakazuje vojnovú propagandu
Naši ústavní činitelia tvrdia, že sme členom Severoatlantickej aliancie de facto, aj keď, pripomeňme, stále nie de iure. NATO nič nezaväzuje, aby nám podľa svojej Zmluvy poskytlo ochranu ako nečlenovi. A to ani napriek tomu, že vyvíjame činnosť na základe inej oblastnej dohody s alianciou - Partnerstva pre mier, ktorá sa nevymyká z rámca medzinárodného práva vychádzajúceho zo stále záväznej Charty ako ústavy OSN. Základom sú zásady 3 a 4, podľa ktorých všetci členovia OSN riešia svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami tak, aby neohrozili medzinárodný mier a bezpečnosť ani spravodlivosť; a všetci členovia OSN sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti každého štátu alebo iným spôsobom nezlučiteľným s cieľmi OSN. Ide o prípady výlučne kolektívnej obrany. Nech sa to dnes akokoľvek prezentuje, faktom je, že podľa platného medzinárodného práva je suverenita štátu stále nadradená ľudským právam. Stačí sa pozrieť na Záverečný akt KBSE z roku 1975 (rešpektovanie zvrchovanej rovnosti štátov, zdržanie sa hrozby silou alebo použitia sily, nezasahovanie do vnútorných záležitostí či územnej celistvosti štátov) či na parížsku Chartu pre novú Európu prijatú na zasadnutí KBSE v roku 1990. Oba tieto dokumenty sú pritom podľa čl. 152 Ústavy pre nás záväzné. To na druhej strane neznamená, že sa ochrana ľudských práv kladie bokom. Napríklad Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, prevtelený do Ústavy, má dnes prednosť pred našimi zákonmi. A ten v čl. 20 napríklad zakazuje vojnovú propagandu. To isté stanovuje Zákon na ochranu mieru č. 165/1950 Zb. v par. 1: Kto sa pokúsi rozrušiť mierové spolužitie národov tým, že akýmkoľvek spôsobom podnecuje k vojne, vojnu propaguje alebo vojnovú propagandu inak podporuje, dopúšťa sa trestného činu proti mieru. Trest môže dosiahnuť 10 až 15 rokov, ak ho páchateľ vykoná ako člen spolčenia v značnom rozsahu alebo inou priťažujúcou okolnosťou. Členovia NATO majú národné ústavy prispôsobené oblastnej dohode doteraz vychádzajúcej z princípu kolektívnej obrany (čl. 5 Zmluvy), hoci nie všetky aj zmene prijatej na washingtonskom summite, ktorá rozšírila pôsobnosť aliancie zasahovať mimo hraníc NATO, teda aj mimo OSN. Toto všetko neplatí pre nečlenov, t. j. ani pre nás. Náš trestný zákon stanovuje v par. 262 trestnosť za poškodenie vojenskou operáciou civilného obyvateľstva alebo civilných osôb na živote, zdraví, majetku, úmyselné vedenie útoku proti nebránenému miestu, za zničenie alebo poškodenie priehrady, jadrovej elektrárne alebo zariadenia obsahujúceho nebezpečné sily, alebo objektu určeného na humanitárne účely, alebo spôsobenie smrti napr. civilistom a utečencom (akýmkoľvek útokom), za čo možno uložiť aj výnimočný trest. Naše vnútroštátne právo zaväzujú aj Ženevské dohovory o ochrane obetí medzinárodných ozbrojených konfliktov s ich dodatkovými protokolmi. A tak podpora vojnových akcií v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti, ktoré nie sú súčasťou sebaobrany alebo kolektívnej obrany, v rámci ktorých dôjde k obetiam na životoch civilistov a utečencov, či škodách na životnom prostredí, bez rozdielu voči akému zriadeniu útoky alebo propaganda smeruje, sú stále nepremlčateľnými trestnými činmi. Slávka Blazseková
|
PočasieDnes budú na väčšine územia Slovenska prevládať zväčša priaznivé účinky počasia najmä na toleranciu telesnej a duševnej námahy a schopnosť sústredenia. U meteosenzitívnych, vegetatívne labilných ľudí s nízkym tlakom krvi môže byť zvýšený sklon k migrénam a pocitom závratu. Na východe územia predpokladáme prevládanie viac nepriaznivých účinkov počasia. Vyššia je záťaž srdcovo-cievneho a dýchacieho systému, môže sa zhoršiť zdravotný stav pacientov pri ochoreniach pohybového ústrojenstva, najmä reumatického pôvodu. Častejšie sa môžu vyskytnúť bolesti hlavy, jaziev a fantómové bolesti. Mierne sa znižuje fyzická a psychická výkonnosť a koncentrácia, a tým aj riziko úrazov a nehôd. Potrebná je zvýšená opatrnosť najmä v doprave.Zajtra očakávame rozšírenie priaznivého vplyvu počasia na celé územie Slovenska.(zč)Dnes bude jasno až polooblačno. Zrána v údoliach miestami hmla. Najvyššia denná teplota 20 až 24, na Orave, v Liptove a na Spiši okolo 18 stupňov. Severozápadný až severný vietor 2 až 5, na východe v noci ešte 6 až 10 m/s. Teplota na horách vo výške 1500 m okolo 10 stupňov.V utorok bude jasno až polooblačno, v stredu od severozápadu postupne oblačno a miestami dážď alebo prehánky. Najnižšia nočná teplota v utorok 10 až 6, v horských dolinách okolo 4, v stredu na juhozápade okolo 12, najvyššia denná teplota v utorok 21 až 26, v stredu 19 až 23 stupňov, na severozápade okolo 17 stupňov.Slnko vyjde zajtra o 5,04 a zapadne o 20,34 hod.| Amsterdam | polooblačno | 20 |
| Atény | polooblačno | 27 |
| Belehrad | polojasno | 20 |
| Berlín | malá oblačnosť | 23 |
| Bratislava | malá oblačnosť | 24 |
| Brusel | polojasno | 21 |
| Budapešť | malá oblačnosť | 24 |
| Bukurešť | dážď | 19 |
| Dublin | prehánky | 11 |
| Frankfurt | malá oblačnosť | 20 |
| Helsinki | veľká oblačnosť | 13 |
| Istanbul | polooblačno | 25 |
| Kodaň | polooblačno | 15 |
| Kyjev | oblačno | 22 |
| Lisabon | slnečno | 28 |
| Londýn | dážď | 18 |
| Madrid | slnečno | 27 |
| Miláno | slnečno | 26 |
| Moskva | oblačno | 15 |
| Oslo | oblačno | 9 |
| Paríž | polojasno | 23 |
| Praha | polooblačno | 21 |
| Rím | malá oblačnosť | 22 |
| Sofia | dážď | 16 |
| Štokholm | oblačno | 10 |
| Varšava | oblačno | 23 |
| Viedeň | slnečno | 25 |
| Záhreb | slnečno | 28 |
| Ženeva | polooblačno | 20 |
|
|
|
