|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 24.Mája 1999 | |||||||||||||||||
Mal som sen...Peter Kasalovský Pred rokmi som si zaobstaral matrac od tuzemského výrobcu z Oravy. Keď na ňom spím, nech už na jarno-letnej, či jesenno-zimnej strane, tak sa mi sníva vždy vo farbe. Relaxačne, pretože vďaka tomu matracu si v spánku doslova voľkám, ba pradiem ako kocúr a po ňom som aspoň na chvíľu optimista. Aj by som tvrdil, že tento výrobok sa postaral o to, že som sa po druhý raz nedostal na JIS. Po nedávnom šesťdennom pobyte v zahraničí sa mi potvrdilo, že domáci matrac je niečo na spôsob tajnej zbrane. Najprv na zürišskom, potom dva razy na ženevskom, na parížskom a napokon na frankfurtskom matraci som nespal, ale bdel. Prirodzene, že tradičné sny neboli, a bol som vskutku duševne morený obsahom noviniek z domova, a to napriek celkovej pohode z úspešných rokovaní. Keď sa USD nakupoval zo štyridsaťpäť slovenských korún a naďalej hrozil nielen krízový vývoj hospodárstva, ale aj spoločnosti, tak som si ľahol na svoj matrac. Uvidel som v spánku fantáziu: rozsiahle ropné polia v blízkosti Rimavskej Soboty aj Popradu, celý rad zlatých a iných baní od Martina po Trenčín - od Spišskej Novej Vsi po Zvolen. Aj som sa nadchol autostrádnymi magistrálami cez celé územie s nádhernými tunelmi, reguláciou riek a potokov. Nemenej pyšný som bol na prvotriedne turistické centrá, tatranské hotely a ruch ako na slávnom bratislavskom Korze. Chvel som sa od vzrušenie z nových sídlisk, z dynamickej leteckej dopravy a z výstavby vážskej vodnej cesty. Na tom našom geografickom strede Európy niekdajšie národniarske vatry nahradila stála holografická výstava prvých tridsiatich výrobkov a, popravde, aj búst odborníkov Made in Slovakia, na ktoré sa svet nezmohol. Na mojom matraci sa sníva nielen vo farbe a štvorrozmerne nemožné, ale zobrazuje sa tiež možné, reálne v blízkej - dohľadnej budúcnosti, a predovšetkým provokujúce. Všetkých, ktorým sa už nevidí, ba prekáža im, že sme a mienime sa zakopať na dobu neurčitú na európskom chvoste. Je to veľmi príjemné vidieť vo sne osobnosti z reálneho života. Také, ktorých rozum sa už postavil na odpor príslovečne slovenskej, či azda aj slovanskej, avšak vôbec logicky nezdôvodnenej jednoalternatívnosti vývoja a priebežných riešení. Tej, ktorá nám, teda väčšine obyvateľstva, nevyniesla za necelé desaťročie ani len vyššiu životnú úroveň a už vôbec nie želateľné zmeny v spoločnosti. Nie sme na tom lepšie ako sme boli, čo je veľmi nepríjemný fakt. Ten by mal bodať a mátať politikov, ktorí nesú zodpovednosť za premrhaný čas a nevyužité príležitosti v doterajšej transformácii. Priam božská trpezlivosť, o ktorú politici trvale žiadajú svoje a vôbec celé občianske zázemie, sa už nepovažuje za vlastnosť múdrych a prezieravých. Priestor by mali dostať nie neznáme, avšak nesprofanované osobnosti domáceho rozumu, alebo jeho nesporné a nateraz v kútoch stvrdnuté talenty. Mali by sa rýchlo vyrovnať, pričom už včera bolo neskoro, so zákonitým príklonom väčšiny občanov k rozhodnému, a nepotrvá dlho až jednoznačnému odmietnutiu súčasnej hospodárskej a sociálnej reality ako výsledku transformácie. Všetko je už príliš blízko, taká veľká bieda, ako aj demoralizácia, a preto sú a budú čoraz častejšie na konfrontáciu vyzývaní politickí impotenti, ktorí nie sú schopní priznať si to a liečiť sa. To nie je cenganie na palácový prevrat, ale na precitnutie - podnet na strmhlavý skok do reality - a na sebakritiku. Je to výzva na konkrétne kroky: nie do vzduchoprázdna, ale na pevnú zem. |
|
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |