|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 24.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Profesia, ktorá vás uživíAni vysoká kvalifikácia nie je zárukou získania práce Bratislava (buj) - Nielenže v SR je v súčasnosti takmer 18 % ľudí bez práce, navyše sa ukazuje, že ani vzdelanie nie je bránou do sveta blahobytu. Stáva sa iba podmienkou osobnej konkurencieschopnosti. Zoznamy nezamestnaných sa začínajú plniť aj vysokoškolákmi. Kým do roku 1996 jasne prevažovali ľudia, ktorí nepreukázali nijakú kvalifikáciu (okolo 40 %), dnes už táto skupina tvorí necelých 30 % a štafetu prevzali vyučení (podiel takmer 41 %). Približne tretinu z nezamestnaných tvoria tí, ktorí majú vzdelanie na úrovni maturity a vyššie. Ak ešte pred tromi rokmi bol nezamestnaný vysokoškolák skôr výnimkou, na začiatku tohto roka ich štátna správa narátala asi sedemtisíc. Rodičia a ich deti, ktoré sa práve v tomto období rozhodujú, akú strednú či vysokú školu zvoliť, aký odbor má perspektívu, môžu upadnúť do neistoty: Má náročné vzdelávanie vôbec zmysel, keď neposkytuje istotu zamestnania? Odborníci na trhu práce odpovedajú jednoznačne: vzdelávanie treba naopak prehlbovať, bude sa však musieť zmeniť spôsob. Chýba totiž to, čomu sa hovorí systém celoživotného vzdelávania. Trh práce budúceho tisícročia bude vyžadovať, aby študenti v prvej fáze vzdelávacieho procesu získali maximum všeobecných vedomostí a na túto vedomostnú základňu aby potom každý uchádzač o prácu podľa aktuálnych potrieb trhu pružne cizeloval špecializáciu. To sa netýka iba vysokoškolákov. V Nemecku asi pätina mladých, ktorí sa neskôr uplatnia v odborných remeslách, začína prípravu všeobecným vzdelaním, ktoré skončia skúškou porovnateľnou s našou maturitou. Potom sa v ročnom kurze stávajú špecialistami. Pracovná mobilita sa stáva nevyhnutnosťou. Minister práce P. Magvaši nedávno zdôraznil, že 21. storočie bude pre každého jednotlivca znamenať nielen časté zmeny zamestnávateľov, ale aj kvalifikácie. Strach o prácu? Bojíme sa nezamestnanosti? V prieskumoch verejnej mienky sa obavy zo straty zamestnania dostávajú na tretiu priečku stresových situácii. Fenomén strachu o prácu potvrdzujú aj psychológovia. Klientov jednoznačne pribúda a dnes ich služby vyhľadávajú ročníky čím ďalej, tým mladšie. Pritom psychické problémy postihujú rovnakou mierou nezamestnaných i zamestnaných. Hľadanie nového zamestnania prostredníctvom úradu práce je absolútne nedostatočné minimum. Vyzývajú na väčšiu aktivitu, pretože dnes už iba ťažko možno očakávať, že prácu nám niekto ponúkne, treba sa o ňu biť. Strach z nezamestnanosti sa zatiaľ úspešne vyhýba sfére verejných služieb zdravotníctvu, školstvu a sociálnej starostlivosti. Nízke platy učiteľov sú príčinou tohto, že do školy sa nikto z mladých nehrnie. Ani vysokoškolskí učitelia zatiaľ v strachu o prácu nežijú, pretože kvalifikovaná pracovná sila skôr chýba. Pokiaľ ide o postavenie lekárov, najmä tých začínajúcich, na trhu práce je oveľa zložitejšie ako učiteľov, hoci štatistika to zatiaľ nepreukazuje; absolventom vysokých škôl s technickým zameraním nahráva dedičstvo minulosti. Dlhoročný nezáujem o technické odbory je dôvodom volania po mladej krvi, v dnes už relatívne starých kolektívoch. V registroch nezamestnaných patria inžinieri všetkých špecializácii k najmenej frekventovaným profesiám. Aj tento odbor má však svoje úskalia, a to najmä preto, že za poznatkami technického vývoja musia mladí odborníci cestovať za hranice. Pritom práve veľká časť technicky vzdelaných vysokoškolákov odchádza z odboru a venujú sa biznisu. Tvrdý pád do sociálnej siete Je neuveriteľné, že napriek nárastu nezamestnanosti, úbytku miest pre manažérov a administratívnych pracovníkov sa niektoré atraktívne ponuky zamestnania nestretávajú s patričným ohlasom. Na jednom stretnutí pracovníkov úradov práce odznel názor, že terajšiu nezamestnanosť možno porovnať azda iba s hospodárskou krízou v 30. rokoch. Ide naozaj o istú paralelu medzi obidvoma epochami? Väčšina toto porovnávanie odmieta, pretože vtedy išlo skutočne o krízu, kým dnes iba o recesiu. Hoci jedno porovnanie je namieste: Vtedy boli ľudia na nezamestnanosť lepšie psychickí pripravení, boli aj flexibilnejší, aktívnejší a skromnejší v osobnej spotrebe. Po štyridsiatich rokoch práva na prácu a povinnosť pracovať nový jav slovenskú spoločnosť evidentne zaskočil. |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | ||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
