|
|
||||||||||||||||
| Utorok 25.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Objavuje záhadný svet prírodyVedecká práca potrebuje vhodné podmienky Medzi nami žijú ľudia, ktorí svojou mravčou každodennou prácou a svojou popularitou osobnosti nevynikajú, naopak, pôsobia vo svojich laboratóriách a pracovniach takmer v anonymite a pritom výsledky ich práce posúvajú často hranice nášho poznania o krok ďalej. Keď ide o poznanie, súvisiace s ochranou životného prostredia alebo o perspektívne nové možnosti liečby dosiaľ nevyliečiteľných chorôb, je ich práca o to záslužnejšia a povšimnutiahodná. Najstaršia rastlina Jedným zo samostatných vedeckých pracovníkov Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied je RNDr. Desana Lišková, CSc., ktorá už 23 rokov skúma a objavuje záhadný svet prírody. Jej intenzívny vzťah a láska k zvieratám od útleho detstva spolu so zdedenými danosťami vytvárali predpoklady, že svoju prácu zasvätí práve im. Pohľad na pitevný stôl počas štúdia na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského však vo chvíli rozhodol o zmene budúceho zamestnania. V roku 1976 skončila biológiu - fyziológiu rastlín na Katedre fyziológie rastlín, kde v súčasnosti aj prednáša. Do SAV nastúpila len na študijný pobyt, potom kvôli vedeckej ašpirantúre - a akadémii zostala verná dodnes. Jej výskum bol najskôr zameraný na biosyntézu rastlinnej bunkovej steny, pestovanie rastlinných kultúr in vitro, teda v laboratórnych podmienkach so zameraním na ihličnaté dreviny, čo otvára nové možnosti v oblasti množenia lesných drevín. V laboratóriu je však možné nájsť aj modelové objekty ako tabak, mak, uhorku, ženšen, či najstaršiu rastlinu na svete ginkgo biloba. Desana Lišková je vedúcou grantu - Biologická úloha rastlinných aligosacharidov, na ktorom pracuje desať odborníkov - rastlinných fyziológov, chemikov a biochemikov. Takéto zloženie pracovného tímu umožňuje riešiť zadanú problematiku na rôznych úrovniach a prináša tak komplexnejší obraz skúmaných javov. Podstatou projektu je štúdium možnosti využitia špecifických sacharidov, pochádzajúcich z rastlinných bunkových stien v procesoch rastu, vývinom rastlín a ich obrany proti rôznym mikrobiálnym a vírusovým ochoreniam. Toto štúdium tiež dokazuje dôležitosť sacharidov, ktoré, ako sa zdá, plnia aj funkcie regulačné okrem známych funkcií, ako je zdroj energie a funkcie zásobné. Sacharidy zohrávajú teda dôležitú úlohu nielen v rastlinách, ale v celej prírode. Chemický ústav SAV je ústav, špecializujúci sa práve na problematiku sacharidov ako takých, preto je táto oblasť výskumu základom našej práce. Projekt Karwinskia Dvakrát cestovala do Mexika, pretože je členkou tímu projektu s Katedrou fyziológie rastlín Prírodovedeckej fakulty UK a s Lekárskou fakultou univerzity v Monterrey v Mexiku. Výskum tohto projektu je zameraný na produkciu sekundárnych metabolitov a zistenie vplyvu týchto látok na ľudský organizmus. Laicky povedané, cieľom projektu je získať poznatky pre farmaceutický priemysel o látkach, ktoré majú kancerostatické účinky, teda látky, ktoré človeka liečia. Objektom záujmu v tomto projekte sú rastliny rodu Karwinskia, predstavujúce stromy a kry, ktoré rastú v subtropických a tropických oblastiach Mexika. Celé rastliny, ale hlavne semená, obsahujúce aj veľa cukrov, sú v rôznej miere toxické a toxíny, ktoré obsahujú, sú charakterizované ako antracenóny. Jeden z nich, toxín T 514 má špecifickú aktivitu na peroxizómy kvasiniek a na tumorové bunkové línie. T 514 má toxicitu na ľudské nádorové bunky. Tento efekt predstavuje potenciálnu možnosť klinickej aplikácie v prípade určitých typov rakoviny. Výsledky testov potvrdzujú, že tieto látky sú schopné spomaliť alebo brzdiť priebeh choroby. Záujem o rastlinu bol iniciovaný skúsenosťami a pozorovaniami tamojšieho domorodého obyvateľstva. Produkcia toxínov rastlinami v prírode je však nestabilná, preto sa hľadajú spôsoby, ktoré by umožňovali produkovať tieto látky v dostatočnom množstve v umelých podmienkach - in vitro. Tak môže človek ovplyvniť napríklad množstvo toxínov a aj to, aby bola produkcia kontinuálna. Spomínaná rastlina je veľmi flexibilná a životaschopná. V Bratislave sa pestuje v skleníkových podmienkach na Katedre fyziológie rastlín, kde sa nachádza hlavné koordinačné centrum projektu na Slovensku a kultúry in vitro zase v skromných podmienkach na našom ústave. Veľmi náročná je izolácia a chemická analýza antracenónov z rastlín alebo pletív. Projekt je z medicínskeho hľadiska veľmi perspektívny, ale na oboch stranách pociťujeme absenciu potrebných finančných prostriedkov a čiastočne náš zdržuje i veľká teritoriálna vzdialenosť. Bez financií? V súčasnosti sa uchádza o medzinárodný projekt, tiež v spolupráci s Prírodovedeckou fakultou UK, podporovaný komisiou Európskej únie pre vedecké projekty Cost a Fifth Framework. Jeho podstatu tvorí fytoremediácia, čiže využitie rôznych druhov rastlín v procese očisťovania životného prostredia od organického alebo anorganického znečistenia. Praktická aplikácia rastlín, absorbujúcich toxické látky zo životného prostredia, je napríklad v Spojených štátoch na špičkovej úrovni. My tieto formy ochrany a ozdravenia životného prostredia začíname využívať len teraz. V oblastiach okolo baní, kde sa ťažia kovy, v tzv. haldách, ktoré často obsahujú vo zvýšenom množstve meď, olovo, nikel. železo, kobalt, kadmium, je možné využiť rastliny, ktoré sú schopné prispôsobiť sa extrémnym podmienkam a pohlcovať škodlivé kovy. V tomto smere sme nášmu životnému prostrediu veľa dlžní... O zdevastovanom stave prírody a celého životného prostredia vieme, o to je pre nás, vedeckých pracovníkov ťažšie prijímať skutočnosti, že na výskum, ktorý je schopný priamo poukázať na formy a spôsoby riešenia, sa z roka na rok vyčleňuje čoraz menej finančných prostriedkov. Výsledky pritom dokazujú, že naša práca má zmysel a je oceňovaná i medzinárodne. Zora Petrášová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
