|
|
||||||||||||||||
| Utorok 25.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Pomoc prvovýrobe a spracovateľomFinancovanie nákupu a skladovania poľnohospodárskych produktov Je tomu pomaly rok, čo od 1. 6. 1998 vstúpil do platnosti zákon č. 144 /98 Z. z. o skladiskovom záložnom liste a tovarovom záložnom liste. Tým sa vytvoril legislatívny rámec na uplatnenie tohto systému. Ide o novú formu úverového cenného papiera na speňažovanie rastlinnej produkcie (obilia, strukovín, olejnín...), z ktorého pohľadávky sú zabezpečené záložným právom k hnuteľným veciam dlžníka, teda zásobami vybraných výrobkov rastlinnej produkcie. Svojou likviditou zodpovedajú krátkodobosti poskytovaných úverov. Zákon a realita Po aplikácii tohto zákona mnoho podnikov očakávalo sprístupnenie finančných prostriedkov bez toho, aby museli predať svoj tovar za nízke ceny ihneď po zbere úrody. Bolo presvedčení, že po uskladnení tovaru do verejného skladu a získaní skladiskového záložného listu zostali aj naďalej majiteľmi tovaru a sami rozhodujú o jeho predaji, a to v závislosti od ceny produkcie a potreby peňazí. Tým sa vytvorili predpoklady na nezávislosť prvovýrobcov od obchodných partnerov ovplyvňujúcich ceny. Systém skladiskových listov je výhodný aj pre spracovateľov, pretože umožňuje nakúpiť a uskladniť tovar pre budúcu výrobu s tým, že väčšiu časť peňazí získajú v podobe preddavku, pričom financie majú rozložené na obdobie celkového spracovania suroviny. Do konca decembra Ministerstvo pôdohospodárstva (MP) SR vydalo 28 skladovateľom 44 osvedčení na prevádzkovanie. Stav zásob v týchto skladoch na konci roka 1998 bol 146-tisíc ton, čím ich využiteľnosť bola vyčerpaná na 23 %. Očakávania z uplatnenia tohto systému sa však v plnej miere nenaplnili. K nedostatočnému fungovaniu verejných skladov prispela aj vysoká cena peňazí na finančnom trhu, a tým aj dlhé administratívne konania a zložité preverovanie spoľahlivosti záujemcu o prefinancovanie týchto cenných papierov v bankách. Naproti tomu poľnohospodári bilancovali ďalšie obslužné náklady za uskladnenie a ošetrovanie tovaru vo verejných skladoch, pričom od bánk dostávali za skladiskový záložný list len preddavok 40 % hodnoty obilia, čo podniky považujú za neprimerané. Dôležitý aspekt zohrávala aj podhodnotená cena založeného majetku. Preto odpredávali obilie za priame platby, alebo ho uskladňujú vo vlastných skladoch a čakajú na zvýšenie cien. Vyskytli sa prípady, že niektorí oprávnení verejní skladovatelia túto formu použili na prednostné zápočty vzájomných pohľadávok a záväzkov, a tým sa peniaze nedostali k prvovýrobcovi. Obavy zo zásob Výrazný vplyv na prístup prvovýrobcov k využívaniu skladiskových záložných listov mal aj už rozbehnutý zálohový nákup obilia cez Štátny fond trhovej regulácie (ŠFTR), ktorý bol výhodnejší a prostredníctvom neho sa nakúpilo 153-tisíc ton obilia. Významnú úlohu tu zohrala aj nedostatočná ochrana slovenského trhu a import pšenice z Maďarska za podstatne nižšie ceny, preto odberatelia aktívne nepristúpili k nákupu obilia od prvovýrobcov pre možné nevýhodné ceny pri ďalšom predaji obilia. Tí v minulosti využívali nákup priamo zo ŠFTR, ktorý kupoval obilie drahšie a predával lacnejšie. Komerčné banky prejavili istú zdržanlivosť k tejto forme úverovania, pretože považovali obilie za nedostatočný záručný artikel, ktorý vzhľadom na obmedzený export by mohol ostať v nepredajných zásobách. Preto k sfunkčneniu systému skladiskových záložných listov smerovali rôzne postupné opatrenia a rokovania aj predstaviteľov Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), ktorí podpísali so ŠFTR a Poľnobankou úverovú zmluvu, čím sa otvorila úverová linka EBOR na financovanie nákupu obilia prostredníctvom skladiskových a tovarových záložných listov. Okrem toho na nákup obilia uvoľnila prostriedky aj NBS na zmenky, ktoré sú pre komerčné banky k dispozícii za 8,8 %, pričom v rámci povoleného pásma ich banky mohli úročiť maximálne sadzbou 13,5 %. Vstup bánk Sprístupniť finančné prostriedky v roku 1998 významne pomohla i čiastočná bonifikácia úrokov z dotácii, čím sa tieto prostriedky stávali dostupnejšími. Poskytnutie dotácie čiastočnej úrokovej miery do výšky 12 % p. a. podstatne zvýhodnilo podmienky prefinancovania skladiskových záložných listov. Pre poľnohospodárov bonifikácia znamenala možnosť získať finančné zdroje za úrok 8 10 %. Do prefinancovania úrody cez skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy vstúpili aj keď v malom rozsahu vzhľadom na krátkosť času rozbiehania sa tejto formy financovania: Komoditná burza Bratislava (KBB), Poľnobanka, Poštová banka. KBB prefinancovala úrodu roku 1998 cez skladiskové záložné listy v objeme 220 mil. Sk podnikom, ktorým MP SR poskytlo na konci sezóny bonifikáciu úrokovej miery z dotácií. Verejné sklady, ktoré podpísali so zúčtovacím strediskom KBB zmluvu o činnosti registrovaného burzového skladu, si tak vytvorili predpoklady na akceptáciu nimi emitovaných skladiskových záložných listov. Napriek opatrným postojom ku skladiskovým a tovarovým záložným listom zo strany bánk a ich zatiaľ nedostatočnej využiteľnosti podnikmi, vzhľadom na ich krátkosť aplikovateľnosti a novosť sa položili základy a vytvorili predpoklady na rozvoj tohto systému, a tým možná finančná pomoc prvovýrobe a spracovateľom. Do verejných skladov sa takto dostalo 146-tisíc ton obilia. S výraznejším uplatnením sprístupnenia financií cez skladiskové záložné listy a tovarové záložné listy sa v budúcnosti počíta s ustúpením financovania cez zálohový nákup obilia. Ing. Zuzana Chrastinová VÚEPP Bratislava |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
