Hospodársky denník
USD44,24 Sk
EUR46,839 Sk
CHF29,25 Sk
CZK1,238 Sk
  Utorok  25.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Renesancia jednej dobrej, ale zapadnutej myšlienky

Aby družstvá prežili, museli sa správať ekonomicky
Družstevné hnutie na Slovensku vzniklo pred 150 rokmi. Iba tri mesiace po založení družstva rochdalských pionierov v Anglicku v decembri 1844, na rovnakej báze do dnešných dní platných základných družstevných princípov, vzniklo 9. februára 1845 prvé družstvo na európskom kontinente - známy Gazdovský spolok v Sobotišti, úverové družstvo drobných remeselníkov a poľnohospodárov. Bolo to teda prvé družstvo v Európe, druhé na svete a jeho zakladateľom bol Samuel Jurkovič. Kolektívne súkromné
Aj keď prvý spolok mal pomerne krátku životnosť, myšlienka družstevníctva sa nestratila. Dôkazom toho je prvé remeselné družstvo - Majolika Modra, ktorá síce prešla viacerými transformáciami, ale teraz si pripomína 115 rokov svojej existencie. „Neskôr, v období dvadsiatych rokov, začali vznikať najmä stavebné družstvá. Za všetky sa dá spomenúť Robstav, ktorý vznikol v roku 1920 v Liptovskom Mikuláši. Je zaujímavý tým, že sa uchovali nielen ustanovujúce listiny, ale aj prvé stanovy, zápis ustanovujúcej členskej schôdze a ďalšie doklady. Máme možnosť porovnávať a vidno, že dnešné stanovy družstva sa v základných otázkach iba málo líšia. Legislatíva je iná, ale to, čomu hovoríme desatoro družstevníctva, je zachovaných,“ uviedol nás do začiatku družstevníctva na Slovensku predseda Slovenského zväzu výrobných družstiev Ing. Marián Rybár. Okrem tejto funkcie zastáva dve ďalšie, ktoré svedčia o medzinárodnom uznávaní nášho družstevníctva, odraze jeho sily vo svete. Je viceprezidentom európskeho výboru Medzinárodného družstevného zväzu a prezidentom Svetového výboru výrobných družstiev, ktorý nesie názov CICOPA. V družstevníctve pracuje tridsať rokov a jeho zanietenie pre túto myšlienku je nezmerné. „Po druhej svetovej vojne nastúpila renesancia družstevníctva. Malo to svoje opodstatnenie, veď veľká skupina remeselníkov a živnostníkov stratila možnosť podnikania. Stáli pred otázkou, či ráno o šiestej ísť za pás do fabriky a byť jedným z bezmenných, alebo dať svoj majetok do družstva a cítiť sa určitým spôsobom predsa len spoluvlastníkom. Bolo to kolektívne súkromné vlastníctvo. Preto aj v tomto období veľa družstiev oslavuje svoju päťdesiatku.“ Nevýhoda výhodou
Pri zakladaní družstiev v spomínaných päťdesiatych rokoch do nich vstúpili ľudia, ktorí remeslo ovládali, mali nápady, výrobné programy. A aby prežili, museli sa správať ekonomicky, museli si na seba zarobiť, nikto im nič nedal. To, čo sa môže javiť ako nevýhoda, bolo v podstate výhodou. „Družstevníctvo sa považovalo za pozostatok kapitalizmu, predpokladalo sa, že zanikne, keď vznikne všeľudové vlastníctvo a tak sa mu nevenovala pozornosť. Neboli súčasťou štátneho plánu, to čo vyrobili, bolo akoby niečo navyše. Jedine čo mali spoločné so štátnymi podnikmi boli limity, ak si chceli kúpiť napríklad limitovaný stroj, museli naň dostať bilancie. A jedinou podmienkou, ktorú museli spĺňať, bolo, že pri rozdeľovaní zisku muselo ísť 60 percent do základného fondu, na ďalší rozvoj družstva. Čo so zostávajúcimi 40 percentami si mohli na schôdzi odhlasovať? Či ich dať na sociálny rozvoj, rekreácie alebo odmeny a pod.“ Operatívne a pružne
Ďalší vzrast nastal po roku 1968 a spôsobili ho stranícke previerky. Kto „neobstál“ v normalizačnom procese, musel odísť. A za trest sa považovalo, keď do družstva. Vtedy tieto získali veľa cenných ľudí, ktorí priniesli „novú krv“ a spôsobili kvalitatívny posun. V pamäti majú mnohí z nás predajné výstavy spotrebného tovaru v Brne, kde sa stretávalo miestne hospodárstvo a výrobné družstevníctvo z celej republiky. Ľudia si na zákazku mohli objednávať rôzne druhy tovarov, aké štátne podniky neponúkali.

„Družstvá boli oveľa operatívnejšie a dokázali pružne meniť svoje výrobné programy. Nemohli si dovoliť vyrábať niečo, o čo nebol záujem. A vedeli tiež využiť rôzne štátne programy, z ktorých okrem práce plynuli aj určité výhody. Napríklad, keď nastal rozmach automobilizmu, chýbali servisy. Družstvá sa podujali ich budovať a postupne nám ich patrilo viac ako 90 percent. Príkladov by sa našlo viac. Bolo treba mať ekonomické zdroje, ekonomicky hospodáriť a využiť úľavu, ktorú štát ponúkol. Zaujímavý sme boli aj svojimi doplnkovými službami, výrobou fotografií, sklenárstvami a pod.“ Udávame tón
Dnes asi v dvoch stovkách výrobných družstiev pracuje okolo 20-tisíc zamestnancov, ročný objem výroby predstavuje 6,5 mld. Sk. Nie je to málo, napriek tomu sa zdá, že je o ich aktivitách menej počuť. „Družstevníctvo má stále z hľadiska ekonomiky veľký význam. Čo sa týka technickej úrovne a kvality, môžeme konkurovať tak francúzskemu, ako aj talianskemu a čiastočne španielskemu družstevníctvu. Spolu s nami a Českou republikou je to päť krajín, ktoré v oblasti výrobného družstevníctva udávajú tón. Čo sa týka menšej propagácie, dá sa povedať, že mnohé družstvá tak urobili zámerne. Nechceli na seba upozorňovať. Určite mnohé z ich výrobných podnikov by bol rád niekto aj sprivatizoval. Nuž a niektoré, načo tajiť, majú aj určité problémy. Rozpadli sa trhy, obmedzil vývoz, a ak sa k tomu priráta neseriózna obchodná politika určitých obchodných organizácií, je výsledok zrejmý. Týka sa to najmä obuvníckych družstiev, pre ktoré zmena technológie nie je jednoduchá. Podobne sú na tom aj stavebné družstvá, kde im zákazky berú veľké podniky, ktoré donedávna na malé zákazky nereflektovali. Sú však družstvá, ktorým sa darí vďaka dobrému technickému zázemiu, ktoré mali, alebo odvahe zmeniť výrobné programy veľmi dobre. Napríklad služba Nitra je dnes skoro monopolným dodávateľom pre Volkswagen Group, v určitých komponentoch dosahuje v podstate iba vzhľadom na vývoz pre Volkswagen obrat 400 mil. Sk ročne. Alebo družstvo KNK z Ľubietovej, okres Banská Bystrica, iba pre Ikeu do Švédska dodáva tovary za viacej ako 120 mil. Sk. Za každým úspechom sa však skrýva veľa práce. A ak dnes niekto neprosperuje, som presvedčený, že iba na 50 percent môžu za to podmienky, za druhých päťdesiat percent je zodpovedný manažment.“ Práca pre invalidov
Zvláštnou skupinou výrobných družstiev boli Výrobné družstvá invalidov (VDI), ktoré zamestnávali ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS), a so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým poškodením zdravia (ZPS s ŤZP). „Stále ich aj zamestnávame, ale tento typ družstiev prekonal veľmi ťažké obdobie. Deväťdesiat percent ich bolo napojených na kooperáciu s niektorými štátnymi podnikmi, napríklad elektrotechnickými závodmi. Po roku 1990 mnohé podniky prišli o výrobné programy a ťažko hľadali náhradné. Tým pádom sa stalo, že z dvanásťtisíc osôb pracujúcich vo VDI ich stav klesol na tretinu. Snažíme sa nájsť pre nich prácu, zamestnávajú ich napríklad aj obe spomínané úspešné družstvá Služba a KNK, ale pomohli by najmä štátne zákazky. Získali by na tom všetci. Zatiaľ sa nám nedarí túto myšlienku presadiť. Možno pripravovaná novela zákona túto situáciu zmení a nám sa podarí dať príležitosť na prácu ďalším zdravotne postihnutým. Nedomyslené je však prijatie zákona, podľa ktorého prehodnocujú všetkých pracovníkov družstiev so ZPS a mnohým hrozí, že im tento charakter vezmú. Veď je to práve tá skupina ľudí, ktorá pracuje a nečerpá dôchodky zo štátneho rozpočtu. Družstvo, ak chce mať charakter VID, to znamená úľavu na daňových odvodoch, musí zamestnávať 50 percent ľudí so ZPS. Ak ich nebude mať, bude prepúšťať aj ostatných so ZPS. Robiť so zdravými je ekonomicky výhodnejšie, zvýšila by sa produktivita práce, bol by vyšší zisk, ale kde zostáva humanita? Zdá sa, ako keby sme niekedy zápasili s veternými mlynmi.“ Úverové družstvá?
Družstevníctvo existuje v celom svete, stále vznikajú nové družstvá, teda svoje opodstatnenie majú. Čo nám chýba na porovnanie so svetom? „Sú to úverové a sporiteľné družstvá, ktoré u nás zanikli, ale všade na svete veľmi dobre fungujú. Príkladom je obrovský bankový kolos Raiffeisen, alebo tretia najväčšia banka na americkom kontinente Desjardins. Japonská družstevná banka je štvrtá v Japonsku a úverové družstvo je dokonca aj pri Kongrese USA. Predbehli nás už aj českí kolegovia, ktorí majú tri roky zákon, ktorý umožňuje vznik úverových družstiev, my sa teraz dostávame do legislatívneho procesu. Možnosti na ďalšie rozvíjanie družstevníctva sú však aj iné a veľké. Základom je, byť tu pre ľudí, činnosť prispôsobiť predovšetkým ich potrebám. Družstvá majú zmysel iba vtedy, keď slúžia svojím členom.“ Gabriela Klestincová

Amsterdampolooblačno21
Atényslnečno28
Belehradpolojasno23
Berlínoblačno17
Bratislavaslnečno24
Bruselpolooblačno22
Budapešťslnečno25
Bukurešťoblačno23
Frankfurtoblačno20
Helsinkiprehánky16
Istanbuloblačno24
Kodaňpolooblačno16
Kyjevpolooblačno25
Lisabonslnečno30
Londýnmalá oblačnosť21
Madridslnečno28
Milánoslnečno26
Moskvapolooblačno24
Oslopolooblačno15
Parížoblačno18
Prahamalá oblačnosť23
Rímpolooblačno25
Sofiaoblačno21
Štokholmpolooblačno17
Varšavamalá oblačnosť21
Viedeňslnečno25
Záhrebslnečno27
Ženevamalá oblačnosť22

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.