Renesancia jednej dobrej, ale zapadnutej myšlienky

„Družstvá boli oveľa operatívnejšie a dokázali pružne meniť svoje výrobné programy. Nemohli si dovoliť vyrábať niečo, o čo nebol záujem. A vedeli tiež využiť rôzne štátne programy, z ktorých okrem práce plynuli aj určité výhody. Napríklad, keď nastal rozmach automobilizmu, chýbali servisy. Družstvá sa podujali ich budovať a postupne nám ich patrilo viac ako 90 percent. Príkladov by sa našlo viac. Bolo treba mať ekonomické zdroje, ekonomicky hospodáriť a využiť úľavu, ktorú štát ponúkol. Zaujímavý sme boli aj svojimi doplnkovými službami, výrobou fotografií, sklenárstvami a pod.“ Udávame tón
Dnes asi v dvoch stovkách výrobných družstiev pracuje okolo 20-tisíc zamestnancov, ročný objem výroby predstavuje 6,5 mld. Sk. Nie je to málo, napriek tomu sa zdá, že je o ich aktivitách menej počuť. „Družstevníctvo má stále z hľadiska ekonomiky veľký význam. Čo sa týka technickej úrovne a kvality, môžeme konkurovať tak francúzskemu, ako aj talianskemu a čiastočne španielskemu družstevníctvu. Spolu s nami a Českou republikou je to päť krajín, ktoré v oblasti výrobného družstevníctva udávajú tón. Čo sa týka menšej propagácie, dá sa povedať, že mnohé družstvá tak urobili zámerne. Nechceli na seba upozorňovať. Určite mnohé z ich výrobných podnikov by bol rád niekto aj sprivatizoval. Nuž a niektoré, načo tajiť, majú aj určité problémy. Rozpadli sa trhy, obmedzil vývoz, a ak sa k tomu priráta neseriózna obchodná politika určitých obchodných organizácií, je výsledok zrejmý. Týka sa to najmä obuvníckych družstiev, pre ktoré zmena technológie nie je jednoduchá. Podobne sú na tom aj stavebné družstvá, kde im zákazky berú veľké podniky, ktoré donedávna na malé zákazky nereflektovali. Sú však družstvá, ktorým sa darí vďaka dobrému technickému zázemiu, ktoré mali, alebo odvahe zmeniť výrobné programy veľmi dobre. Napríklad služba Nitra je dnes skoro monopolným dodávateľom pre Volkswagen Group, v určitých komponentoch dosahuje v podstate iba vzhľadom na vývoz pre Volkswagen obrat 400 mil. Sk ročne. Alebo družstvo KNK z Ľubietovej, okres Banská Bystrica, iba pre Ikeu do Švédska dodáva tovary za viacej ako 120 mil. Sk. Za každým úspechom sa však skrýva veľa práce. A ak dnes niekto neprosperuje, som presvedčený, že iba na 50 percent môžu za to podmienky, za druhých päťdesiat percent je zodpovedný manažment.“ Práca pre invalidov
Zvláštnou skupinou výrobných družstiev boli Výrobné družstvá invalidov (VDI), ktoré zamestnávali ľudí so zmenenou pracovnou schopnosťou (ZPS), a so zmenenou pracovnou schopnosťou s ťažkým poškodením zdravia (ZPS s ŤZP). „Stále ich aj zamestnávame, ale tento typ družstiev prekonal veľmi ťažké obdobie. Deväťdesiat percent ich bolo napojených na kooperáciu s niektorými štátnymi podnikmi, napríklad elektrotechnickými závodmi. Po roku 1990 mnohé podniky prišli o výrobné programy a ťažko hľadali náhradné. Tým pádom sa stalo, že z dvanásťtisíc osôb pracujúcich vo VDI ich stav klesol na tretinu. Snažíme sa nájsť pre nich prácu, zamestnávajú ich napríklad aj obe spomínané úspešné družstvá Služba a KNK, ale pomohli by najmä štátne zákazky. Získali by na tom všetci. Zatiaľ sa nám nedarí túto myšlienku presadiť. Možno pripravovaná novela zákona túto situáciu zmení a nám sa podarí dať príležitosť na prácu ďalším zdravotne postihnutým. Nedomyslené je však prijatie zákona, podľa ktorého prehodnocujú všetkých pracovníkov družstiev so ZPS a mnohým hrozí, že im tento charakter vezmú. Veď je to práve tá skupina ľudí, ktorá pracuje a nečerpá dôchodky zo štátneho rozpočtu. Družstvo, ak chce mať charakter VID, to znamená úľavu na daňových odvodoch, musí zamestnávať 50 percent ľudí so ZPS. Ak ich nebude mať, bude prepúšťať aj ostatných so ZPS. Robiť so zdravými je ekonomicky výhodnejšie, zvýšila by sa produktivita práce, bol by vyšší zisk, ale kde zostáva humanita? Zdá sa, ako keby sme niekedy zápasili s veternými mlynmi.“ Úverové družstvá?
Družstevníctvo existuje v celom svete, stále vznikajú nové družstvá, teda svoje opodstatnenie majú. Čo nám chýba na porovnanie so svetom? „Sú to úverové a sporiteľné družstvá, ktoré u nás zanikli, ale všade na svete veľmi dobre fungujú. Príkladom je obrovský bankový kolos Raiffeisen, alebo tretia najväčšia banka na americkom kontinente Desjardins. Japonská družstevná banka je štvrtá v Japonsku a úverové družstvo je dokonca aj pri Kongrese USA. Predbehli nás už aj českí kolegovia, ktorí majú tri roky zákon, ktorý umožňuje vznik úverových družstiev, my sa teraz dostávame do legislatívneho procesu. Možnosti na ďalšie rozvíjanie družstevníctva sú však aj iné a veľké. Základom je, byť tu pre ľudí, činnosť prispôsobiť predovšetkým ich potrebám. Družstvá majú zmysel iba vtedy, keď slúžia svojím členom.“ Gabriela Klestincová