Hospodársky denník
USD44,24 Sk
EUR46,839 Sk
CHF29,25 Sk
CZK1,238 Sk
  Utorok  25.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Fúzie zvyšujú riziko zadlženosti


Experti poukazujú na jasné rozdiely oproti roku 1980
Z pohľadu Ázie pripomína silný rast akciových kurzov na burzách Spojených štátov japonskú „bublinu“ z osemdesiatych rokov. Vtedajší pomer medzi kurzami a ziskami na tokijskej burze prispel k tomu, že pre japonské spoločnosti boli investície na celom svete a hlavne v ázijskom regióne mimoriadne výhodné. Napríklad spoločnosť Nippon Telefon dosiahla s objemom 600 mld. USD najvyššiu trhovú kapitalizáciu v histórii burzových spoločností. Nárast kapitálu po dohodách Medzinárodného menového fondu (MMF) v Plaza (1985) a Louvre (1987) viedol k presunu likvidity, v dôsledku čoho v Japonsku explodovali ceny nehnuteľností a kurzy akcií. Burzová kapitalizácia japonských bánk a podnikov dosiahla v roku 1989 až 40 % celkovej trhovej kapitalizácie na svete. Hodnota paláca japonského cisára bola stanovená vyššie než hodnota celej Kalifornie, najväčšieho štátu USA. Medzičasom klesla burzová kapitalizácia Nippon Telefon na 170 mld. USD a trhová kapitalizácia japonskej burzy padla na 11 % celosvetovej trhovej kapitalizácie. Vysoká kapitalizácia
David Hale, hlavný stratég Zürich-Investmentfonds, sa zaoberá otázkou, či Spojené štáty čaká podobná korekcia akciových trhov ako Japonsko. Na prvý pohľad je badať isté paralely medzi závratným rastom kurzov na amerických akciových burzách deväťdesiatych rokov a japonskou bublinou osemdesiatych rokov. Microsoft, vedúca spoločnosť na Wall Streete, dosiahne pravdepodobne v prvom kvartáli kapitalizáciu sociálneho produktu Veľkej Británie a následne aj štatút krajín G7. Nové počítačové spoločnosti ako American Online (172 mld. USD), Cisco (182 mld. USD), Intel (217 mld. USD), Dell (119 mld. USD) a staršie ako IBM (169 mld. USD), American Telephone (168 mld. USD) a MCI Worldcom (164 mld. USD) vykazovali podobne vysokú kapitalizáciu. S reláciou kurz/zisk 775 predstavovalo 50 internetových titulov, z ktorých je iba 30 ziskových, burzovú kapitalizáciu 250 mld. USD, čo vysoko prevyšuje trhovú kapitalizáciu japonského rekordéra osemdesiatych rokov. Preto niet divu, že trhová kapitalizácia akciových búrz Spojených štátov, ktorá v posledných šiestich rokoch dosahovala priemerne 49 % hrubého domáceho produktu (HDP), vzrástla na historický rekord 150 % z HDP. Štyri body
Na druhý pohľad je však podľa názoru Davida Haleho medzi rastom Wall Streetu a japonskou bublinou výrazný rozdiel. - Akciový trh Spojených štátov je rozdelený. Približne 50 burzových spoločností, odhliadnuc od niekoľkých špeciálnych titulov ako internetové spoločnosti, podporujú najdôležitejšie indexy v raste. - Rast amerických kurzov, na rozdiel od Japonska osemdesiatych rokov, nie je financovaný masívnymi bankovými pôžičkami, keď objem pôžičiek japonských bánk vzrástol zo 70 % z HDP na 110 % z HDP. - V Spojených štátoch nedochádza k špekuláciám s nehnuteľnosťami, tie zaznamenávajú iba jednomiestny rast. - K rastu akciových trhov USA došlo neprestávajúcim prílevom investícii súkromných domácností do investičných fondov. „S objemom 5500 mld. USD je dnes brandža investičných fondov o 10 % väčšia ako americký bankový systém. Keď si však uvedomíme, že 45 % všetkých Američanov vlastní akcie buď priamo, alebo prostredníctvom penzijného fondu, nie je to až tak prekvapivé,“ konštatuje David Hale. Napriek tomu však varuje pred signálmi blížiacej sa korekcie vysokých kurzov akcií. Zadlženosť podnikateľského sektora vzrástla v neposlednom rade v dôsledku stále väčších fúzií a akvizícií z 50 až 100 mld. USD v rokoch 1993 a 1994 na ročnú hodnotu 340 mld. USD. Fúzie vykonané v poslednom čase, podporené zahraničným kapitálom, medzičasom presiahli pravdepodobne hodnotu 1000 mld. USD. Týmto spôsobom vzrástla pôžičková kvóta bánk spoločnostiam obchodujúcim s cennými papiermi z 2 až 2,5 % v roku 1996 na terajších 3,4 %. Americké banky zväčšili aj objem svojich derivátových kontraktov z 20 biliónov USD v posledných troch rokoch na 32 biliónov USD, pričom sedem najväčších bánk vlastní 94-percentný podiel. Tu sú riziká, ktoré neslobodno prehliadnuť.

Amsterdampolooblačno21
Atényslnečno28
Belehradpolojasno23
Berlínoblačno17
Bratislavaslnečno24
Bruselpolooblačno22
Budapešťslnečno25
Bukurešťoblačno23
Frankfurtoblačno20
Helsinkiprehánky16
Istanbuloblačno24
Kodaňpolooblačno16
Kyjevpolooblačno25
Lisabonslnečno30
Londýnmalá oblačnosť21
Madridslnečno28
Milánoslnečno26
Moskvapolooblačno24
Oslopolooblačno15
Parížoblačno18
Prahamalá oblačnosť23
Rímpolooblačno25
Sofiaoblačno21
Štokholmpolooblačno17
Varšavamalá oblačnosť21
Viedeňslnečno25
Záhrebslnečno27
Ženevamalá oblačnosť22

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.