Bez stratégie, ale aj priorít

Podpora rozvoja
Správa Vynárajúca sa digitálna ekonomika obsahuje nasledujúce kroky, ktoré vláda USA považuje za potrebné podporiť pre podporu rozvoja digitálnej ekonomiky a internetu: - Vlády musia umožniť elektronickému obchodu rast v prostredí poháňanom trhmi a nepochovať ho reguláciami, daňami a cenzorstvom. Aj keď vládne akcie nie sú schopné zastaviť rast elektronického obchodu, pokiaľ sú narušujúce, môže dôjsť k výraznému narušeniu jeho rastu. - Kde je to možné, pravidlá pre internet a elektronický obchod by mali pochádzať z privátnych oblastí, a nie z vládnych regulácií. - Vlády majú podporovať vytváranie predvídateľného právneho prostredia pre obchodovanie cez internet, ale musia vykonávať túto úlohu v nebyrokratickom štýle. - Väčšia konkurencia v telekomunikáciách by mala byť podporovaná tak, aby služby s vysokou prenosovou schopnosťou boli poskytované do domácností a kancelárií po celom svete a aby nový trh vysielania, telefónov a internetu pracoval na základe konkurencie a voľby zákazníkov viac než na základe vládnych regulácií. - Nemalo by existovať diskriminujúce daňové zaťaženie pre obchodovanie cez internet. - Internet by mal fungovať ako prirodzený globálny trh bez umelých bariér vytyčovaných vládami. Správa sa tiež zmieňuje o nevyhnutnosti vybudovania potrebného trhu pracovných príležitostí potrebných pre digitálnu ekonomiku. Správa predpokladá, že budú potrebné milióny nových pracovných miest, pokiaľ budú trendy pokračovať tak, ako bolo predpovedané. Ale predpokladá tiež, že milióny pracovných miest budú musieť byť zrušené. Dnes a zajtra
Najvýraznejší rozvoj digitálnej ekonomiky v celosvetovom meradle v súčasnosti prebieha v USA. Samozrejme, tam sa to deje pod patronátom vlády a priamo prezidenta a viceprezidenta. Západná Európa za rozvojom digitálnej ekonomiky v USA výrazne zaostáva a stredná a východná Európa, vrátane Slovenska, akoby na rozvoj digitálnej ekonomiky a informačnej spoločnosti rezignovali. Súčasné narastajúce problémy ekonomík v rastúcom počte štátov prakticky všetkých regiónov sveta sú dosť výrazne spojené so zaostávaním týchto krajín v rozvoji informačnej spoločnosti a tiež aj so zmeškaním nového civilizačného rýchlika digitálnej ekonomiky. Podľa štúdie IDC (International Data Corporation), bude na svete koncom roku 1998 pripojených na internet asi sto miliónov ľudí a v roku 2002 dokonca 320 miliónov. Aj keď veľká väčšina ho bude používať na surfovanie, získavanie informácií a prenos e-mailov očakáva sa nárast počtu tých, ktorí ho budú využívať na elektronické obchodovanie. V roku 1997 ich bolo 26 % a ich podiel do roku 2002 vzrastie na 40 %. To znamená, že na obchodné účely ho teraz využíva asi 18 miliónov užívateľov a v roku 2002 to podľa IDC bude 128 miliónov. IDC tiež uvádza údaje o technologickej medzere Európy za USA. Podľa IDC elektronický obchod cez internet prevádza 61 % užívateľov. V USA oproti 47 % v Európe. Počet domácností s prístupom na internet dosahuje v USA 18 % oproti 5,5 % v Európe. Celkové výdavky na informačnú technológiu dosahujú v USA hodnoty 320 mld. USD oproti 196 mld. USD v Európe. Celkové údaje na telekomunikačné služby sú v USA 230 mld. USD oproti 182 mld. USD v Európe a domácnosti vybavených personálnymi počítačmi je v USA 46 % oproti 24 % v Európe. O zaostávaní ostatných krajín sveta za USA hovoria aj údaje o pripojení on-line na internet publikované agentúrou NUA Ltd. Celosvetovo je on-line pripojených 159 miliónov ľudí, z toho v Európe 37,15 miliónov, v USA a v Kanade 88,3 miliónov, v Ázii a Pacifiku 26,57 miliónov v Južnej Amerike 4,63 milióna, na Strednom východe iba 0,88 milióna a v Afrike 1,14 milióna ľudí. Podľa uvedených údajov v USA bolo v auguste 1998 zapojených 79 miliónov užívateľov teda 30 % populácie, vo februári 1998 to bolo ešte iba 62 miliónov, teda 23 % populácie, v novembri 1997 56 miliónov, teda 21 % populácie, v júni 1997 51 miliónov, teda 19,17 % populácie, v roku 1995 to bolo iba 18 miliónov, čo bolo vtedy 6,7 % populácie, v Kanade bolo v januári 1999 zapojených 6,3 milióna užívateľov, čo bolo 32,7 % populácie, v marci 1998 zapojených on-line 8,9 milióna, čo je 31 % populácie. V Európe bolo napríklad na Islande vo februári 1998 zapojených 121 630 užívateľov, čo je 45 % populácie, v Nórsku v novembri 1997 zapojených 1,4 milióna užívateľov, čo je 32,5 % populácie, vo Švédsku 2,4 milióna v máji 1998, čo je 27 % populácie, vo Fínsku to bolo v máji 1998 1,79 milióna čo je 35 % populácie, vo Veľkej Británii v októbri 1998 to bolo 7,5 milióna užívateľov, čo bolo 16 % populácie a v decembri 1997 7,2 milióna, čo bolo 12,8 % populácie, v Nemecku v marci 1998 6,1 milióna, čo je 7,3 % populácie, vo Francúzsku v decembri 1997 3,8 milióna, čo je 6,5 % populácie, na Slovensku to bolo v septembri 1998 510 000 užívateľov, čo je 9,5 % populácie, v novembri 1997 190 000 užívateľov, čo bolo 5 % populácie, v Českej republike v septembri 1997 200 000 užívateľov, čo bolo 1,9 % populácie a napríklad v Rusku v júli 1998 bolo on-line pripojených 1 milión užívateľov, čo bolo iba 0,67 % populácie. Škandinávia výnimkou
Vidíme teda výrazné zaostávanie ostatných častí sveta či už ide v počte a percente užívateľov internetu, v rozvoji digitálnej ekonomiky a elektronického obchodu alebo v rozvoji informačnej spoločnosti všeobecne. Výnimku v Európe tvoria iba severské krajiny, z ktorých niektoré majú viac on-line pripojených užívateľov ako USA. Slovensko patrí v súčasnosti medzi krajiny výrazne zaostávajúce za vyspelými krajinami sveta vo všetkých oblastiach rozvoja informačnej spoločnosti, čo sa potom dosť vypuklo prejavuje na výkonnosti a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky aj na životnej úrovni obyvateľov Slovenska. Do dnešného dňa Slovensko dokonca nemá spracovaný žiadny oficiálny program podpory rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku, hoci to bolo už v roku 1996 uložené vládnym uznesením č. 807/1996. Súvisí to však aj s tým, že Slovensko nemá do dnešného dňa vypracovanú ani hospodársku a spoločenskú stratégiu, a teda ani stanovené priority rozvoja ekonomiky a spoločnosti. Podpora rozvoja digitálnej ekonomiky a informačnej spoločnosti teda v súčasnosti na Slovensku stále ešte patrí skôr do oblasti science-fiction. Hrozivé zaostávanie Slovenska v týchto oblastiach a tiež zhoršujúca hospodárska situácia Slovenska budú stále viac ukazovať na urýchlenú potrebu vypracovania a okamžitého plnenia základných štátnych strategických programových dokumentov podpory rozvoja informačnej spoločnosti, digitálnej ekonomiky a elektronického obchodovania na Slovensku. Od toho ako rýchlo a či sa to podarí bude závisieť aj to, či sa Slovensko bude stále potácať na pokraji hospodárskej priepasti, alebo nastúpi tie trendy rozvoja, ktoré mu zabezpečia hospodársku a spoločenskú stabilitu a prosperitu. Ing. Ivan Klinec