Náhrady mzdy a odmeny členov volebných komisií

Nároky
Aké sú nároky členov volebných komisií, vyplýva z § 52 cit. zákona. Funkcia člena komisie je čestnou funkciou a výkon tejto funkcie sa považuje za iný úkon vo všeobecnom záujme. Ak občan vykonáva výkon tejto funkcie vo svojom pracovnom čase, má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. Rovnako na náhradu ušlého príjmu má i samostatne zárobkovo činná osoba, ale v tomto prípade vo výške pomernej časti priemernej mesačnej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve... Zamestnávateľ, ktorý vyplatil náhradu mzdy členovi komisie, má nárok, aby mu bola táto suma uhradená. Z hľadiska príjemcu tejto náhrady ide o bežný príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaní obvyklým spôsobom, t. j. spolu s ostatnými príjmami v príslušnom kalendárnom mesiaci. To, že bude náhrada refundovaná štátom, nič na tejto skutočnosti nemení. Pokiaľ ide o členov okrskovej komisie, tí majú nárok na odmenu za výkon funkcie v čase, keď nemajú nárok na náhradu mzdy. Výšku odmeny a spôsob úhrady ustanovuje vyhláška Ministerstva financií SR č. 122/1994 Z. z. o výške odmeny, o spôsobe úhrady a výplaty odmeny a náhrad členom volebných komisií. Druh príjmu
Odmena za výkon funkcie člena okrskovej komisie je kvalifikovaná z daňového hľadiska ako funkčný požitok [§ 6 ods. 9 písm. b) zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov – ďalej „zákon č. 286/1992 Zb.“]. Funkčné požitky a príjmy zo závislej činnosti tvoria jeden druh príjmov fyzickej osoby podľa § 6 zákona č. 286/1992 Zb., pre ktoré platí rovnaký princíp zdanenia. Spôsob zdanenia odmeny
Predmetná odmena môže byť v čase výplaty zdanená dvojakým spôsobom (ten závisí od toho, od ktorého platiteľa ju člen príslušnej komisie dostane vyplatenú): 1. Ak člen okrskovej volebnej komisie je zamestnancom obce (mesta), od ktorého dostáva bežne svoj príjem zo závislej činnosti (alebo funkčné požitky), potom za predpokladu, ak má u tohto platiteľa podpísané vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti (ide o tzv. hlavného zamestnávateľa), odmenu treba pripočítať k ostatným príjmom vyplateným za máj a zdaniť bežným preddavkovým spôsobom. Tento postup vyplýva z ustanovenia § 40f ods. 1 zákona č. 286/1992 Zb., podľa ktorého preddavok na daň je povinný platiteľ zraziť daňovníkovi (zamestnancovi) z úhrnu príjmov zo závislej činnosti a funkčných požitkov zúčtovaných a vyplatených za kalendárny mesiac. Nemožno túto odmenu zdaniť z uvedeného dôvodu oddelene (10-percentnou osobitnou sadzbou dane). Nie je dôležitý zdroj krytia tejto odmeny, t. j. že bude refundovaná zo štátneho rozpočtu. Podstatné je, kto odmeny vypláca a kto vedie zamestnancovi mzdový list. Ak by zamestnanec u tohto platiteľa podpísané vyhlásenie nemal (išlo by o „vedľajšieho“ zamestnávateľa), do úvahy by sa zobral opäť úhrn príjmov vyplatených za celý mesiac. Len ak by spolu tieto príjmy predstavovali za mesiac sumu do 3000 Sk vrátane, bolo by možné uplatniť pri zdanení 10-percentnú sadzbu dane. 2. Ak člen okrskovej volebnej komisie nie je zamestnancom obce (mesta), t. j. ak ide o tzv. vedľajšieho zamestnávateľa, odmenu v prípade, ak jej výška je v kalendárnom mesiaci do výšky 3000 Sk, možno zdaniť 10-percentnou osobitnou sadzbou dane. Keďže koncom mája nás čaká druhé kolo prezidentských volieb, na účely zdanenia je potrebné obe odmeny (všetky príjmy zo závislej činnosti a funkčné požitky) od jedného platiteľa spočítať a až keď ich súčet neprevýši za kalendárny mesiac hranicu 3000 Sk, uplatní sa zdanenie vo výške 10 %.

Ak by išlo o člena komisie, ktorý nie je rovnako zamestnancom týchto platiteľov, pričom by však podpísal vyhlásenie k zdaneniu príjmov zo závislej činnosti, na účely zdanenia tejto odmeny príjem by sa musel zdaniť preddavkom na daň – po odpočítaní nárokových položiek (napr. išlo by o nepracujúceho poberateľa starobného dôchodku). Na výške príjmu (odmeny) by nezáležalo. Je všeobecne známe, že prvá skupina daňovníkov (členov volebných komisií) považuje preddavkový spôsob zdanenia tejto odmeny, resp. odmien, za nespravodlivý (započíta sa im tento príjem na celoročnú daňovú povinnosť po skončení roka), pretože druhej skupine občanov, ktorí budú mať tieto odmeny zdanené 10-percentnou sadzbou dane, budú tieto odmeny daňovo vyrovnané (nezvýši sa im daňová progresia). Uvedený problém by vyriešila len zmena zákona č. 286/1992 Zb., ktorá by umožnila buď uvedené odmeny od dane oslobodiť (ide o výkon vo všeobecnom záujme...), alebo zaradiť ich plošne pod rovnaký režim zdanenia (10 % alebo 15 %), a to bez ohľadu na platiteľa. Bude niekto z „kompetentných“ myslieť i na túto „maličkosť“, ktorá štátny rozpočet, z hľadiska zdroja daňových príjmov iste nespasí, ale pre členov okrskových a ďalších volebných komisií by to znamenalo lepší pocit z vykonanej práce? Dagmar Piršelová