|
|
||||||||||||||||
| Utorok 25.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Krv v hospodárstve neprúdiEfektívny obeh peňazí brzdí oživenie ruskej ekonomiky Reštrukturalizácia hospodárstva Ruskej federácie sa zdala byť v roku 1997 úspešná. Podarilo sa zvládnuť infláciu, po prvý raz v spomínanom roku zaznamenal hrubý domáci produkt medziročný rast. O rok neskôr však prišiel krach. V auguste zaznamenali prudkú devalváciu rubľa, ktorá priniesla moratórium splácania zahraničných pôžičiek. Zahraniční investori stratili zvyšok dôvery, ktorú ešte do ruskej ekonomiky vkladali, zahraničné banky stratili svoje peniaze. Toto bol však iba vrchol ľadovca, za ktorým väzilo vysoké zadlženie domácich bánk a platobná neschopnosť všetkého čo v ekonomike existuje. Od najväčších ropných či plynárenských spoločností, cez vládu v Moskve, vlády jednotlivých oblastí a krajov až po občanov, ktorí nedostávajú mzdy ani dôchodky a do práce chodia skôr zo zotrvačnosti ako z povinnosti. Všetci pociťujú nedostatok hotovosti. Peniaze - krv ekonomiky necirkulujú ako by zdravý organizmus potreboval. Väčšina podnikov by podľa zákonov trhovej ekonomiky bola vhodná pre bankrot. V Rusku však ďalej produkujú v mnohých prípadoch nepredajný tovar. Bežnou skutočnosťou je, že podniky ignorujú platenie za elektrinu či vykurovanie. Keď začne energetická spoločnosť biť na poplach, nastúpi vláda, ktorá nechce vidieť krachy podnikov a nezamestnaných. Vyrieši to tak, že energetickej spoločnosti dá namiesto chýbajúcich platieb daňové prázdniny. Dokonalá neschopnosť Hospodárstvo riadené Kremľom nazývajú virtuálnou alebo trojvrstvovou ekonomikou. Trojvrstvová z hľadiska výmenných prostriedkov, resp. systémov, ktoré tu fungujú. Prvým je rubeľ. Ten používajú Rusi iba na nákup nevyhnutností ako sú potraviny. Spoločnosti a ustanovizne na vzájomné vyrovnávanie pohľadávok a záväzkov používajú dlhopisy, barter a offset. Niektoré podniky vydávajú pre svojich zamestnancov platobné karty, ktoré môžu používať na nákup v supermarketoch. Ich vlastníkom je samozrejme zamestnávateľ. Tretiu vrstvu predstavuje americký dolár. Analytici predpokladajú, že úspory Rusov v USD dosahujú až 35 miliárd. Príkladom deformovaných peňažných vzťahov v Rusku je situácia v lokálnej ekonomike mesta Perm, miliónovej metropoly ležiacej v rovnomennej oblasti za Uralom. V Perme a okolí sa koncentrujú rafinérie a zbrojárska výroba. Vzhľadom na štruktúru priemyslu je to na ruské pomery bohatý región s potenciálnymi zdrojmi tvrdej meny (vývoz produkcie rafinérií a zbraní). Skutočnosť je však iná. Regionálna vláda nemá peniaze. Asi 83 000 štátnych zamestnancov nedostáva včas mzdy. Služby, ako je rozvod vody či elektriny sú na pokraji kolapsu. Prečo je to tak? Jednou z odpovedí je systém daňových odvodov. Miestna vláda totiž necháva spoločnosti ako je LUKoil platiť v hotovosti iba polovicu daní. Druhú polovicu spláca LUKoil v obligáciách - vekseľoch, ktoré sú zameniteľné za ropu. Miesta vláda však ropu nepotrebuje. Potrebuje peniaze, aby mohla zaplatiť za vodu, elektrinu i za prácu. Svojim dodávateľom dáva vláda spomínané obligácie namiesto platieb za výrobky a služby. Nemocniciam a školám dáva vekseľ tiež - namiesto hotovosti ako prevádzkový kapitál. Podľa odhadov nepeňažné platby na 80-miliónovom (v USD) rozpočte mesta majú podiel až 45 %. Tie však treba zameniť na peniaze. Tu vstupujú do hry spoločnosti, ktoré z dlhopisov najviac profitujú. Obchodníci kupujú veksele za ruble, avšak platia väčšinou polovicu nominálnej hodnoty, a predávajú ich tým, ktorí ropu potrebujú. Prečo vôbec vláda roztáča kolotoč s dlhopismi namiesto daní? Napríklad pre spoločnosť LUKoil neexistuje iný spôsob ako rozdelenie daňových platieb na hotovosť a obligácie. Je pravdou, že z exportu získava podnik tvrdú menu. Kremeľ ho však núti, aby veľkú časť vyťaženej ropy predal v Rusku, a to odberateľom, ktorí dlhodobo neplatia. Prostredníctvom bondov sa do obehu dostanú aspoň nejaké peniaze... Výrobcovia živoria Príkladom ruskej spoločnosti, ktorá sa topí v problémoch je producent bicyklov Velta Co. V čase najväčšieho rozkvetu v období Sovietskeho zväzu z pásov vychádzalo čosi vyše 1 milióna bicyklov ročne. V súčasnosti je to asi päťkrát menej. Exportné trhy v strednej a východnej Európe podnik stratil. Ruská armáda nekupuje. Firma vyrába, aj keď tržby za produkciu nepokryjú ani náklady. Zamestnanci dostávajú namiesto výplaty jeden bicykel mesačne, ktorý majú problémy predať aj za 25 rubľov. Výhodou pre pracovníkov je, že bývajú v bytoch, ktoré sú vo vlastníctve fabriky a neplatia ani nájomné, za kúrenie či elektrinu. Výhody v týchto problémoch majú obchodné spoločnosti realizujúce barter. Medzi ich klientov patria i strojárske podniky. Tie nevedia predať svoje produkty a nemajú čím zaplatiť za elektrinu. Takáto firma potom ich produkciu vymení s poľnohospodárskymi kombinátmi za potraviny a tie neskôr predá obchodným domom, resp. reštauráciám za hotovosť. Kým sú výrobné podniky po krk zadlžené, bartrová firma prosperuje. Podobné firmy vykazujú tržby niekoľko desiatok miliónov dolárov, stavajú vlastné hotely, kasína, rekreačné centrá. Príčiny problémov Príčiny siahajú do obdobia rokov 1993 - 1994, keď sa odohrala privatizácia štátnych podnikov. Odvtedy sa Moskva nesnažila ani legislatívnym ani iným spôsobom poslať do bankrotu podniky bez šance na prežitie. Vznik bartrového hospodárstva je odrazom nemohúcnosti Kremľa, ktorý zlyhal v jednej zo základných úloh štátu, a to v realizovaní rozpočtovej politiky a hlavne jej daňovej časti. Ruská vláda nedokáže vzhľadom na množstvo nepeňažných bartrových operácií efektívne vyberať dane a usmerňovať požadované množstvo tam, kde je to potrebné. Predstavitelia regionálnych vlád sa v poslednom období spoliehajú už len na kompenzačné obchody. Od federálnej vlády sa totiž sľúbených financií dočkajú s patričným oneskorením a dosť často i v nepeňažnej forme. Preto sa potom spomínaná forma obchodov rozmáha a prináša so sebou aj negatívne stránky, ako je úplatkárstvo, pranie špinavých peňazí, komplikované vykazovanie peňažných tokov a s tým spojené daňové úniky atď. Jaroslav Koribský |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
