|
|
||||||||||||||||
| Utorok 25.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Oživenie na krátky časBasketbalisti SR postúpili, ale zobrali si zo sebou konkurenta Vo februári tohto roka, po skončení basketbalovej kvalifikácie mužov o postup na majstrovstvá Európy, mal slovenský kormidelník Juraj Žuffa hlavu v smútku. Nie preto, že by azda s kolektívom myslel na postup do záverečných bojov o európsky primát. Chcel sa len spolu s hráčmi vyhnúť predkvalifikácii, a tým naznačiť, že basketbalisti Slovenska nastúpili cestu stúpajúcej výkonnosti. Počas kvalifikačných bojov sa však nič z jeho želaní nenaplnilo a tréner podal demisiu. Svoj optimizmus a vieru v lepšiu budúcnosť dal Juraj Žuffa najavo o pár mesiacov neskôr, keď sa opäť prihlásil do konkurzu na post reprezentačného trénera Slovenska. Hlad po víťazstve Konkurz vyhral a vieru v lepší zajtrajšok chcel šíriť ďalej. Sadol si na reprezentačnú stoličku s vedomím, že musí káder oživiť. Nájsť spôsob určite nie je jednoduché. Tým skôr pokiaľ viete, akí basketbalisti hrajú v našej lige. Urobiť nemožné nedokáže najlepší tréner s ešte lepším realizačným tímom. Kde nič nerastie, ovocie nebude. Jeden tromf však mal slovenský kormidelník v rukáve dlhší čas. Až teraz mohol povolať do reprezentácie mladých slovenských basketbalistov študujúcich v USA. Zdá sa, že to bol jediný možný a určite užitočný krok. Najmä bratia Rančíkovci (Martin IOWA State University, Radoslav St. Clown University) sú veľkým prísľubom slovenského mužského basketbalu. Ani jeden z nich sa neobjavil v našej lige, a to bolo možno pre ich rast prospešné. Slovenskí tréneri ma za to nepochvália, ale naše podmienky neprajú ani basketbalistom. Tak aj Rančíkovci si doviezli zo sebou chuť do hry a hlad po víťazstve zo zámoria. Sila kolektívu Počas predkvalifikačného turnaja v Spišskej Novej Vsi sa každý deň spomínal športový duch, ktorý vstúpil do reprezentačného kolektívu Slovenska. Vedomie a súdržnosť vynoveného mužstva podporili aj jeho priami aktéri. Peter Mičuda, pivotman pezinského majstra, absolvoval v slovenskom drese všetky doterajšie kvalifikačné stretnutia . Mám pocit, že sa podarilo dať dohromady najsilnejšie mužstvo. Príchodom Rančíkovcov sme sa posilnili najmä na krídle, ale hlavne sa tu vytvorila partia, ktoré vie, čo chce. Keby sme v rovnakom zložení odohrali aj hlavnú kvalifikačnú časť, predkvalifikácii by sme sa vyhli a možno by sme zaútočili aj na postup do záverečných bojov na ME. Aj tréner Juraj Žuffa v sebe nosí presvedčenie, že jeho zverenci sú schopní vzdialiť sa od nebezpečného prepadliska, ktoré mu každé dva roky pripomína predkvalifikačný turnaj. Vďaka aktivite funkcionárov SBA sa nám darí udržať si nepríjemný odrazový turnaj na domácej pôde, čím výrazne stúpajú naše postupové možnosti. Ale pravdu povediac, neviem si dosť dobre predstaviť, že by sme si nedokázali poradiť so súpermi, akými teraz v Spišskej Novej Vsi bol Cyprus, Rumunsko, Wales alebo Island aj vonku. To je garnitúra z podkošového sveta, ktorá iba vo výnimočných prípadoch dovidí ďalej ako do predkvalifikácie. My máme vyššie ambície, čo potvrdili aj slová nášho kormidelníka: Pripravujeme sa navyše, ako na tento turnaj. Vrásky na čele Juraj Žuffa rozmýšľa nad tým, ako sa predstavia reprezentanti v dlhodobej kvalifikačnej časti, ktorá odštartuje v novembri. Budeme mať aj na vyššej úrovni rovnakú chuť do hry a hlad po víťazstve, keď je všetkým jasné, že v novembrovom a vo februárovom termíne nemožno rátať s Američanmi? Veľmi by sme chceli hrať, ale naozaj to nie je možné. Máme študijné povinnosti, ktoré nemôžeme obísť ani pre reprezentáciu, tvrdí Martin Rančík, pohyblivé krídlo (206 cm), aké slovenskému basketbalu chýba dlhší čas. Škoda... Pokiaľ sme mali obavu z toho, že nám talenty miznú za morom, bolo to práve preto, že európske reprezentačné termíny Ameriku nezaujímajú. A tak musíme čakať, kým naši vyštudujú. Ale keď sa dostanú do dobrých univerzitných tímov, potom o ich basketbalový rast nemusíme mať starosť. Slovenská reprezentácia potrebuje čas i priestor. Ale skúšať trpezlivosť sa nedá donekonečna. Už tretíkrát sme boli svedkami predkvalifikačných zápasov, v ktorých sa reprezentanti prezentovali v silnejšom zložení ako v dôležitejšej kvalifikácii. Vyzerá to tak, že z tohto kruhu niet východisko. Nič nové nečaká na našich ani v najbližšej budúcnosti. Je to výzva, ktorá by sa nemala skončiť vtedy, keď sa vysloví. Optimizmus a perspektíva je právom namierená na Žuffov výber, na ktorý čaká ďalšie zložité obdobie. Kúsok od šťastia Čudovali by sa viacerí, keby mužstvo, v ktorom sa objavilo sedem hráčov vyšších ako dva metre (bratia Rančíkovci, Novák, Petruška, Mičuda, Gabáni, Andruška), nemalo pred sebou svetlejšiu budúcnosť. A je pre všetkých užitočné, že predkvalifikácia v Spišskej Novej Vsi vygradovala v samom závere. Posledný duel s Bieloruskom sme síce prehrali (70:71), ale videli sme v podaní oboch celkov basketbal vyššej triedy. Len škoda, že sme nevyužili stopercentne to, čo nám ponúkala domáca výhoda. Z najvýhodnejšej prvej pozície do júlového žrebovania v Paríži postúpili Bielorusi. A my sme si tak so sebou zobrali mimoriadne zdatného súpera, ktorý ešte dve sekundy pred koncom zápasu bol z hry vyradený. Aj kúsok šťastia je treba mať pod košmi, no stojí častejšie na strane lepšieho. Kiež by to niekedy nebola pravda... VLADIMÍR PADRTA |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
