Deflácia drví ekonomiku Číny
Stabilný jüan a nízky dopyt nepriateľom hospodárskeho rozvoja Prvýkrát vo svojich dejinách trpí Čína nadprodukciou, ktorá ohrozuje jej hospodársky rast. V 600 dôležitých výrobkoch zaznamenáva krajina enormnú prevahu ponuky nad dopytom. 87 percent spotrebného tovaru si krvopotne hľadá kupca a musí pristať na výrazné zníženie ceny. Na vine je nielen exportná bariéra silného jüanu, ktorý Peking odmieta devalvovať, ale aj záľaha lacných importných položiek z krajín niekdajších ázijských tigrov po úderoch finančnej krízy. Čínske sklady tovaru sú plné. Na konci apríla tohto roka sa tam nachádzalo o 56 percent tovaru viac ako vlani. Tento stav sprevádza nielen zoštíhlenie cien, čo nie je proti mysli spotrebiteľov, ale aj spomaľovanie výroby a rast nezamestnanosti. Plný úder zachytil čínsky textilný priemysel, ktorý tento rok exportuje o štvrtinu menej ako vlani. USA a Európa kupujú textil viac v kurzovo devalvovanej Ázii. V dôsledku toho sa nielen znížili ceny čínskych textílií o 11 percent, ale zo 46 miliónov tkáčskych stavov je 10 miliónov nadbytočných; tento nadbytočný potenciál Čína likviduje, polovicu už v tomto roku. Znamená to, že 600-tisíc zamestnancov stratí prácu. Postihnutá je výroba televízorov, v ktorých sa dostala Čína na prvé miesto vo svete. Od roku 1994 sa ich produkcia zdvojnásobila na 40 miliónov ročne. Dôsledkom je 15 miliónov kusov, mnohé už tri roky staré, ktoré čakajú na kupcov. Ich ceny sa zrútili o 10 percent a na začiatku mája zaviedli hlavní producenti prvýkrát v Číne mesačné zastavenie výroby. Aj letecká doprava zatiahla brzdu. Civilná letecká administrácia Číny od začiatku mája obmedzila hustotu vnútroštátnej dopravy na 95 leteckých linkách o 766 spojov, keď ten istý krok sa nedokázala presadiť tvrdá konkurencia leteckých spoločností, ktorá vyvolala ozajstnú cenovú vojnu. Tú sa najprv usilovali úrady zabrzdiť stanovením minimálnych cien, keď však spoločnosti núkali zákazníkom iné zvýhodnenia, museli siahnuť k administratívnemu zásahu. Vlani sa totiž čínske letecké spoločnosti, napospol štátne, dostali prvý raz do kolektívnej straty. Pokles priemyselnej výroby a stavebníctva sa podpísal pod nadprodukciu ocele. Zhustenie jej zásob vyvolali aj importy ocele, ktoré boli v prvom tohtoročnom kvartáli medziročne vyššie o 41 percent. Ceny hutníckych výrobkov sa vlani znížili o 12 percent a očakáva sa, že výrobu tohto roku znížia o desatinu. Oceliarne žiadajú vládu, aby importy ocele dostala pod kontrolu. Relatívna nadvýroba v mnohých brandžiach vyvoláva zmenšený dopyt aj po uhoľnej produkcii, ktorá má byť tento rok nižšia o 250 miliónov ton. Za prvé štyri mesiace preto vláda zatvorila 20-tisíc malých a neefektívnych šácht, čo naráža aj na odpor miestnych úradov, pre ktoré sú tieto bane zdrojom určitých príjmov. Relatívna nadprodukcia, ktorá je v Číne skôr exotickým slovom, sa tam v trhovej ekonomike udomácňuje. Nezodpovedá síce vysokej kúpnej sile krajiny, kde má obyvateľstvo 600 mld. jüanov (desatina HDP) uložených v bankách; vytvára však problém, ktorý môže napokon predsa len privodiť devalváciu ako exportný rúrovod, čo by sa však nepriaznivo odrazilo na oživení východoázijských ekonomík. Jaroslav Brabec
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 21 |
| Atény | slnečno | 28 |
| Belehrad | polojasno | 23 |
| Berlín | oblačno | 17 |
| Bratislava | slnečno | 24 |
| Brusel | polooblačno | 22 |
| Budapešť | slnečno | 25 |
| Bukurešť | oblačno | 23 |
| Frankfurt | oblačno | 20 |
| Helsinki | prehánky | 16 |
| Istanbul | oblačno | 24 |
| Kodaň | polooblačno | 16 |
| Kyjev | polooblačno | 25 |
| Lisabon | slnečno | 30 |
| Londýn | malá oblačnosť | 21 |
| Madrid | slnečno | 28 |
| Miláno | slnečno | 26 |
| Moskva | polooblačno | 24 |
| Oslo | polooblačno | 15 |
| Paríž | oblačno | 18 |
| Praha | malá oblačnosť | 23 |
| Rím | polooblačno | 25 |
| Sofia | oblačno | 21 |
| Štokholm | polooblačno | 17 |
| Varšava | malá oblačnosť | 21 |
| Viedeň | slnečno | 25 |
| Záhreb | slnečno | 27 |
| Ženeva | malá oblačnosť | 22 |
|
|
|
