Nástrahy spoločnej meny
Utíši sa nadšenie Španielov z eura?
Španieli vnímajú otváranie vlastnej ekonomiky ako pozitívum. Od pádu Francovho režimu majú totiž s ním len pozitívne skúsenosti vrátane vstupu do EÚ v roku 1986. Súčasná pravicová vláda relatívne bezbolestným splnením maastrichtských kritérií ich v tomto názore len ubezpečila a aj preto stále vedie v prieskumoch verejnej mienky. No pristúpenie k spoločnej mene prináša zo sebou aj nástrahy, o ktorých sa už toľko nehovorí. V prvom rade spolu so vstupom do eurozóny začne aj obdobie krátenia nezanedbateľnej finančnej podpory, ktorá každoročne prúdi do Španielska z fondov EÚ. Ako uvádza britský denník Financial Times v takejto situácii sa natíska otázka schopnosti Španielska obstáť v hospodárskej súťaži v nových podmienkach. Už v roku 1997 v Madride zaznamenali negatívnu obchodnú bilanciu v hodnote 13,3 miliardy USD, vlani sa deficit vyšplhal na 20 miliárd a prognózy na tento rok sú ešte černejšie. Vláda José Maríu Aznara pritom už nemá v dispozícii devalváciu meny ako nástroj boja proti vysokému schodku zahraničného obchodu. Doterajší pád ceny eura pomohol Španielsku len symbolicky, keďže jeho hlavní obchodní partneri sú práve krajiny eurozóny. Ďalšie hlavybolenie Aznarovej vláde spôsobuje nerovnosť príjmov, ktorých úroveň dosahuje len 80 percent priemeru eurozóny, ako aj tradične vysoká nezamestnanosť. Relatívne vysoká inflácia (tento rok sa odhaduje na viac ako 2 percentá, čo je takmer dvojnásobok v porovnaní so zvyškom eurozóny) však v tomto smere obmedzuje úradom v Madride manévrovací priestor. Za ďalšiu hrozbu súčasnej stabilite Španielska FT označuje nacionalizmus, ktorý síce nesúvisí s prechodom na spoločnú menu, no v každom prípade pomáha vytvoreniu atmosféry neistoty. Nedá sa totiž odhadnúť ako ďaleko budú siahať požiadavky baskických a katalánskych nacionalistov. Po predchádzajúcich celoštátnych voľbách síce došlo k podpísaniu dohody o presune časti kompetencií z centra na regióny, no tento proces zjavne nie je skončený. Na jednej strane mierový proces v Baskicku stagnuje, keď po tom, čo ETA vyhlásila prímerie obe strany žiadajú ďalšie ústupky. V Katalánsku, hospodársky najsilnejšom ekonomickom regióne, už septembrové oblastné voľby môžu napovedať veľa o tom, v akom smere sa budú uberať vzťahy medzi Barcelonou a Madridom. (by)
|
|
| Amsterdam | polooblačno | 21 |
| Atény | slnečno | 28 |
| Belehrad | polojasno | 23 |
| Berlín | oblačno | 17 |
| Bratislava | slnečno | 24 |
| Brusel | polooblačno | 22 |
| Budapešť | slnečno | 25 |
| Bukurešť | oblačno | 23 |
| Frankfurt | oblačno | 20 |
| Helsinki | prehánky | 16 |
| Istanbul | oblačno | 24 |
| Kodaň | polooblačno | 16 |
| Kyjev | polooblačno | 25 |
| Lisabon | slnečno | 30 |
| Londýn | malá oblačnosť | 21 |
| Madrid | slnečno | 28 |
| Miláno | slnečno | 26 |
| Moskva | polooblačno | 24 |
| Oslo | polooblačno | 15 |
| Paríž | oblačno | 18 |
| Praha | malá oblačnosť | 23 |
| Rím | polooblačno | 25 |
| Sofia | oblačno | 21 |
| Štokholm | polooblačno | 17 |
| Varšava | malá oblačnosť | 21 |
| Viedeň | slnečno | 25 |
| Záhreb | slnečno | 27 |
| Ženeva | malá oblačnosť | 22 |
|
|
|
