Veľký vplyv, malá moc J. Rau: Prvý, nie však najmocnejší Nemec Chcem byť prezidentom všetkých Nemcov a cudzincov žijúcich v Nemecku. Nikdy nebudem nacionalista, vždy som však bol patriot. Dúfam, že 1. júla, keď nastúpim do úradu, bude vojna na Balkáne skončená diplomatickou cestou. To je obsah prvého príhovoru nového nemeckého prezidenta, ktorého Spolkový snem zvolil v nedeľu, v deň päťdesiatin Základného zákona nemeckej ústavy. Johannes Rau bude síce prvým mužom Spolkovej republiky, nie však najmocnejším. Hlava štátu sa totiž podľa ústavy pohybuje v tesnom politickom korzete. Otcovia Základného zákona vychádzali z negatívnych skúseností z čias Weimarskej republiky. Keď vtedy ríšsky prezident disponoval rozsiahlymi právomocami, tak dnes sú možnosti spolkového prezidenta vedome obmedzené na minimum. Okrem toho má byť nestranný, hoci nemusí byť neutrálny. Funkčné obdobie trvá päť rokov, znovuzvolenie je možné iba raz. Medzi úlohy prezidenta výslovne nepatrí politika dňa. Podľa článku 55 Základného zákona nesmie byť príslušníkom vlády, zákonodarného orgánu zväzu alebo spolkovej krajiny. Zúčastňuje sa však na tvorbe vlády. Po konzultáciách s frakciami Bundestagu navrhuje kandidáta na voľbu spolkového kancelára. Pokiaľ stratí vláda v parlamente väčšinu, môže ho rozpustiť. Aj pri vymenúvaní alebo odvolávaní ministrov má posledné slovo, ale iba na návrh spolkového kancelára. Osobitné miesto prezidentovi prináleží v zahraničnej politike. Zastupuje Nemecko navonok a v jeho mene uzatvára zmluvy s inými štátmi. Prijíma a navštevuje zahraničných politikov, štátnikov a šéfov vlád. Sociálny demokrat Rau má za sebou bohatú politickú kariéru. Už ako 21-ročný bol predsedom strany, ako 28-ročný pôsobil v krajinskej vláde Severné Porýnie-Westfálsko, od 1978 stál na čele tejto najľudnatejšej spolkovej krajiny, kde zotrval takmer dve desaťročia. Jeho politické krédo Zblíženie namiesto trieštenia sa na prezidentský post hodí ideálne. Na spolkovej úrovni sa Rauovi nikdy nepodaril veľký skok. V roku 1987 kandidoval za SPD na spolkového kancelára bez úspechu. Ako neskôr povedal, jeho vlastná strana ho vtedy nechala v štichu. V prezidentských voľbách 1994 podľahol R. Herzogovi. V poslednom období mu dosť škodila zostrujúca sa debata týkajúca sa jeho nástupcu na poste ministerského predsedu Severného Porýnia-Westfálska. A tamojšiemu ministrovi hospodárstva W. Clementovi preto prischol titul večného korunného princa. Rau údajne dostal ponuku na obchod (hoci toto tvrdenie odmieta): Odstúpenie z postu ministerského predsedu za kandidatúru na spolkového prezidenta. Rau bude po G. Heinemannovi druhý sociálny demokrat na čele štátu. Navyše, má k svojmu vzoru blízko nielen politicky, ale aj príbuzensky (vzal si jeho vnučku za ženu). Juraj Janoška
|
Amsterdam | polooblačno | 21 |
Atény | slnečno | 28 |
Belehrad | polojasno | 23 |
Berlín | oblačno | 17 |
Bratislava | slnečno | 24 |
Brusel | polooblačno | 22 |
Budapešť | slnečno | 25 |
Bukurešť | oblačno | 23 |
Frankfurt | oblačno | 20 |
Helsinki | prehánky | 16 |
Istanbul | oblačno | 24 |
Kodaň | polooblačno | 16 |
Kyjev | polooblačno | 25 |
Lisabon | slnečno | 30 |
Londýn | malá oblačnosť | 21 |
Madrid | slnečno | 28 |
Miláno | slnečno | 26 |
Moskva | polooblačno | 24 |
Oslo | polooblačno | 15 |
Paríž | oblačno | 18 |
Praha | malá oblačnosť | 23 |
Rím | polooblačno | 25 |
Sofia | oblačno | 21 |
Štokholm | polooblačno | 17 |
Varšava | malá oblačnosť | 21 |
Viedeň | slnečno | 25 |
Záhreb | slnečno | 27 |
Ženeva | malá oblačnosť | 22 |
|
|
|