Bude to bolestnejšie

Čo všetko teda mala vláda urobiť už v novembri 1998?
- Predložiť súhrn systémových opatrení, ktoré by komplexne zefektívnili prerozdeľovanie verejných financií. To znamená riešiť parametre daňovej sústavy, vysvetliť ľuďom nevyhnutnosť takýchto opatrení a riešiť otázky zdravotného a sociálneho poistenia. Pretože zdravotníctvo sa bez systémového riešenia reformovať nedá. Zdravotné poistenie je v podstate ďalšou daňou a nevnáša do rezortu kvalitatívny tlak na jeho reštrukturalizáciu, bez ktorej sa jeho chod nedá zefektívniť. Týka sa to najmä štátu, kde za osoby, za ktoré platí poistné, odviedol vždy iba časť toho, čo mal. Ďalej bolo treba riešiť otázky zníženia daňovej zaťaženosti, ktorými by sa podporil hospodársky rast. Čiže pád hospodárskeho rastu by nebol taký drastický, ako sa teraz očakáva. Ďalej vláda mala komplexne podporiť export, koncepčne zladiť menovú a fiškálnu politiku. Mohol byť rozsah a dôsledky súčasných opatrení menšie, keby vláda nezaváhala na jeseň? - Určite. Keby sa vtedy zaviedla dovozná prirážka, teraz by sa vôbec nemuselo uvažovať o zvyšovaní dolnej sadzby DPH. Už vtedy sa mohla znížiť daňová zaťaženosť DPH na úroveň priemeru EÚ, okolo 20 %. Dane z príjmu právnických osôb mali byť znížené už vtedy. Opticky by to pre štátny rozpočet znamenalo ich zníženie, ale vzrástla by ich výdatnosť a pád hospodárskeho rastu by nebol taký drastický. Zásadnú chybu vidím v súčasných tvrdeniach vlády o zavedení daňových úľav od budúceho roka. Bude mať na to priestor? Novembrové zaváhanie totiž spôsobilo, že pád hospodárskeho rastu bude väčší, ako sa uvažovalo aj v parametroch ŠR, keď bol stanovený na úroveň 3 %. Akých chýb sa teraz vláda dopúšťa?
- Je problematická koordinácia medzi fiškálnou a menovou politikou. Hospodárskej politike chýba strednodobá vízia, ktorá sa síce v súčasnosti vypracúva, ale to je už za pochodu, keď nám mnoho vecí ušlo. Opodstatnené sú obavy, či vypracovanie takejto vízie pod tlakom riešenia akútnych problémov neuberá priestor na jeho koncepčnosť. Pokiaľ ide o nekoncepčnosť, vláda prijala zotrvačnosť svojej predchodkyne. Sami predstavitelia súčasnej vlády kritizovali nekoncepčnosť Mečiarovej vlády, avšak nič nové v tejto oblasti nepriniesli. Nezodpovedali verejnosti viaceré logické otázky. Napríklad, prečo sa pri napĺňaní štátneho rozpočtu nehľadá väčší priestor pri nedaňových príjmoch, prečo snahy vlády od novembra minulého roka nepriniesli väčší úžitok čo sa týka príjmov z privatizácie, prečo sa v rozumnej miere nezvýšili odvody zo štátnych podnikov? Veď boli zmenené ich manažmenty a dostali šancu ukázať svoju kvalitu tým, že by prispeli k znižovaniu rozpočtových rizík zvýšenými odvodmi. Okrem toho nenašla odvahu okresať výdavkovú časť štátneho rozpočtu koncom minulého roka. Ide asi o 10 mld. Sk a teraz to bude ťažšie. Vtedy sa to mohlo urobiť kombináciou rôznych spôsobov. Zefektívnili by sa výdavky na verejnú správu, hľadali by sa rezervy aj v nedaňových príjmoch, čo by viedlo k podpore hospodárskeho rastu. Je jasné, že v porovnaní s rokom 1997 a 1996 sa musí jeho tempo znižovať, pretože vtedy naša ekonomika rástla na úkor kvalitatívnych parametrov, ale pád rastu nemusel byť až taký drastický. Veď je s ním spojená aj sociálna únosnosť reformy a nezamestnanosti. A práve jej regionálne údaje sú už dnes alarmujúce. Slovensko je citlivé na dve skupiny parametrov: infláciu a hospodársky rast. S vysokou nezamestnanosťou je schopné žiť, ale hospodársky rast, to je tvorba dôchodkov a tvorba dopytu, a tým aj podpora exportuschopnej produkcie. To sú parametre, ktoré sa mali ošetriť v predchádzajúcom roku. Ako predpovedáte vývoj nezamestnanosti a inflácie v najbližších mesiacoch? - Nezamestnanosť sa reálne bude na ročnej báze (mesačne na ňu pôsobia rôzne sezónne vplyvy) pohybovať v intervale 16 až 18 %. Inflácia by sa mala stále pohybovať na jednocifernej úrovni. Aj napriek kumulácii faktorov, ktoré budú tlačiť na jej zvýšenie? - Problém Slovenska je v tom, že máme obmedzený dopyt. Ľudia nemajú zdroje, uskromňujú sa a odráža sa to na poklese ich životnej úrovne, ktorá sa výrazne zníži aj v najbližšom období. Každodenné výdavky vzrástli za posledné dva roky o 4 percentuálne body. Ľudia hľadajú lacnejšie tovary, sami si časť potravín svojpomocne dopestujú. Nebyť tejto ich dôchodkovej obmedzenosti, ceny potravín by v minulých rokoch rástli prudšie. Všetko bude musieť zaplatiť obyvateľstvo a keď sa urýchlene neurobia zmeny v systéme verejných financií, čiže v daňovej sústave a zdravotnom poistení, ohlasované opatrenia vlády vyjdú nazmar. Potom sa môže stať, že daňová zaťaženosť ešte stúpne, výnosy ešte klesnú , hospodársky rast pôjde dolu a rast cien sa vyšplhá nad 10 %. Ale kým nie sú známe konkrétne predpisy, možno sa nazdávať, že medziročne by rast cien nemal prekročiť 9 %. Čo je menšie zlo, dovozná prirážka alebo rast dane z pridanej hodnoty? - Hoci som si vedomý administratívnych problémov, jednoznačne je menším zlom dovozná prirážka, lebo v jej prípade zdražejú iba dovážané produkty. Dajú sa nahradiť domácimi výrobkami, ale je otázne, ako budú domáci producenti držať doterajšie ceny a nebudú ich umelo zvyšovať „v tieni“ dovážaných produktov, aby si umelo zvýšili svoju ziskovosť. Peter Višváder
Snímka archív