|
|
||||||||||||||||
| Utorok 25.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Colnice v područí osobného zisku?Podnikatelia nosia s tovarom na hranicu aj dávku strachu Ak máte na colnici hoci malý problém, treba to riešiť úplatkom. Ak nie, neprejdete. Na viacerých colniciach vládne neochota, arogancia a neznalosť predpisov zo strany colníkov. To všetko plodí dlhé lehoty čakania. Samozrejme, špeditérske firmy si za tento čas strávený v rade účtujú poplatky, firmy platia a colníci si stále dávajú na čas. Povráva sa. že "šikovný" colník zarobí vraj mesačne bokom od sto tisíc až do milióna korún. Certifikácia často nemá logiku a umelo zabraňuje dovozom. To sú len niektoré z negatívnych názorov podnikateľov pri prechode obchodného tovaru cez hranice. Hoci sa oficiálne väčšinou hovorí o prehreškoch podnikateľskej sféry, aj druhá strana má veľkú zásluhu na napätej situácii na colniciach i na tom, že podnikatelia tam chodia s obavami a snažia sa uľahčiť si, kde sa len dá. Problém colníc v posledných mesiacoch vyústil do vysokých, niekoľko miliardových finančných únikov pri prepúšťaní tovaru do rôznych ekonomických režimov, najmä do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku (na spracovanie a následný export) a do režimu dočasného voľného obehu (na použitie na určitý časový úsek). Oba prípady sú oslobodené od poplatkov, no tieto ustanovenia sa zneužívajú na podstatne širšiu skupinu tovarov, než na akú sa v skutočnosti vzťahujú. Ministerstvo financií SR preto pripravilo novú vyhlášku, ktorá ustanovuje prípady, kedy je aktívny zušľachťovací styk zakázaný. Ide o prípady, ak je tovar zdraviu škodlivý a dovozca nemá naň certifikáty príslušnej skúšobne, ak je výťažnosť spracovateľských operácií nižšia ako 80 %, ak má byť predmetom spracovateľských operácií lieh, víno, pivo, tabak a tabakové výrobky, uhľovodíkové palivá a mazivá a napokon, ak vykonanie spracovateľských operácií ohrozí ekonomické záujmy domácich výrobcov. Účinok vyhlášky? Vyhláška, ktorá má v najbližšom období nadobudnúť účinnosť dňom vyhlásenia, má síce zabrániť tomu, aby sa znížili colné a daňové úniky, ale je otázne, či kompetentní k splneniu tohto cieľa pristúpili efektívne. Pretože namiesto toho, aby spresnili a sprísnili požiadavky na deklaráciu, iba obmedzili, resp. vylúčili niektoré druhy tovarov zo spracovania na území SR. Opatrenie má teda skôr certifikačný a nie ochranný charakter a opäť sa snaží kriminalizovať podnikateľskú sféru, namiesto toho, aby si štátna správa urobila poriadok vo vlastných radoch. Pritom sú to práve chyby zo strany colníkov, či už úmyselné, alebo nie, ktoré sa podpisujú pod problémy so vstupom tovaru na územie Slovenska a pod úniky na príjmoch štátneho rozpočtu. Možno sa v mnohých prípadoch čudovať vysoko daňovo a colne zaťaženým podnikateľom, že často až na hranici prežitia skúšajú, ako obísť zákon a vyhnúť sa vysokým poplatkom aj za cenu úplatku? Odpoveďou by malo byť porovnanie daňovej zaťaženosti našich a zahraničných podnikateľov, ktoré vyznieva jednoznačne v neprospech Slovenska. Konkrétne poznatky Colníci často profitujú zo svojej pozície voči podnikateľom. Ako ukázala kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR za minulý rok, protiprávnych a špekulatívnych postupov colníkov, ktoré sú živnou pôdou na podozrenie z úplatkov, existuje viacero kategórií. Približujú ich jednotlivé konkrétne prípady. Napríklad ide o nesprávne určenie výšky colného dlhu, keď sa v CÚ Čierna nad Tisou pomýlili pri zdvíhacom vozíku o 44 030 Sk, pri fréze o 27 933 Sk, pri brúske o 25 738 Sk, samozrejme, vždy v neprospech štátneho rozpočtu. Alebo sú prípady, keď je dlh vypočítaný v neprospech deklaranta, napríklad v CÚ Banská Bystrica pri prepúšťaní auta do režimu voľného obehu. Navyše v tomto prípade prepustili vozidlo do režimu dočasného obehu na základe štvorstranového textu v taliančine..., CÚ Trenčín pri prepúšťaní strojového zariadenia do režimu voľného obehu postupne predĺžil lehotu na vývoz na 37 mesiacov tak, že k 14. 12. 1998 evidoval neuhradený colný dlh po lehote splatnosti z režimu dočasného použitia s čiastočným oslobodením od dovozného cla vo výške 2,6 mil. Sk. Je to náhoda, alebo ktosi privrel oči? Podobne aj CÚ Banská Bystrica prepustil prístroje na vyvolávanie filmov na tri roky bez akéhokoľvek dokladu o vlastníctve zahraničnej osoby. Za koľko a pre koho? Alebo prečo colníci vymerajú colný dlh s niekoľkoročným oneskorením? Napríklad hoci colný dlh za automobil vznikol 5. 6. 1997, CÚ Prievidza ho vymerala až 17. 11. 1998 v čase kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, alebo CÚ Čierna nad Tisou vymeral colný dlh až po 50 mesiacoch režimu dočasného použitia. Bez koncepcie Colné orgány, tak ako v minulosti, aj v roku 1998 len ojedinele podávali oznámenia o podozrení z trestného činu krátenia dane alebo porušovania predpisov o obehu tovaru a styku s cudzinou, píše sa v správe o činnosti prokuratúry. Tento poznatok Generálnej prokuratúry SR nesúhlasí so všeobecnou snahou kriminalizovať podnikateľskú sféru. Prečo sa colníci nesnažia o nápravu? Nechcú? Nemajú na to po odbornej stránke, chýbajú im argumenty? A ešte jeden poznatok, ktorý konštatovala Generálna prokuratúra SR a ktorý vedie k príčinám problémov pri prechode tovaru cez hranice: komplikovanosť a neprehľadnosť právnych predpisov najmä v oblasti daní a ich časté novelizácie. Tu by si mali spytovať svedomie ministerstvá hospodárstva a financií, ale aj vlády ako celky, pretože pre Slovensko je typické, že sa vždy hasilo a hasí čiastkovými novelizáciami. Aj tu sa prejavuje absencia ekonomickej koncepcie vlád. Zrejmé je, že aj tí, ktorí sa za každú cenu snažia poukazovať na nedostatky v správaní sa podnikateľskej sféry, majú sami čo naprávať. A tým smerom by mala byť orientovaná aj legislatíva, ktorá by viac mala dbať na čistotu procesu prechodu tovaru cez hranice a najmä by mala stavať obe zúčastnené strany do pozície nie nadriadeného a povinného, ale mala by v nich pestovať partnerský vzťah. Peter Višváder |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
