Hospodársky denník
USD44,24 Sk
EUR46,839 Sk
CHF29,25 Sk
CZK1,238 Sk
  Utorok  25.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Tma v celom Srbsku


Černomyrdinov ďalší pokus
Belehrad/Brusel (TASR) - Leteckými útokmi namierenými hlavne proti srbským elektrárňam zavŕšila včera aliancia NATO druhý mesiac bombardovania Juhoslávie. Okrem elektrární sa terčom stali aj muničné sklady, veliteľstvá špeciálnych policajných jednotiek, vojenské pozície a stanice na prenos vysielania. Po nočných útokoch zostala včera väčšina Juhoslávie bez dodávok elektrickej energie a zásoby vody v Belehrade sa pre vyradenie čerpadiel znížili na osem percent normálu. Napriek tomu, že nepriaznivé poveternostné podmienky počet vzletov mierne obmedzili na 554, šlo o tretiu noc za sebou, počas ktorej sa cieľom útokov stali elektrárne a rozvodná sieť. Podľa srbských médií neďaleko mesta Sremska Mitrovica dnes 15 bômb zasiahlo čerpadlá vody. Na rozdiel od minulosti bolo niekoľko elektrárni namiesto „mäkkých“ grafitových bômb spôsobujúcich skraty zasiahnutých raketami, čo znamená, že odstraňovanie vzniknutých škôd potrvá oveľa dlhšie. Dve rakety ťažko poškodili elektráreň Kostolac (30 kilometrov východne od Belehradu), zasiahnuté boli aj transformačné stanice v Novom Sade a Niši. Srbská štátna elektrárenská spoločnosť vyzvala zákazníkov bez prúdu k trpezlivosti a klientov, ktorí elektrinu dostávajú, k minimalizácii spotreby. Opravné práce sa prioritne sústredia na obnovenie dodávok elektriny nemocniciam, vodárenskej spoločnosti a pekárňam. Diplomatické úsilie
Aktivita sa vyvíja aj na diplomatickom fronte. Nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer včera odcestoval do Washingtonu, kde bude so svojou americkou kolegyňou Madeleine Albrightovou diskutovať o možnostiach akcelerovania politického riešenia kosovskej krízy. Podľa štátneho tajomníka nemeckého ministerstva Ludgera Volmera, sa diplomatické snahy dostávajú do rozhodujúceho bodu. Osobitný ruský vyslanec pre Balkán Viktor Černomyrdin v Moskve oznámil, že v stredu plánuje ďalšie rozhovory s námestníkom šéfky americkej diplomacie Strobom Talbottom a fínskym prezidentom Mattim Ahtisaarim. Nasledujúci deň plánuje spolu s Ahtisaarim odcestovať do Belehradu, kde má rokovať s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Černomyrdin po stretnutí so šéfom indickej diplomacie Jasvantom Singhom povedal, že mierové rozhovory sú v čase zintenzívňovania raketových a bombových útokov proti Juhoslávii mimoriadne náročné. V tejto súvislosti vyzval na koordináciu iniciatív Ruska, Indie a Číny. Nezhody v NATO
Vyhlásenia politických predstaviteľov krajín NATO poukázali na čoraz viac rozporov vo vnútri aliancie. Britský minister obrany George Robertson včera oznámil, že jednotky NATO budú chrániť kosovských utečencov pri ich návrate do svojich domovov aj bez súhlasu juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča, čím jasne naznačil, že ráta s pozemnou intervenciou. Nemecký minister obrany Rudolf Scharping naopak vylúčil nasadenie nemeckých vojakov do prípadnej vojenskej invázie v Kosove. Nezhoda panuje aj okolo prípadného zastavenia útokov. Po dvoch mesiacoch každodenného bombardovania sa prakticky ďalšie tri krajiny - Grécko, Česko a Holandsko - pripojili k žiadosti o prestávku v náletoch, ktorá by umožnila naplno rozvinúť hľadanie diplomatického riešenia kosovského konfliktu. Podľa holandského ministra zahraničných vecí Jozisasa van Aartsena prerušenie náletov by otvorilo cestu na prijatie rozolúcie Bezpečnostnej rady OSN. Grécko a Česká republika sa zase dohodli na spoločnej deklarácii, v ktorej sa podľa diplomatických zdrojov snažia zladiť atlantickú solidaritu so snahou o zachovanie svojich pút s Belehradom. Všetci tak podporujú talianskeho premiéra Massima d'Alemu, ktorý uplynulú stredu loboval za prerušenie leteckých úderov na Juhosláviu ihneď po dosiahnutí dohody na spoločnom texte návrhu rezolúcie OSN. Solana končí
Generálny tajomník NATO Javier Solana včera v rozhovore pre španielsku tlačovú agentúru Europa Press uviedol, že sa nebude uchádzať o post najvyššieho predstaviteľa aliancie v nasledujúcom funkčnom období. J. Solana odmietol úvahy o obnovení mandátu, ktorý sa skončí v decembri, nevylúčil však možnosť, že jeho terajší mandát bude predĺžený o niekoľko mesiacov. Podľa vlastných slov by tento čas využil na vyriešenie zostávajúcich detailov.

Amsterdampolooblačno21
Atényslnečno28
Belehradpolojasno23
Berlínoblačno17
Bratislavaslnečno24
Bruselpolooblačno22
Budapešťslnečno25
Bukurešťoblačno23
Frankfurtoblačno20
Helsinkiprehánky16
Istanbuloblačno24
Kodaňpolooblačno16
Kyjevpolooblačno25
Lisabonslnečno30
Londýnmalá oblačnosť21
Madridslnečno28
Milánoslnečno26
Moskvapolooblačno24
Oslopolooblačno15
Parížoblačno18
Prahamalá oblačnosť23
Rímpolooblačno25
Sofiaoblačno21
Štokholmpolooblačno17
Varšavamalá oblačnosť21
Viedeňslnečno25
Záhrebslnečno27
Ženevamalá oblačnosť22

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.