Komplikovaná cesta z pasce
Komentuje Eleonóra Bujačková
Predkladané analýzy odborníkov ekonómov i finančníkov nie sú vôbec priaznivé, rovnako však musíme povedať, že nie sú prekvapujúce. Ak vieme čosi o ekonomických poučkách a zákonitostiach, potom vieme, že k tomuto ekonomickému prepadu muselo dôjsť. Je zbytočné pripomínať, že žneme úrodu rokov predchádzajúcich. Treba začať rázne konať, aj keď to pre väčšinu obyvateľstva bude znamenať prudké zníženie ich životnej úrovne a lepšie nebudú na tom ani malí a strední podnikatelia. Údaje o našej biede vypovedajú o tom, že súčasná kríza ekonomiky nie sú iba konjunkturálne výkyvy, ale štrukturálny problém. Taký vážny, že návrat k výkonnosti pred týmto adom bude trvať minimálne dva roky. A pokiaľ nebude liečba hospodárstva dostatočne razantná, potom po prechodnom zlepšení príde znovu prehriatie motora a nová kríza . Štýl jazdy brzda plyn sa totiž nehodí ani na cestu, ani pre hospodárstvo. Ekonomika potrebuje väčší zásah do svojho organizmu než naliatie miliárd do podnikov a bánk, do výstavby bytov či diaľnic. To môže skrátiť problémy, ale nie je to liečba. Je až banálne znovu opakovať známy recept. Jedným z liekov je čitateľná politika, ďalším liberalizácia v zmysle rozširovania trhového prostredia do energetiky, plynárenstva a pod. Potom treba podať pacientovi aj nové zákony, nanovo definovať vzťah dlžníka a veriteľa, dať priestor elementárnej spravodlivosti. Ale to všetko sa iba chystá a nerovnováha narastá. Pokračovať by sa dalo mnohými ďalšími pilulkami a odvarmi, ktoré by pomohli napríklad urobiť takú reformu penzijného systému, ktorá by pomohla rastu domácich úspor. Vláda o týchto veciach veľa hovorí, ale len veľmi málo a rozpačito koná... Pretože avizovaný balíček rôznych opatrení vôbec nie je motivačný, ale iba krátkodobo hasiaci a v podstate iba napráva to, čo vláda pred časom deklarovala, no nedotiahla do konca. Cesta z pasce, do ktorej sa naša ekonomika dostala, je isto zložitejšia ako cesta do nej. Nevedie mimo menovej politiky (v najširšom zmysle slova), nevedie mimo zásadnej zmeny hierarchie cieľov hospodárskej politiky, nevedie mimo čiastkových obetovaní cieľov jedných na úkor druhých. Nevedie cez ustavičné opakovanie, že chceme vytvárať podmienky na dlhodobo zdravý, harmonický, udržateľný, rovnovážny (a neviem ešte aký) rast a cez krátkodobé ničnerobenie. Vedie cez pochopenie, že dominantným cieľom je ekonomické oživenie, a to oživenie teraz, dnes nie zajtra, pozajtra. Otázka dňa znie: čo pre takéto pochopenie môžeme urobiť, pokiaľ naň nestačia ani nedávno opäť zverejnené údaje o prepade?
|
|
| Amsterdam | oblačno | 19 |
| Atény | slnečno | 28 |
| Belehrad | oblačno | 23 |
| Berlín | polojasno | 20 |
| Bratislava | oblačno | 22 |
| Brusel | oblačno | 20 |
| Budapešť | oblačno | 24 |
| Bukurešť | polooblačno | 23 |
| Frankfurt | prehánky | 22 |
| Helsinki | malá oblačnosť | 17 |
| Istanbul | prehánky | 23 |
| Kodaň | veľká oblačnosť | 15 |
| Kyjev | oblačno | 22 |
| Lisabon | polojasno | 31 |
| Londýn | oblačno | 21 |
| Madrid | búrky | 28 |
| Miláno | oblačno | 27 |
| Moskva | prehánky | 20 |
| Oslo | dážď | 13 |
| Paríž | polooblačno | 23 |
| Praha | polooblačno | 21 |
| Rím | polooblačno | 26 |
| Sofia | oblačno | 20 |
| Štokholm | oblačno | 18 |
| Varšava | polooblačno | 19 |
| Viedeň | oblačno | 22 |
| Záhreb | oblačno | 24 |
| Ženeva | prehánky | 23 |
|
|
|
