Hospodársky denník
USD43,902 Sk
EUR46,641 Sk
CHF29,212 Sk
CZK1,231 Sk
  Streda  26.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Zabudnuté „made in“


Vhodným zásahom chránime spotrebiteľa
Akosi sme si zvykli na jednostranné nazeranie na život a jeho situácie a keď hovoríme o ochrane spotrebiteľa, akoby sme nehovorili o trhu a vzťahoch, ktoré vznikajú medzi kupujúcim a celým radom podnikateľov – výrobcov a obchodníkov. Tieto vzťahy koniec koncov upravuje Občiansky zákonník. Štát však môže mať vlastné zámery, ako je ochrana zdravia obyvateľov, stanovenie zákazov diskriminácie, klamania a podvodov, ochrana vnútorného trhu, životného prostredia vrátane vytvárania rovnakých práv a povinností pre podnikateľov vstupujúcich na trh, ktoré môže upraviť zvláštnou normou. Takou normou je aj zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa vrátane neskorších znení. Nestratiť kontrolu
Ochrana spotrebiteľa však neznamená nič iné, ako „usmernenie“ domáceho trhu, riadenie vzťahov a stanovenie podmienok na riadne fungovanie trhu. Vystupuje do popredia predovšetkým v čase, keď sa krajina otvára ekonomikám s nerovnakým systémom a úrovňou riadenia. Želáme si už dnes patriť medzi krajiny Európskej únie, ale jedno, čo musíme najprv urobiť, je spriehľadniť vlastný trh, na ktorý vstupujú nielen domáci, ale aj zahraniční výrobcovia. Ani v prípade bezcolného dovozu a vývozu tovarov štát ako výberca daní a poplatkov nemôže stratiť kontrolu nad stavom a pohybom tovaru a služieb. S účinnosťou od 1. júla 1999 vchádza do platnosti vyhláška MH SR č. 18/1998 Z. z., ktorou s ustanovujú podrobnosti o označovaní zloženia a spôsobe zaobchádzania s textilnými výrobkami. Vyhláška síce nadväzuje na už zmienený zákon o ochrane spotrebiteľa, ale keďže znenie vyhlášky zapríčinilo bolesti hlavy nejednému výrobcovi textilu alebo odevov na Slovensku, uvádzame porovnanie tejto normy s obdobnou v Kanade, ktorá je zároveň súčasťou globálneho trhu Severnej Ameriky. Kanada pristúpila k označovaniu textilných výrobkov už v roku 1972 po rýchlom náraste priemyselne vyrábaných vláken používaných v textilnom priemysle. Zákon sponzorovaný obchodnou inšpekciou (Consumer and Corporate Affairs) bol vydaný predovšetkým na ochranu spotrebiteľa a výrobcov proti podvodnému a zavádzajúcemu označovaniu alebo propagovaniu materiálového zloženia výrobkov. Na identifikáciu
Zákon stanovil tri základné požiadavky:
– materiálové zloženie vlákna, a to pomenovaním podľa zdroja pôvodu a stanovením percentuálneho podielu váhy toho-ktorého vlákna vo výrobku, – uvedenie registračného čísla identifikujúceho výrobcu, dovozcu (v Kanade označené CA, v USA RN), – uvedenie krajiny výroby, zásadne „made in“.
Bez uvedených informácií sa žiadny z textilných či odevných výrobkov nemôže ponúkať na kanadskom trhu. Z označenia musí byť teda zrejmá krajina, v ktorej bol tovar vyrobený, a rovnako, kto je podľa kanadského práva zodpovedný za obsah informácií o materiálovom zložení vrátane jeho percentuálneho vyjadrenia. Identifikačné číslo výrobcovi, dovozcovi alebo predajcovi tovaru na kanadskom území vydáva kanadská obchodná inšpekcia, kde sa vedú komplexné údaje o dílerovi. Zákon stanovuje aj zásady údržby materiálu vrátane symbolického vyjadrenia, uvádzanie týchto náležitosti však nie je povinné. Označovanie textilných výrobkov dopĺňa aj ich číslovanie podľa kanadského štandardného programu (Canada Standard alebo C. S.), ktorý je tiež dobrovoľným programom založeným na aktuálnej veľkosti častí tela v závislosti od veku a pohlavia. Ak sa použije číslovanie na vnútornom trhu, musí zodpovedať národnému obchodnému predpisu o číslovaní odevov. Výrobok môže byť označený ďalšími symbolmi, ako napríklad logom výrobcu, obchodnými značkami ako Woollmark, Lycra Jasné pravidlá
Dôležitý je sám pojem označovania. Mnoho tovarov musí byť označených na ľahko prístupnom mieste štítkom, ktorý musí zostať čitateľný a pevne pripojený na výrobku. Musí vydržať minimálne desať čistení. Osobitné prílohy obsahujú spôsoby označovania výrobkov vyžadujúcich výnimky z pravidiel. Z jazykového hľadiska oznam musí byť uvedený minimálne v dvoch jazykoch, rovnako na doma vyrábaných, ako aj dovážaných výrobkoch. Samozrejme, že okrem označovania štítkom sa tovary môžu označiť aj visačkou, ktorá už nemusí obsahovať symbolické údaje vrátane CA čísla, ale úplné textové informácie vrátane obchodného mena a adresy výrobcu a predávajúceho. Už z tohto krátkeho prehľadu vidíme, že pravidlá na označovanie textilných výrobkov v záujme ochrany spotrebiteľa a trhu sa vôbec nemôžu zaobísť bez identifikácie podnikateľa tak, ako ho definuje Obchodný zákonník. Podnikateľ je nositeľ zodpovednosti za to, že štítok obsahuje správne informácie a v predpísanom rozsahu a nemôže zostať utajený. Teda podnikateľom nie je len výrobca, ale všetky právnické a fyzické osoby podnikajúce na trhu. Vzhľadom na to, že pri dovoze tovaru sa takto na trh dostane aj výrobca zo zahraničia prostredníctvom slovenského dílera, treba upraviť podmienky vstupu aj pre tovary zo zahraničia. V tom prípade treba rozšíriť alebo upraviť znenie §14 B zákona 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa o povinnosť označiť výrobok určený na predaj na slovenskom trhu značkou „made in“ aj pre zahraničných výrobcov. Rudolfa Vallová

Amsterdamoblačno19
Atényslnečno28
Belehradoblačno23
Berlínpolojasno20
Bratislavaoblačno22
Bruseloblačno20
Budapešťoblačno24
Bukurešťpolooblačno23
Frankfurtprehánky22
Helsinkimalá oblačnosť17
Istanbulprehánky23
Kodaňveľká oblačnosť15
Kyjevoblačno22
Lisabonpolojasno31
Londýnoblačno21
Madridbúrky28
Milánooblačno27
Moskvaprehánky20
Oslodážď13
Parížpolooblačno23
Prahapolooblačno21
Rímpolooblačno26
Sofiaoblačno20
Štokholmoblačno18
Varšavapolooblačno19
Viedeňoblačno22
Záhreboblačno24
Ženevaprehánky23

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.