|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Kvalita sa snúbi s tradíciamiVysoká umelecká hodnota oslovuje zákazníka Sklársky priemysel je nielen stabilizované odvetvie, ale v súčasnosti dosahuje aj jeden z najlepších exportných výsledkov. V roku 1998 predstavoval objem výroby takmer 8,5 mld. Sk, predaj 8,3 mld. Sk, zisk pred zdanením 804 mil. Sk a investície 1,2 mld. Sk. Pokiaľ ide o objem výroby, patrí síce sklársky priemysel na 15. miesto, ale v rámci exportu sa zaraďuje do prvej desiatky. V tomto priemyselnom odvetví majú okolo 6500 zamestnancov. Na Slovensku je dnes 13 sklární a v štádiu oživenia je Lusk Medzilaborce, kde pred časom došlo k zastaveniu výroby lustrov, povedal generálny riaditeľ Zväzu sklárskeho priemyslu SR, Ing. Ján Múdry. Úspechy tohto odvetvia treba vidieť aj v tradícii, lebo už v minulosti sme vybudovali moderné výrobné kapacity, ktoré vysoko prevyšovali potreby domáceho trhu. Ich výrobno-technologická základňa má špičkovú európsku úroveň a aj kvalita produkcie sa vyrovná najlepším svetovým výrobkom. Nechýba ani dobrý servis, vysoká umelecká hodnota skla, jeho stvárnenie, takže naše sklo spĺňa všetky kritériá, ktoré sú na túto komoditu kladené. Utekáč utiekol Na Slovensku vyrábame všetky druhy skla, absentuje len výroba skvostnej bižutérie, ktorá zanikla už pred rokmi a výroba tabuľového skla. Aj keď snahy o túto výrobu u nás boli, zlyhali na investičných nákladoch, ktoré predstavujú asi 5 mld. Sk. V podstate by však výroba tabuľového skla bola nerentabilná, lebo jeho denná spotreba je u nás len 50 ton. Preto je výhodnejšie toto množstvo dovážať z okolitých štátov - ČR, Poľska, Maďarska, Ukrajiny. Doma ho už len zušľachťujeme na dvojsklo, trojsklo, bezpečnostné sklo a sklo pre nábytkársky priemysel. Dá sa povedať, že všetky sklárske továrne v súčasnosti prosperujú dobre a so ziskom. Momentálne problematická je len výroba v Utekáči, čo je dôsledok privatizácie, ktorá sa nevykonala tak, ako sa pôvodne uvažovalo. Skláreň mala byť privatizovaná trnavským Skloplastom, ktorého súčasťou sa mala utekáčska továreň stať. Privatizovala ju však istá súkromná firma z Košíc, ktorá sklárňu dostala na mizinu, takže je teraz v konkurze. Dnes je predčasné hovoriť o tom, kedy a v akej miere v nej bude výroba znovu obnovená. Konkurz je síce vyhlásený, ale dražba sa ešte nekonala. Suroviny dovážame Základnou sklárskou surovinou je sklársky piesok, ktorý dovážame z ČR. Sklárske piesky zo Záhoria s vyšším obsahom železa sú vhodné jedine na tavenie obalového zeleného a hnedého skla a na výrobu termosiek. Ďalšia významná surovina - kalcinovaná sóda sa dováža z Nemecka, Bulharska a Rumunska. Pre olovnatý krištáľ je potrebné mínium, ktoré dovážame z Rakúska a potaš, ktorú tiež importujeme. Na Slovensku máme čeriacu surovinu - síran sodný, ktorý odoberajú výrobcovia z Dusla Šaľa, kde vzniká ako druhotná surovina. Dôležitou sklárskou surovinou sú aj sklárske črepy, ktoré nakupujú výrobcovia prostredníctvom zberných surovín na celom Slovensku. Podľa inžiniera Jána Múdreho, najlepšie hospodárske výsledky a najvyšší zisk dosahuje Skloplast Trnava, ktorý sa prezentuje sklenenými vláknami a výrobkov z nich. Tie majú široké použitie, napríklad v priemysle automobilovom, celulózovo-papierenskom, textilnom, chemickom a inde. Celkove predstavuje export našich sklárskych výrobkov asi 75 % , sú však aj také firmy, akou je napríklad LR, a. s., Lednické Rovne, ktoré vyvážajú viac ako 90 percent svojej produkcie. Zahraničný kapitál do našich sklární zatiaľ - s výnimkou Technického skla v Bratislave (výroba obalového skla, farmaceutického a medicínskeho skla), nevstúpil. Uvažuje sa však o ňom v súvislosti s trnavským Skloplastom, Skloobalom Nemšová a Izomatom Novej Baňa. Vlastná výchova Kým v ostatných priemyselných odvetviach pociťujú firmy nedostatok najmä mladých pracovníkov, v sklárskom priemysle nemajú problémy ani s dorastom. V Lednických Rovniach a v Poltári sú nielen dve stredné odborné učilištia, ale aj stredné odborné školy umeleckého a technologického charakteru, Stredná priemyselná škola chemická v Púchove, v rámci ktorej je trieda špecializovaná na technické sklo a vysokoškolských odborníkov pre toto odvetvie vychovávajú na Chemickotechnologickej fakulte v Bratislave a katedre technológie skla v Púchove, ktorá je súčasťou Trenčianskej univerzity. Mladých táto práca priťahuje nielen pre slušný zárobok, ale aj preto, že sa tu môžu uplatniť odborníci rôznych profesií - od fúkačov skla, brusičov, maliarov cez strojníkov sklárskych automatov a ich údržbárov. Uplatnenie tu nachádzajú stredoškoláci aj vysokoškoláci chemického, strojného a elektrotechnického zamerania, ako aj absolventi Hutníckej fakulty. O kvalite nášho sklárskeho školstva, ale i celého odvetvia svedčí aj to, že o výučbu v tomto odbore majú záujem u nás aj Maďari, ktorí si chcú na Slovensku vychovávať odborníkov pre svoj sklársky priemysel. Tento odbor má perspektívu, tvrdí Ján Múdry. Podľa prognóz, ktoré sme spracovali do roku 2005, sa bude objem priemyselnej výroby zvyšovať ročne približne o 10 percent. Každoročne investujeme do modernizácie a rozvoja sklárskeho priemyslu približne jednu miliardu korún. Marcela Zábojníková |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
