Hospodársky denník
USD43,902 Sk
EUR46,641 Sk
CHF29,212 Sk
CZK1,231 Sk
  Streda  26.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Inštitút daňovej kontroly (V)


V dňoch 3., 5., 12. a 18. mája 1999 sme uverejnili prvé časti nášho seriálu, v ktorom sa zaoberáme priebehom daňovej kontroly tak, ako ju upravuje zákon. Opísali sme práva a povinnosti kontrolovaného subjektu. Dnes sa sústredíme na možnosti, ktoré má správca dane. Daňovú kontrolu zo strany správcu dane možno fázovať na niekoľko etáp: 1. etapa výberu daňového subjektu, ktorý správca dane hodlá v blízkej budúcnosti kontrolovať, 2. etapa selekcie druhu dane a zdaňovacieho obdobia, 3. etapa prípravy na vlastný výkon daňovej kontroly, 4. etapa iniciácie daňovej kontroly, 5. etapa realizácie daňovej kontroly, 6. etapa vypracovania a prerokovania protokolu o daňovej kontrole. Štandardné postupy
Právny rámec protokolu o daňovej kontrole reglementuje zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) vo svojom ustanovení § 15 ods. 7. Citovaná právna úprava je len rámcová, s čím sa daňová prax vyrovnala tak, že daňové úrady vypracovali postupom času určité daňové zvyklosti, resp. štandardné postupy. Tie sú často predmetom usmernení, resp. metodických pokynov vypracovaných územnými finančnými orgánmi. V danom prípade však ide o interné normatívne inštrukcie, a nie všeobecne záväzné predpisy, z čoho vyplýva, že majú normatívny charakter len vo vzťahu k pracovníkom daňových orgánov. Protokol o daňovej kontrole nemá povahu rozhodnutia vydaného v daňovom konaní podľa § 30 zákona č. 511/1992 Zb., a teda sa proti nemu nemožno napríklad samostatne odvolať. Daný protokol je však úradný dokument, ktorý eventuálne môže byť (a často aj je) podkladom na dorubenie dane, resp. na vydanie dodatočných platobných výmerov uvaľujúcich na daňovníka daňovú povinnosť. V takom prípade môžu veci zájsť až tak ďaleko, že daňové konanie vyústi do štádia daňovej exekúcie smerujúcej k vymoženiu daňového nedoplatku daňového dlžníka. Podnikateľský subjekt by si preto už v tomto štádiu konania mal pripraviť tzv. projekt (vlastnej) daňovej obhajoby. Záverečný zápis
Podľa dikcie zákona o výsledku kontrolného zistenia vyhotoví pracovník správcu dane protokol o daňovej kontrole (PoDK). Po prerokovaní tohto protokolu ho podpíše kontrolovaný daňový subjekt (KDS) a pracovník správcu dane. Pojem „pracovník správcu dane“ nemožno interpretovať v tom zmysle, že PoDK podpíše zo strany správcu dane jeden daňový kontrolór. V daňovej praxi existuje úzus (zvyklosť), podľa ktorého sa na daňovej kontrole zúčastňuje nie jeden, ale dvaja, resp. viacerí pracovníci správcu dane. V takom prípade by mali protokol podpísať všetci zainteresovaní daňoví kontrolóri. Daňovú kontrolu vykonávajú kontrolóri prostredníctvom tzv. kontrolnej skupiny. Kontrolnú skupinu poväčšine tvorí dvojica daňových kontrolórov, pričom jeden pracovník správcu dane sa označuje ako vedúci kontrolnej skupiny a ďalší ako člen kontrolnej skupiny. Potrebné poučenie
Citácia zákona pamätá na prípad bezdôvodného odmietnutia podpisu zo strany KDS. Ak by tento skutkový stav nastal, je to pre platnosť v protokole uvedených zistení bezvýznamné. Zákon sankcionuje nesúčinnosť KDS právnou irelevanciou (čo znamená, že nepodpísanie protokolu daňovníkom nevyvoláva na účely daňového konania právne účinky, t. j. má sa za to, akoby KDS protokol podpísal). Zákon však na navodenie daného stavu predpokladá splnenie jednej podmienky, t. j. že o právnych následkoch takéhoto počinu musí byť KDS v protokole výslovne poučený. V kontexte je nevyhnutné poukázať na to, že protokol musí kontrolná skupina prerokovať s dotyčným KDS, t. j. s fyzickou osobou (FO) – podnikateľom, resp. s právnickou osobou (PO). V prípade, ak je PoDK s ním samým, t. j. nie napríklad s jeho zamestnancom, a to ani za podmienky, že ten je zodpovedným zástupcom FO – živnostníka ustanoveným pre tú-ktorú prevádzkareň. V prípade, ak je kontrolovaným subjektom PO, musí si správca dane ozrejmiť, kto je štatutárnym orgánom (štatutárom) PO, teda kto je oprávnený zo zákona za danú osobu konať. V oboch alternatívach, diferencujúc podľa právnej formy podnikania, môže legitimovaná osoba splnomocniť na prerokovanie PoDK svojho splnomocneného zástupcu. Tu treba mať na pamäti, aby splnomocnenie, ak nie je dané ústne do zápisnice u správcu dane, bolo úradne overené (pozri Hospodársky denník č. 43/1999, s. 19). Zásada neverejnosti
Na uvedené aspekty možno nadviazať zmienkou o tom, že počas realizácie daňovej kontroly je kontrolná skupina povinná rešpektovať zásadu neverejnosti daňového konania. Partnerom pre daňového kontrolóra je daňový subjekt. Ak by kontrolór prerokoval PoDK s osobou na to nepovolanou, mohol by byť volaný na zodpovednosť za porušenie povinnosti zachovávať mlčanlivosť a bolo by možné uložiť mu pokutu podľa § 23a zákona č. 511/1992 Zb. až do výšky 50 000 Sk. Rovnako by napríklad bolo možné podať na danú osobu sťažnosť podľa novoprijatého zákona č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach. Písomné stanovisko
Ak si kontrolovaný daňový subjekt myslí, že protokol o daňovej kontrole objektívne nereflektuje skutkový stav veci, vyjadrí sa v tomto zmysle počas záverečného prerokovania protokolu s uvedením relevantných dôvodov na podporu svojich tvrdení. Ak nie je v stave reagovať okamžite, resp. chce zaangažovať v danej veci daňového poradcu, požiada správcu dane o poskytnutie lehoty na predloženie písomného stanoviska. Správca dane by v takom prípade mal žiadosť akceptovať a lehotu určiť. Po danom postupe daňovníci často siahajú, majúc pri tom na pamäti dôsledky, ktoré môžu z protokolu vyplynúť. Ak KDS uvedie v písomnom stanovisku závažné skutočnosti, správca dane je oprávnený vypracovať dodatok k protokolu o daňovej kontrole. Konkurz
Existuje len jeden prípad, keď je správca dane zo zákona, t. j. ex lege povinný vykonať daňovú kontrolu. Na vykonanie daňovej kontroly nemá daňový subjekt právny nárok. Podľa § 15 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. vykoná správca dane daňovú kontrolu u dlžníka vždy, keď o to požiada súd v súvislosti s konkurzným a vyrovnávacím konaním. Správca dane je povinný vykonať daňovú kontrolu v lehote 60 dní odo dňa doručenia výzvy konkurzného súdu. Zákon však expressis verbis neustanovuje, či má správca dane v danej 60-dňovej lehote daňovú kontrolu skončiť, resp. či stačí v tejto lehote kontrolu začať. Podľa môjho názoru je potrebné, aby sa v tejto lehote daňová kontrola skončila. Konkurz (bankrot) a vyrovnanie upravuje zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. (Pokračovanie)
Mgr. Patrik Benčík
autor pracuje ako právnik na ÚDR SR – pracovisko Trnava

Amsterdamoblačno19
Atényslnečno28
Belehradoblačno23
Berlínpolojasno20
Bratislavaoblačno22
Bruseloblačno20
Budapešťoblačno24
Bukurešťpolooblačno23
Frankfurtprehánky22
Helsinkimalá oblačnosť17
Istanbulprehánky23
Kodaňveľká oblačnosť15
Kyjevoblačno22
Lisabonpolojasno31
Londýnoblačno21
Madridbúrky28
Milánooblačno27
Moskvaprehánky20
Oslodážď13
Parížpolooblačno23
Prahapolooblačno21
Rímpolooblačno26
Sofiaoblačno20
Štokholmoblačno18
Varšavapolooblačno19
Viedeňoblačno22
Záhreboblačno24
Ženevaprehánky23

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.