|
|||||||||||||||||
Streda 26.Mája 1999 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Zbytočné problémy zákona o daniach z príjmovNové znenie § 2č vniesol medzi podnikateľov neistotu Jedna z doterajších noviel zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov upravila znenie § 24 ods. 2 písm. j) doplnením bodu 5. Podľa tejto novely č. 58/1995 Z. z. sa do výdavkov zahrňujú mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Cieľom tejto úpravy malo vraj byť odstránenie problematického posudzovania niektorých plnení poskytovaných zamestnancom na základe dohody v kolektívnej zmluve. Posudzovanie tých istých plnení na základe vnútorného predpisu zamestnávateľa, zdá sa, problematické nebolo. Vzhľadom na to, že v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi je možné poskytovať zamestnancom určité plnenia aj podľa interných predpisov zamestnávateľa, nový bod 5 vniesol do posudzovania účinnosti či neúčinnosti mzdových a pracovnoprávnych nárokov zamestnancov na daňový základ zamestnávateľa nie poriadok, ale zneistenie a ďalšiu možnosť subjektívneho posudzovania. Súčasne platné znenie inkriminovaného ustanovenia zákona o daniach z príjmov je takéto: Výdavkami (nákladmi) vynaloženými na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sú tiež výdavky (náklady) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie vynaložené na mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi. Legálne nejasnosti Z odvolávky č. 21a) vyplýva, že daňovo budú uznané tie mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky, ktoré sú v kolektívnych zmluvách upravené v rámci danom v troch pracovnoprávnych predpisoch. Zákonník práce ako aj nariadenie vlády č. 223/1988 Zb. vo viacerých ustanoveniach splnomocnili zamestnávateľa - podnikateľa (prípadne aj zamestnávateľa v príspevkovej organizácii, ktorej výdavky na mzdy a ostatné pracovnoprávne nároky sú zabezpečované jej finančným vzťahom na rozpočet zriaďovateľa), na zvýšenie alebo rozšírenie pracovnoprávnych nárokov zamestnancov. Druhým zákonom, ktorý umožňuje upraviť nároky v kolektívnej zmluve, je zákon č. 1/1992 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku v platnom znení. Tretím je zákon č. 195/1991 Zb. o odstupnom poskytovanom pri skončení pracovného pomeru v platnom znení. Zákonník práce Zákonník práce v § 102 ods. 3 ustanovil možnosť predĺžiť nárok na dovolenku o jeden týždeň nad výmeru štyroch, resp. piatich týždňov v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Zákonní práce nerozlišuje zamestnancov ani zamestnávateľov pri priznávaní nároku na predĺženie dovolenky na tých, ktorí majú a tých, ktorí nemajú kolektívnu zmluvu. Naproti tomu uvedené znenie zákona o daniach z príjmov takúto diskrimináciu pripúšťa. Uznáva za daňový náklad iba náklady na dovolenku u toho zamestnávateľa, kde pôsobí odborová organizácia a kde sa tento nárok dohodne v kolektívnej zmluve. U ostatných zamestnávateľov podľa znenia § 24 písm. ods. 2j) bod 5 zákona o daniach z príjmov by nemali byť náklady na predĺžený nárok na dovolenku daňovo účinné. V konečnom dôsledku to znamená, že tieto náklady budú tvoriť pripočítateľnú položku k účtovnému hospodárskemu Zákon o mzde Obdobná nejasnosť v súvislosti s daňovým zákonom je i v zákone o mzde. Ten síce uprednostňuje dohodnutie podmienok a výšku miezd v kolektívnych zmluvách pred individuálnym dohodnutím mzdy, ale to iba pre zvýšenú ochranu zamestnanca. Viaceré ustanovenia zákona o mzde určujú totiž dolnú hranicu nároku zamestnanca, napríklad mzda za prácu nadčas, vo sviatok, mzda pri prevedení na inú prácu a iné, pričom vyššie nároky zamestnancov možno dohodnúť v kolektívnej zmluve, individuálnej zmluve alebo vo vnútornom mzdovom predpise. Domnievam sa, že nikto sa nepozastavil nad tým, že mzdy a odmeny zamestnancov by mohli byť aj nedaňovým nákladom. Zákon o daniach z príjmov však podľa § 24 ods. 2 písm. j) bod 5 za náklad vynaložená na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov považuje mzdové nároky zamestnancov v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve v rámci danom pracovnoprávnymi predpismi a nie vo vnútornom predpise alebo individuálnej zmluve. Aj odstupné Rovnaký postup sa uplatňuje aj pri nárokoch zamestnancov vyplývajúcich zo zákona o odstupnom. Ten ustanovil, že v kolektívnej zmluve, prípadne vo vnútornom predpise vydanom po dohode s príslušným odborovým orgánom, možno k základnému dvojmesačnému odstupnému priznať odstupné zvýšené až o trojnásobok priemerného zárobku. Maximálne odstupné (s výnimkou baníkov) je vo výške päťmesačného priemerného zárobku. Vo výklade Federálneho MPSV je uvedené, že pokiaľ u zamestnanca nepôsobí odborová organizácia, vydá sa vnútorný predpis bez súhlasu odborov. Aj v tomto treťom prípade dochádza k anomálii, keď určitý nárok by sa mal z daňového hľadiska posudzovať podľa toho, či je alebo nie je uzavretá kolektívna zmluva. Zbytočné a zavádzajúce Súčasné znenie § 24 ods. 22 písm. j) bod 5 je nadbytočné a zavádzajúce. Odsek prvý paragrafu 24 totiž jasne ustanovil, že výdavky (náklady) vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov sa pre zistenie základu dane odpočítavajú vo výške preukázanej daňovníkom a vo výške ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Tými osobitnými predpismi sú okrem ďalších predpisov tiež Zákonník práce, zákon o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom zárobku a zákon o odstupnom. Ak v citovaných zákonoch je daná možnosť upravovať nároky zamestnancov vo vnútornom predpise, znamená to, že mzdové a ostatné pracovnoprávne nároky zamestnancov sú poskytované v rámci danom týmito predpismi. Je preto na počudovanie, že daňový zákon pripustil zvýraznenie kategórie zamestnávateľov s kolektívnou zmluvou, a tak si zanešváril aj tak dosť problematický zákon. Ing. Marta Vladárová |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |