Prieniky do ľudského podvedomia Odmietali logiku v umení, chceli bez rozumovej kontroly vypovedať o tom, čo sa deje v podvedomí človeka. Usilovali sa to dosiahnuť prostredníctvom automatického textu či výtvarného automatizmu. Živnou pôdou ich tvorby bolo podvedomie, sny, nevedomie. Surrealisti. Prvý surrealistický text sa volal Magnetické pole a vydal ho v roku 1921 francúzsky básnik a prozaik André Breton spolu s Phillipom Soupaultom. Za zakladateľa surrealistického hnutia sa považuje André Breton, prvýkrát však tento pojem použil Guillaume Apollinaire. V liste Paulovi Dermémovi v marci 1917 napísal: Po zrelej úvahe sa mi zdá, že lepší bude názov surrealizmus než surnaturalizmus, ktorý som používal skôr. Surrealizmus ešte nie je v slovníkoch a pohodlnejšie bude pracovať s týmto pojmom než so surnaturalizmom používaným filozofmi. Apollinaire vyjadril podstatu surrealizmu takto: Keď chcel človek napodobniť chôdzu, vynašiel bicykel, ktorý sa vôbec nepodobá nohe. Tak dospel k surrealizmu, nevediac ani ako. K novému smeru sa postupne hlásilo mnoho umelcov. Boli to napríklad básnik Paul Eluard, básnik a filmový scenárista Jacques Prévert, spisovateľ Louis Aragon, básnik Robert Desnos či zakladateľ dadaizmu básnik Tristan Tzara. Prvé teoretické základy položil novému smeru v roku 1924 Prvý manifest surrealizmu od Andrého Bretona. Aj výtvarníci si postupne našli cestu k tomuto smeru a mená niektorých z nich sa stali preň takmer synonymom. Popri španielskom maliarovi, grafikovi a sochárovi Joanovi Miróovi je to nepochybne jeho krajan Salvador Dalí. So surrealistami sa prvýkrát stretol v roku 1929, keď ho Miró predstavil Andrému Bretonovi, Paulovi Eluardovi a niekoľkým ďalším predstaviteľom tohto hnutia. V lete toho istého roka ho skupina surrealistov navštívila v jeho letnom byte pri mori, v rybárskej dedinke Cadaqués. Táto návšteva mala pre neho mimoriadny význam, pretože znamenala aj stretnutie s osudovou ženou jeho života Galou. Dalího očarila natoľko, že predviedol niekoľko zo svojich výstredností, ktoré mu vyslúžili povesť šialenca. V roku 1929 vytvoril Dalí svoje prvé surrealistické diela Iluminované slasti a Trúchlohru. Išlo o rafinovanú techniku, vďaka ktorej bolo ťažké rozlíšiť maliarske a fotografické prvky. S filmovým režisérom Luisom Bunuelom vytvorili dva surrealistické filmy Andalúzsky pes a Zlatý vek. Salvador Dalí ilustroval Druhý manifest surrealizmu v roku 1930. Vytvoril vlastnú, takzvanú paranoidne kritickú metódu v maliarstve. Niektoré diela, na ktorých túto metódu aplikoval, boli však silnou kávou aj pre surrealistov samých. Išlo napríklad o obraz nazvaný Záhada Viliama Tella, kde je hrdina známeho príbehu vyobrazený ako Vladimír Iljič Lenin obdarený groteskne dlhou kostrčou. Roztržka Dalího s európskymi surrealistami vyvrcholila v roku 1934. Dôvodom boli niektoré politické výroky v súvislosti s Adolfom Hitlerom a určité monarchistické tendencie. Počas druhej svetovej vojny sa gro surrealistickej tvorby presunulo z Francúzska do USA. A tam začína hviezda Dalího žiariť najsilnejšie. Vytvorí Venušin sen pre newyorskú svetovú výstavu, navrhne výpravu pre niekoľko baletov, maľuje portréty známych osobností napríklad preslávenú Tvár Mae Westovej použiteľný ako surrealistické apartmá, píše svoju slávnu autobiografiu Tajný život Salvadora Dalího. (buj)
|
Amsterdam | oblačno | 19 |
Atény | slnečno | 28 |
Belehrad | oblačno | 23 |
Berlín | polojasno | 20 |
Bratislava | oblačno | 22 |
Brusel | oblačno | 20 |
Budapešť | oblačno | 24 |
Bukurešť | polooblačno | 23 |
Frankfurt | prehánky | 22 |
Helsinki | malá oblačnosť | 17 |
Istanbul | prehánky | 23 |
Kodaň | veľká oblačnosť | 15 |
Kyjev | oblačno | 22 |
Lisabon | polojasno | 31 |
Londýn | oblačno | 21 |
Madrid | búrky | 28 |
Miláno | oblačno | 27 |
Moskva | prehánky | 20 |
Oslo | dážď | 13 |
Paríž | polooblačno | 23 |
Praha | polooblačno | 21 |
Rím | polooblačno | 26 |
Sofia | oblačno | 20 |
Štokholm | oblačno | 18 |
Varšava | polooblačno | 19 |
Viedeň | oblačno | 22 |
Záhreb | oblačno | 24 |
Ženeva | prehánky | 23 |
|
|
|