|
|
||||||||||||||||
| Streda 26.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
NATO odmieta prestávkuAká je skutočná sila srbskej opozície? Brusel/Belehrad (TASR) - Česko a Grécko odovzdali včera v Bruseli rade NATO vlastnú mierovú iniciatívu pre Kosovo, ktorá počíta s 2- až 3-dňovým prerušením leteckých útokov na Juhosláviu. Predstavitelia aliancie však včera opätovne odmietli akékoľvek zastavenie útokov, ak sa juhoslovanská armáda predtým nezačne masovo sťahovať z Kosova. Text česko-gréckej mierovej iniciatívy odovzdal generálnemu tajomníkovi NATO Javierovi Solanovi a všetkým veľvyslancom severoatlantickej devätnástky veľvyslanec ČR pri NATO Karel Kovanda. Podľa diplomatických zdrojov Praha a Atény navrhujú prerušiť letecké útoky na Juhosláviu okamžite, ako budú k dispozícii bezpečné signály prijatia základných bodov rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a bude zrejmé, že súhlas Belehradu so všetkými ostatnými podmienkami je na dosah. Slovenského ministra zahraničných vecí a osobitného splnomocnenca generálneho tajomníka OSN Eduarda Kukana, ktorý sa včera v Bruseli stretol s generálnym tajomníkom NATO Javierom Solanom a hlavným veliteľom spojeneckých síl v Európe Wesleym Clarkom, predstavitelia aliancie informovali, že o piatich podmienkach na skončenie bombardovania sa rokovať nedá. Jediný spôsob, ako môže juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič zastaviť útoky NATO, je tieto podmienky splniť. Eduard Kukan v Bruseli zdôraznil, že chápe česko-grécky návrh ako dobre mienenú iniciatívu. Avšak podľa jeho názoru pri riešení tohto problému sa treba vydať jednou cestou a využiť existujúce kanály. Lietadlá NATO zasiahli v skorých ranných hodinách budovu srbského ministerstva vnútra v Belehrade. Budova už bola ťažko poškodená počas predchádzajúcich útokov. Sériu silných výbuchov bolo počuť v okolí Batanjice, kde sa nachádza vojenské letisko, ktoré je častým cieľom náletov. Ako informovala juhoslovanská tlačová agentúra Tanjug, vypálili lietadlá Severoatlantickej aliancie v noci 22 rakiet na dediny v okolí mesta Prizren a šesť rakiet v oblasti mesta Istok. Silné explózie otriasli Novým Sadom neďaleko rafinérie a elektrárne. Štyri rakety zasiahli aj civilné ciele v Glogovaci, približne 25 kilometrov juhozápadne od kosovského mesta Priština. Lietadlá aliancie v pondelok v popoludňajších hodinách zasiahli aj dedinu Klina. Útoky si nevyžiadali žiadne obete na ľudských životoch ani zranených, avšak spôsobili rozsiahle materiálne škody. Belehradský rozhlas zároveň informoval, že počet obetí minulotýždňových útokov na väzenie v meste Istok dosiahol stovku. Obete sa stále nachádzajú v areáli väzenia, lebo ich pre nálety nebolo možné evakuovať. Zákaz protestov Juhoslovanská armáda zakázala protivojnové demonštrácie a dezertérom pohrozila vojnovými súdmi v prípade, že sa nevrátia k svojim jednotkám. Vo svojom včerajšom vydaní o tom informuje čiernohorský denník Vijesti. Protesty proti vojne a službe svojich príbuzných v Kosove zaznamenali v uplynulých dňoch vo viacerých srbských mestách. Na niektorých akciách sa zúčastnili aj stovky rezervistov, ktorí sa po dezercii vrátili domov. Armáda k dezertérom zaujala najprv zmierlivý postoj, no podľa denníka teraz mužom, ktorí sa odmietnu vrátiť, hrozí vojenským súdom. V danej chvíli je však ťažko odhadnúť masovosť a reálnu váhu hnutia v srbskej spoločnosti, ktoré sa odkláňa od oficiálnej línie Belehradu. Navyše v danej situácii, keď opozičné strany a ich vodcovia sú marginalizovaní, pre Miloševiča je rozhodujúca podpora velenia armády a polície. Prejav zúfalstva? Hlavným zámerom bombardovania v Kosove je vyvolať nevraživosť voči Slobodanovi Miloševičovi a jeho režimu. Skutočnosť, že lietadlá NATO už tretí deň mierili na zdroje elektriny a vody by mohla byť prejavom zúfalstva, keďže aliancii sa zatiaľ nepodarilo zastaviť srbskú ofenzívu v samom Kosove, píše britský denník Financial Times. NATO požiada niektoré nečlenské krajiny o pomoc pri vytváraní 48-tisícovej mierovej jednotky, ktorá má zabezpečiť návrat utečencov z radov etnických Albáncov do Kosova. S odvolaním sa na nemenované zdroje britského ministerstva zahraničných vecí o tom vo včerajšom vydaní informuje britský denník The Times. Ďalší utečenci Úrad vysokej komisárky OSN pre utečencov (UNHCR) včera v súvislosti s pokračujúcim exodom kosovských Albáncov do Macedónska varoval, že situácia by mohla viesť k novej kríze v utečeneckých táboroch. Hovorca UNHCR Ron Redmond včera informoval, že nová vlna utečencov a vyhnancov z Kosova priviedla v pondelok do Macedónska 8500 ľudí a obdobný počet sa očakával aj v priebehu včerajška. Od začiatku náletov na ciele v Juhoslávii 24. marca tohto roka muselo podľa UNCHCR násilne opustiť juhoslovanskú provinciu 810 000 kosovských Albáncov z celkového počtu 1,8 milióna obyvateľov. |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
