Hospodársky denník
USD43,924 Sk
EUR46,463 Sk
CHF29,145 Sk
CZK1,225 Sk
  Štvrtok  27.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Guvernér NBS nasadil vysoko latku


Peňažný trh sa normalizuje, opäť sa kótoval BRIBOR
Od začiatku týždňa koruna - síce veľmi pomaly - koriguje výrazné straty z predchádzajúcich dní. Včerajšie pokojné obchodovanie bez účasti zahraničných bánk otváralo na 46,400/550 Sk/1 EUR. Klientske konverzie devíz do korún - investori začínajú využívať úrokový diferenciál - posilnili kurz koruny oproti euru najskôr na 46,380/480 Sk/1 EUR a v popoludňajších hodinách až na 46,250/350 Sk/1 EUR pri zúžení spreadu. Kurz koruny oproti americkému doláru sa včera v podstate nezmenil - zisky koruny oproti euru vykompenzovali straty eura na dolári - euro sa včera dostalo na nové historické minimum. Koruna včera končila na 43,975 Sk/1 USD, 23,581 Sk/1 DEM a 1,2193 Sk/1 Kč, takže bola 26,46 % v depreciácii oproti bývalej centrálnej parite. V predchádzajúcich hektických dňoch, keď kurz koruny oproti voľne vymeniteľným menám rapídne klesal, sa čoraz častejšie zdôrazňovala úloha Národnej banky Slovenska (NBS) pri stabilite koruny. Je to celkom pochopiteľné, pretože podľa zákona o NBS je stabilita meny hlavnou úlohou tejto inštitúcie. Keďže každá inštitúcia je reprezentovaná hlavne svojimi vrcholnými predstaviteľmi, v súvislosti s vývojom kurzu meny sa najčastejšie citoval Vladimír Masár, guvernér NBS. Napriek tomu, že nemáme ambíciu hodnotiť pôsobenie guvernéra - na to sú iné, povolanejšie a pravdepodobne i kvalifikovanejšie orgány - nedá nám aspoň v kocke nepripomenúť genézu jeho pôsobenia na čele tejto nielen doma uznávanej inštitúcie. A nerobíme to preto, že 29. júla to bude šesť rokov odvtedy, čo prezident republiky na návrh vlády vymenoval V. Masára za guvernéra NBS. Podľa už uvedeného zákona sú totiž guvernér, viceguvernéri centrálnej banky a vrchní riaditelia vymenúvaní práve na šesť rokov. Všetci, aj neskôr narodení, si pravdepodobne dobre pamätáme na zápas, aj keď nie vždy úspešný, centrálnej banky o stabilitu meny. Úspech či neúspech centrálnej banky však nezávisí iba od jej menovej politiky. Okrem iného závisí aj od koordinácie menovej a fiškálnej politiky, ktorá je zasa doménou vlády. Aj preto stojí za to pripomenúť varovania centrálnej banky, menovite jej guvernéra, pred nepriaznivým vývojom slovenskej ekonomiky už začiatkom druhej polovice roku 1996. Teda v čase, keď priam výborné makroekonomické ukazovatele - rastúci hrubý domáci produkt (mimochodom, jeho úloha sa v ekonomike preceňuje), klesajúca inflácia, ale aj nezamestnanosť - dávali zodpovedným zabúdať na „zadné kolesá“. Nemenej zaujímavý bol zápas o nezávislosť centrálnej banky najmä v roku 1997. Novela zákona o NBS, ktorá podľa predstáv vtedajšej vládnej koalície, mala uľahčiť štátnym financiám, aj vďaka verejnej mienke neprešla. (Pozitívne to hodnotí aj posledný minister financií.) Napriek tomu, že nechceme rekriminovať, za takmer šesť rokov pôsobenia guvernéra v niečo staršej centrálnej banke to nebola iba prechádzka ružovým sadom. A nielen preto, že centrálna banka sa musela často vzoprieť „mocným“. Treba pravdepodobne pripomenúť nie vo vhodnom čase zrušené fluktuačné pásmo, či nie vždy dôsledne fungujúci bankový dohľad. Investičná a rozvojová banka je skôr varovaním. Celkom isto je prirodzené pripomenúť, že terajší guvernér mal i šťastnú ruku pri voľbe spolupracovníkov. Napriek tomu, že tu nemôžeme uviesť zoznam všetkých, musíme spomenúť aspoň Mariána Juska, viceguvernéra NBS a vrchnú riaditeľku Elenu Kohútikovú (vo vymenúvaní by sa však dalo pokračovať). Keďže sa zdá, že V. Masára za guvernéra NBS na ďalšie šesťročné obdobie nemá kto navrhnúť, sme presvedčení, že o menovú politiku NBS sa ani po 29. júli nemusíme obávať. O tom, že V. Masár nasadil latku dostatočne vysoko, svedčí i to, že tri razy (zo štyroch) ho Hospodársky klub - NEF vyhlásil za najvýraznejšiu osobnosť slovenskej ekonomiky. Aj včera centrálna banka refinancovala bankový sektor prostredníctvom dvoch repo tendrov V prvom jednodňovými peniazmi v sume 2 mld. Sk pri priemernej sadzbe 32,21 % p. a. V druhom to boli 2 mld. Sk na dva týždne pri minimálnom výnose 20 %, priemere 21,15 a maxime 3,10 %. Prílev likvidity mal za následok nielen zníženie úrokových sadzieb - klesli asi o 10 %, navyše sa opäť zmenšili spready. Napriek tomu, že pri obchodovaní prevládali krátke peniaze, banky už kótovali aj šesťmesačné depozity. Jednodňové peniaze sa kótovali na úrovni 20/21 %, týždňové 20/23 % a dvojtýždňové na 21/23 %. Dlhšie peniaze sa kótovali nižšie - jednomesačné 18/20,5 %, trojmesačné 18/20 % a šesťmesačné 18/23 %. Istý stupeň normalizácie peňažného trhu dokladá obnovenie BRIBOR-u. Bankový sektor plnil povinné minimálne rezervy na kumulatívnych 97,94 %, pričom banky na svojich účtoch v NBS deponovali 40,049 miliardy Sk. Podľa názoru dílerov, ak nedôjde k neočakávaným výkyvom na peňažnom trhu, komerčné banky by nemali mať problém s naplnením predpísaného stavu (al)


Amsterdampolooblačno21
Atényslnečno26
Belehradoblačno23
Berlínpolojasno22
Bratislavaslnečno24
Bruselpolooblačno21
Budapešťslnečno24
Bukurešťoblačno25
Frankfurtpolojasno22
Helsinkizamračené15
Istanbulpolojasno22
Kodaňpolojasno19
Kyjevpolooblačno21
Lisabonpolojasno27
Londýnoblačno23
Madridbúrky28
Milánoslnečno29
Moskvaoblačno21
Osloprehánky16
Parížpolooblačno28
Prahapolooblačno23
Rímslnečno28
Sofiapolooblačno22
Štokholmoblačno17
Varšavaslnečno21
Viedeňslnečno24
Záhrebpolooblačno23
Ženevapolojasno25

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.