Peter Kasalovský Nie je to síce nemožné, ale bolo by to absurdné, keby jeden z kandidátov na funkciu prezidenta republiky odstúpil. Minister vnútra SR L. Pitner je však zodpovedný za to, aby sa myslelo aj na takúto možnosť. Je zrejmé, že V. Mečiar a R. Schuster sú očakávanými aktérmi druhého, ale zároveň posledného kola prezidentských volieb. Z viacerých médií sa síce hlása, že by mohol rozhodnúť jeden či niekoľko hlasov, ale druhý prezident SR bude zvolený rozdielom desaťtisícov hlasov. Podľa našich odhadov pôjde o rozdiel jedenásť až štrnásť percent plus mínus jedno-dve percentá. Podstatné však je, že voľby majú svoje napätie a demokratický rámec. Aj keď niektorým koaličným politikom nie je stále jasné, že volebný výsledok z prvého kola vrátil V. Mečiara do politiky. Nemálo z nich je z neho zľaknutých a nervóznych. Treba ich dennodenne varovať pred názorom, že tých vyše milióna jeho voličov nie sú akoby menej hodnotní občania, či dokonca spiatočníci. Je to nemúdre, nebezpečné a v konečnom dôsledku tento postoj možno považovať za jeden z prejavov duševnej nezrelosti, neúcty k občanovi a celkovej nekultúrnosti. Následky by mohli byť nedozerné, najmä zo strany práve takto vnímanej skupiny voličov. Obidvaja kandidáti sú zo straníckeho cesta. Na jednom brehu sú voliči opozície, na druhom koalície a spolu s ňou aj nemálo hlasov z neparlamentných strán, a najmä ľavicových (!). Pohľad na takúto parceláciu voličského priestoru dosť kruto potvrdzuje, že rozdiely sú minimálne, tak ako je to u nás zvyčajné po polroku vládnutia. Len politici majú pocit, a podľa neho sa aj správajú, že stále majú za sebou jesenný volebný výsledok. Budú ho mať iba v parlamente, pokiaľ sa medzi sebou koaliční partneri nerozhádajú so smrtiacou nenávisťou v očiach, alebo ich nepošle na chodník sociálny Premiér M. Dzurinda sa tejto možnosti chce vyhnúť a mieni občanom navrhnúť v tomto čase dosť neobvyklý, ba až archaický a nikým nesignovaný pakt: dôveru a trpezlivosť bez garancií zo strany voličov na ročné obdobie pre vládnu koalíciu. Je to manéver, ktorý potrebuje podporu takpovediac ulice, avšak tá je vymetená. Nenaplní sa tak skoro pre únavu, či skôr občiansku dezilúziu. Aj druhý prezident v poradí bude musieť pracovať za bojových podmienok, keď väčšina domácností sa pohybuje v pásme biedy na európsky spôsob, pretože neduživých reprezentantov máme viac ako dosť. Musí byť osobnosťou číslo jeden, aby vskutku páru nemal. A pritom je vo hviezdach, že Slovensko si biedu, nijakú mizériu už nezaslúži. Tých politikov, ktorí nedokážu riešiť problémy a budú koketovať s biedou s veľkým B, vytlačí na perifériu neodstrániteľný tlak. Taký, ktorý vzniká bez závislosti od premiérov či vlád a vyrába si osobnosti. Jednu väčšiu a druhú o voľačo slabšiu si vyrobí v zajtrajších prezidentských voľbách.
