|
|
||||||||||||||||
| Piatok 28.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Reparát, ale so všetkými dôsledkamiHrozba straty dôvery V uplynulom týždni vláda SR schválila a ohlásila zásady ekonomického balíčka určeného na riešenie makroekonomických problémov, ktoré sa stali o to aktuálnejšie, že významne a negatívne ovplyvnili kurz slovenskej meny. Neraz sme v našom denníku kritizovali vládu za jej malú aktivitu pri riešení týchto problémov. Kritika, oprávnená či nie, sa ozývala najmä z radov opozície. Aj preto sme sa o niektorých jej názoroch pozhovárali s Miroslavom Maxonom, poslancom za HZDS, ktorý bol v predchádzajúcej vláde necelý rok ministrom financií. - Začal by som titulkom z vášho denníka, ktorý ma veľmi zaujal Vyľakaná vláda ohlásila reparát. Prekvapuje ma, že trvalo sedem mesiacov, kým sa vláda vyľakala. Prirodzene, potrebovala čas na analýzu, aby mohla robiť efektívne kroky. Na druhej strane však treba pripomenúť, že ak sú už vyľakaní podnikatelia, radikálne sa zhoršovala pozícia slovenskej koruny a keď začal byť trošku vyľakaný aj občan, tak až potom sa vyľakala vláda. Okrem toho, čo som povedal, mala na vyľakanie niekoľko ďalších dôvodov. Schodok štátneho rozpočtu za prvé štyri mesiace je niekde nad 7 mld. Sk, teda o 3,4 mld. Sk viac, ako za to isté obdobie predchádzajúceho roka, je to dôvod na analýzu. Za prvý štvrťrok sa podstatne zvýšil čistý úver vláde o 4,7 mld. Sk, pritom za rovnaké obdobie minulého roka sa táto pozícia o 5,7 mld. Sk zlepšila. Stratený čas Keď máme hovoriť o reparáte, predpokladám, že to bude reparát so všetkými dôsledkami. Aj preto trocha zamiešam do ekonomiky politiku. Minulý týždeň sme boli svedkami zásadného vyhlásenia vlády k ďalšiemu postupu ekonomických krokov. Zaujalo ma na ňom vyhlásenie premiéra o stopercentnej jednote vlády. Dospelo sa síce k dohode o uplatnení dovoznej prirážky, zvýšení dolnej hranice sadzby DPH, znížení výdavkov štátnej správy približne o 4 mld. Sk, uvažuje sa o licenčných poplatkoch pre živnostníkov. Predseda vlády však nevedel povedať, aká bude sadzba dovoznej prirážky, na aké percento sa zvýši dolná sadzba DPH, teda to, čo podnikateľská verejnosť očakávala jasne definované. Ak sa dnes robia analýzy či sadzba DPH bude 10- alebo 12-percentná, tak takmer sedem mesiacov od nástupu vlády považujem naozaj za stratený čas. Okrem toho, spotrebiteľ stále nevie, ako hlboko bude musieť siahnuť do vrecka pri zvýšení ceny plynu, vláda a Slovenský plynárenský priemysel sú vo vyhláseniach nejednotní. Pre mňa je mimoriadne zaujímavé, že objem zahraničných investícií za prvé tri mesiace t. r. bol asi o 30 % nižší ako za rovnaké vlaňajšie obdobie. Neviem si dobre vysvetliť, prečo sa vláde nepodarilo pritiahnuť na Slovensko aktívnych investorov. V súčasnosti, predovšetkým v odbornej verejnosti, rezonuje dohoda premiérov ČR a SR v súvislosti s usporiadaním vlastníckych vzťahov vo VÚB a v Komerčnej banke. Treba povedať, že aj česká tlač prezentuje nevýhodnosť tejto dohody pre SR. Je spomínaných 1,3 mld. Sk, ktoré by sme podľa českej tlače mali na základe tejto dohody stratiť, suma, ktorú sme ochotní obetovať za rýchle tempo privatizácie VÚB? Pritom si, prirodzene, uvedomujem, že ak sa tento problém nevyrieši, tak VÚB nemôže byť sprivatizovaná, alebo iba s ťažkosťami. Kurz koruny Mimoriadne vážnym problémom je zhoršujúci sa kurz slovenskej koruny. Jeho pokles sa síce podarilo zastaviť, prirodzené je však spýtať sa, či sa pozícia slovenskej koruny musela dostať až do takého stavu, v akom bola. Pritom treba zdôrazniť, že objem devízových rezerv, ktorý sa v tomto roku významne znížil, nedovoľuje centrálnej banke významne intervenovať v prospech kurzu slovenskej koruny. Ekonomika má však istú zotrvačnosť. Problémy, ktoré v súčasnosti vystupujú vypuklejšie, boli predsa známe už v predchádzajúcich rokoch. Napokon boli predsa dôvodom zníženia ratingu SR najvýznamnejšími ratingovými agentúrami. - Možno sa bude zdať, že nie som dostatočne kritický. Nepovedal by som, že vývoj ekonomiky bol nejakým spôsobom dramatický, je stále komplikovaný a dnes je ťažko jasne stanoviť parametre, za čo môže predchádzajúca vláda a za čo súčasná. Myslím si, že v procese transformácie ekonomiky bude ešte niekoľko volebných období, kým jej situácia bude podstatne stabilizovanejšia. Skúsme si zobrať jeden ukazovateľ, za ktorý sme mimoriadne kritizovaní, a to zahraničný dlh - 11,3 mld. USD. Je to prirodzene zahraničný dlh vlády, ale aj podnikateľských subjektov. Ak ho porovnáme s dlhom ČR (22 mld. USD), Maďarska (21 mld. USD), je na tom Slovensko objektívne tak zle? Nehovoriac o tom, že v tomto dlhu máme dobudované Gabčíkovo, prvú etapu Mochoviec a niekoľko desiatok kilometrov diaľnic. V českom ani v maďarskom dlhu takéto infraštruktúrne projekty, ku ktorým budú musieť pristúpiť (napríklad ČR Temelín), tieto zdroje premietnuté zatiaľ nie sú a v budúcnosti sa s najväčšou pravdepodobnosťou do zadlženia premietnu. Treba však povedať aj to, že dlhy treba splatiť. Navyše sa negatívne prejavujú v nákladoch na dlhovú službu, ktorá je aj tak veľká. - Iste, ak by však slovenská ekonomika mala zabezpečený trvalý rast minimálne v rozsahu 3 - 4 %, ako je to v zákone o štátnom rozpočte na rok 1999, som presvedčený, že je reálne akumulovať zdroje, aby sme sa s týmito záväzkami vyrovnali. Nemožno ich však plniť, ak slovenská ekonomika dosiahne významný pokles. Pre mňa bola prekvapujúca informácia predsedu NR SR J. Migaša, že sa dokonca očakáva 1,5- až 2-percentný pokles HDP. Tam vidím dôvody, pre ktoré nebude možno záväzky predchádzajúcej vlády plynule plniť. Vo volebnom programe HZDS, ale aj SDĽ je jasne deklarované, že štátny dlh treba reštrukturalizovať, čo sa zatiaľ nestalo. Hovorili ste o znížení objemu devízových rezerv. Treba však povedať, že ich zníženie približne o 2 mld. USD ide na vrub zrušenia pozície bánk na devízové účely Národnou bankou Slovenska. Takže skutočné zníženie devízových rezerv nie je nijako dramatické. - Chcel by som zdôrazniť, že v súvislosti s devízovou pozíciou bánk a vo väzbe na povinné minimálne rezervy sa situácia s kurzom Sk môže čiastočne stabilizovať. Mám na mysli predovšetkým to, že komerčné banky môžu mať problémy s plnením povinných minimálnych rezerv a ak majú v portfóliu devízy, tak s najväčšou pravdepodobnosťou môže dôjsť k predaju devíz, a tým by sa situácia v devízových rezervách NBS mohla zlepšiť. Druhá vec je objem devízových rezerv, ten totiž priamo súvisí s ambíciami NBS intervenovať na devízovom trhu v prospech Sk. Keď slovenská koruna zaznamená väčšie výkyvy a centrálna banka nebude mať dostatok devízových zdrojov, tak nebude môcť intervenovať. Treba však povedať, že situáciu z hľadiska celkového objemu devízových rezerv nemožno hodnotiť nejako mimoriadne dramaticky. Vašej, ale aj súčasnej vláde sa právom vytýka absencia ucelenej hospodárskej politiky. Súčasná vláda by ju mala predložiť do dvoch mesiacov. - Som presvedčený, že v oblasti ekonomiky sa urobilo veľmi málo aktívnych krokov a aj našej vláde sa právom vytýka, že nemáme spracovanú ucelenú hospodársku politiku vývoja slovenského hospodárstva. V programovom vyhlásení súčasnej vlády nie sú však definované ani len základné cesty hospodárskej politiky, a to je podľa mňa veľmi zlé. Jeden z dôvodov, prečo sú príjmy tohtoročného štátneho rozpočtu asi o 5 mld. Sk nižšie ako v predchádzajúcom roku, ale aj nepriaznivého vývoja na devízovom trhu, je podľa môjho názoru strata dôvery podnikateľov k súčasnej hospodárskej politike vlády. Pritom dôveru podnikateľov možno stratiť vo veľmi krátkom čase, získať ju späť je však veľmi komplikované a zložité. Pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte sme upozorňovali na niektoré nereálne údaje predovšetkým v jeho príjmovej časti. Vtedy nebola ochota tieto naše pripomienky počúvať, približne dva mesiace po jeho schválení sa v mnohých ohľadoch potvrdzuje, že naše obavy boli oprávnené. Nesúhlasil by som celkom s vašim tvrdením, že v programovom vyhlásení vlády nie sú definované aspoň základné cesty hospodárskej politiky. Väčším problémom je ich plnenie, pričom treba mať na zreteli, že do konca volebného obdobia je ešte dlhý čas. - Napriek tomu, že koniec volebného obdobia je ešte ďaleko, predsa si myslím, že viaceré kroky vláda už mala urobiť. Napríklad, ak sa niečo efektívne malo urobiť pri redukcii výdavkov štátnej správy na rok 2000, tak bolo treba konať začiatkom tohto roka. V oblasti finančnej, daňovej a colnej správy sa sľubovalo, že sa významným spôsobom urýchlia súdne spory v obchodných veciach, zatiaľ sa nič efektívne neudialo. To isté platí o zlepšení finančnej disciplíny daňovej a colnej správy. Sľúbili, že sa významným spôsobom legislatívne upraví daňová exekúcia. Myslím si, že zvýšenie spotrebných daní nebude mať taký efekt, ako sa očakávalo. Podľa môjho názoru veľmi správne bolo prezentované, že sa zvýši zdanenie konečnej spotreby luxusných výrobkov. Je to štandardný spôsob v mnohých krajinách a je veľmi efektívny. Dovolím si ešte spomenúť takú špecifickú oblasť, ako je deblokácia našich pohľadávok v zahraničí. Veľmi jasne a zreteľne sa prezentovalo, že sa nebude postupovať spôsobom, aký bol zaužívaný v predchádzajúcej vláde. Terajšia vláda sľúbila vniesť do tohto systému transparentnosť a prehľadnosť. Žiaľ, musím konštatovať, že zatiaľ to nie je ani na predchádzajúcej úrovni. Uvedomujem si, že by bolo príliš skoro, keby som očakával jasné legislatívne riešenie problémov kapitálového trhu. Som však presvedčený, že mohol byť vypracovaný materiál, o ktorom by sa mohlo diskutovať. Mám na mysli napríklad bezprávny stav transformácie investičných fondov. Som presvedčený, že iné riešenie ako dodatočná legalizácia alebo istý pardon voči tým, ktorí túto transformáciu spravili, ani nie je možný. Čím dlhšie sa to bude odkladať, tak tým viac problémov okolo toho môže vzniknúť. Tieto problémy však nie sú nové. To, že ste ich neriešili, bolo dané politicky alebo tam boli nejaké iné dôvody? - Ja som to neriešil predovšetkým preto, že neexistoval jednotný názor ako tento problém riešiť. Usiloval som sa o to, aby som to mohol vyriešiť tak, ako som naznačil. Považujem to za jednu z vecí, ktoré sa mi nepodarilo uskutočniť. Bola politická vôľa riešiť to? - Nenazval by som to presne politickou, nebola vôľa to riešiť. Korene tohto problému sú ... Skôr subjektívneho alebo objektívneho charakteru? - Podľa mňa sú najmä v nezmyselných šarvátkach ministerstva financií a účastníkov kapitálového trhu. Namiesto toho, aby sa odstránila podstata problému, prehlboval sa názorový nesúlad. Anton Legéň |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
