|
|
||||||||||||||||
| Pondelok 3.Mája 1999 | |||||||||||||||||
|
 |
|
|||||
Určiť čo potrebujeme a čo nieLegislatíva nepomáha malým a stredným podnikateľom Považské strojárne z Považskej Bystrice boli roky baštou nášho strojárstva. Dnes už je to iba minulosť. Prečo sa tak stalo, ťažko posudzovať. Mnohí ľudia, ako vidno aj na príklade Ing. Jaroslava Ďurkovského, dnes majiteľa firmy IMC Slovakia v Považskej Bystrici, však odišli. Mne napríklad prekážal systém veľkých podnikov. Za osem rokov čo som robil v strojárňach a ich dcérskej spoločnosti Vojus, vystriedali šesť generálnych riaditeľov a 36 riaditeľov divízií. Čo to znamená v smerovaní podniku netreba vysvetľovať. Každý riaditeľ nastolil iný smer - jeden povedal holding, ďalší, že centrálne vedenie, potom zase holding..., odhaľuje Ing. J. Ďurkovský príčiny svojho rozhodnutia skúsiť niečo na vlastnú päsť. Malé sú flexibilné Pôvodným povolaním letecký inžinier, so zameraním na konštrukciu leteckých motorov, začal po absolvovaní školy pracovať v Považských strojárňach. Neskôr, ako pracovník oddelenia stratégie technického rozvoja, dostal za úlohu založiť prvú dcérsku akciovú spoločnosť, z vtedy bankrotujúcej divízie, ktorá za pol roka vykazovala stratu 48 mil. Sk. Po dvoch rokoch, keď odchádzal z firmy, mala zisk 8 mil. Sk. Tam pričuchol ku konkrétnej strojárine. Keď som si uvedomil, že to, čo robím, nie je to, čo chcem robiť celý život, rozhodol som sa založiť spoločnosť, ktorá sa v prvom období venovala len konzultačnej a sprostredkovateľskej činnosti, po čase sme na seba nabalili aj výrobu a dnes IMC Slovakia zamestnáva 15 pracovníkov. Som však aj vlastníkom firmy AKB Slovakia, čo je konštrukčná kancelária, ktorá zamestnáva päť konštruktérov. Firma neveľká počtom zamestnancov, ale nesporne zaujímavá výsledkami. Deväťdesiat percent svojich výrobkov exportujú do západnej Európy, najmä do Holandska, Nemecka, Luxemburska a Rakúska. Z jedného milióna obratu, ktorý dosiahla za necelý prvý rok činnosti, sa postupne prepracovali v minulom roku k obratu 36 mil. Sk. Do toho nie je zahrnutý obrat AKB, ktorý bol tri milióny, ani objem výroby, ktorý síce cez nich prechádza, dohliadajú na výrobu a výrobky, ale nie je vedený priamo cez firmu. Okrem prvého roku existencie vytvára firma ustavične zisk .Chcelo by to viac, ale to záleží od podmienok, ktoré na Slovensku máme, netají sa nespokojnosťou s podmienkami Ing. J. Ďurkovský, ale zároveň poukazuje aj na pozitíva. Dokázali sme nájsť veľa výrobcov a dodávateľov, ktorí dokážu vyrábať a dodávať na úrovní, ktorá je požadovaná v západnej Európe. Existujú technológie, ktoré nemajú ani západné firmy. Napríklad zváranie elektrónovým lúčom, plazmové nanášanie, technológie, ktoré vyplývajú z výroby leteckých motorov v Považských strojárňach. Flexibilita malých a stredných firiem sa veľmi zvýšila. Odstúpili sme od spolupráce s veľkými firmami, kde je pracovná morálka veľmi nízka. Tendencia na Slovensku je taká, že malé firmy sa dokážu správať veľmi pružne, čo je pozitívne. Umožňujú kontakty IMC Slovakia je malá firma, rozsah jej činnosti je však veľmi pestrý. Vyrábame strojárske produkty a výrobky na základe výkresovej dokumentácie zahraničných zákazníkov. Poskytujeme technologické poradenstvo, dokážeme zabezpečiť prenos technológií, know-how, máme špecialistov na opracovávanie, na zváranie, na odlievanie. Sami si výrobu kontrolujeme a riadime jej kvalitu. Zákazníkovi poskytujeme kompletný servis. Jedným z posledných krokov je aj pokrytie konštruktérskych a vývojových prác. Zavádzame zlepšenia výrobkov počas výroby, riešime vývojové úlohy. Zaoberáme sa aj sprostredkovaním, ale nie na tej báze, že tu niečo kúpime a tam predáme. Sprostredkúvame kontakty. Veľmi úzko spolupracujú s firmami so skupiny Klöckner, ktoré vyrábajú baliace stroje, najmä pre potravinársky priemysel. Ide o plnenie fliaš, ich balenie do zmrštiteľných fólií, etiketovanie. Komponenty, súčiastky a niektoré montážne podskupiny vyrábajú aj pre baliace stroje, napríklad na tyčinky Mars, Deli, Tribit, ktoré dokážu zabaliť za minútu 1800 tyčiniek. Spolupracujú však s oveľa väčším množstvom zákazníkov. Chýba podpora Stále počúvame o podpore exportu pre malých a stredných podnikateľov, my sme zatiaľ nepocítili žiadnu podporu. Od štátu sme nedostali ani korunu, napriek tomu, že sme vytvorili dvadsať pracovných miest. Administratívne a byrokratické prekážky, napríklad pri hľadaní finančnej podpory na úradoch práce, sú také veľké, že keď som si spočítal stratu času, zistil som, že to nestojí za to. Ak takto stratený čas venujem podnikateľským aktivitám, prinesie mi to väčší osoh. Podobne je to s programom PHARE. Vyhľadávať ich je príliš časovo náročné a, napokon, aj tie sú zamerané iba na podniky nad 25 zamestnancov. Tu by sa malo zohľadňovať aj to, ako firma prosperuje a nie koľko má ľudí. Ťažko pochopiteľné je aj opodstatnenie Eximbanky a Fondu na podporu exportu, ktorým sa musia platiť poplatky za to, čo vyexportujeme. Nie sú to veľké sumy, ale stojí to zase veľa času. Jednu z najväčších prekážok exportu vidí Ing. J. Ďurkovský v nevyhnutnej certifikácii. Ak chcú vyviezť výrobok do západnej Európy, musí spĺňať požiadavky ich trhu. To znamená, že jeho komponenty tam musia byť akceptovateľné. V ich prípade sa to týka najmä ložísk, elektrodielcov, vzduchotechniky, hydrauliky, ale aj matíc, podložiek, krúžkov a pod. Ak si partner určí firmu, z ktorej majú byť, musia mu vyhovieť a vo väčšine prípadov ich doviezť zo zahraničia. U nás sa zahraničné certifikáty neakceptujú, čím sa čas veľmi predĺži, cena zvýši a firma stráca konkurencieschopnosť. Sami si škodíme Ďalším problémom je dovoz zdrojov a technológií. Chceli sme napríklad vyrábať určité baliace stroje, ale bolo nevyhnutné ich skúšať skúšobným zariadením vyrábaným v Nemecku. Tam je pomerne lacné, stojí okolo tisíc mariek, my by sme však ďalších dvadsaťtisíc korún museli zaplatiť za certifikáciu. Nemohli sme ho teda kúpiť, mohli sme si ho však požičať. Keď chceme vyvážať, musí nám byť jasné, že na Slovensku môžeme pokryť možno iba jedno percento celosvetovej strojárskej výroby, ostatné si musíme doviezť. Ak na to uvalíme embargá - certifikáty a licencie, škodíme iba sami sebe. Mechanizmy na správne prehodnotenie toho čo potrebujeme a čo nie, sme stále nenašli. Ak nebudeme efektivitu zvyšovať už vo fáze administratívnych činností, nikam sa nedostaneme. V spoločnosti sa vybudoval obraz podnikateľa ako podvodníka, ktorý neplatí štátu, vozí sa na drahom aute, dovolenky trávi v zahraničí a vykorisťuje ľudí. Takýto obraz je nesprávny a nás veľmi mrzí. My napríklad nemáme voči štátu ani korunu dlhu a ani sme nikdy nemali. Prečo, keď firma poctivo platí, zamestnáva ľudí, produkuje zisk, sa v spoločnosti buduje obraz podnikateľa ako zlého človeka? Je to zrejme pozostatok zo socialistických čias, ale celkovému oživeniu ekonomiky takýto pohľad neprospieva. Určite je veľa firiem, a teda aj podnikateľov, ktorí chcú, tak ako my, rozširovať výrobu, zamerať sa na zvýšenie efektivity vo firme, pri menšom počte pracovníkov zvládnuť podstatne väčší objem práce pomocou výpočtovej techniky, dobrého softvéru, efektívnosťou práce jednotlivých činností. Chceme, aby vo firme bolo zdravé prostredie, dobré medziľudské vzťahy, aby ľudia chodili do práce radi, aby im zarobené peniaze umožnili solídnu existenciu. To prináša potešenie, ale byť v jednom vreci s darebákmi nie je nič príjemné. Gabriela Klestincová
|
|
||||||
|
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. | |||||||
