Inštitút daňovej kontroly (I)

Daňová kontrola je určitým typom finančnej kontroly - sleduje optimalizáciu „daňového fungovania“ kontrolovaných fyzických osôb (FO) a právnických osôb (PO). Teória finančného práva, do ktorého daňové právo ako právne pododvetvie patrí, rozoznáva 2 základné kategórie daňovej kontroly, t. j. priebežnú daňovú kontrolu a periodickú daňovú kontrolu. K týmto dvom kategóriám sa najnovšie pripája kategória tretia, ktorou je tzv. daňový monitoring. Druhy kontrol
Priebežná daňová kontrola je vykonávaná v nepravidelných časových intervaloch v tzv. ad hoc prípadoch, teda podľa operatívnej potreby správcu dane. Zvyčajne je zameraná na nejaký čiastkový aspekt súvisiaci s daňovým konaním. Miestne zisťovanie sa môže vykonávať aj v rámci prebiehajúcej periodickej daňovej kontroly, pričom na rozdiel od tejto ju správca dane môže zrealizovať aj v priebehu zdaňovacieho obdobia, ktorého sa kontrola týka. Druhou kategóriou je periodická daňová kontrola, ktorú správca dane vykonáva v pravidelne sa opakujúcich intervaloch, dnes troch rokov. To však neznamená, že v tejto lehote musí nevyhnutne dôjsť k výkonu daňovej kontroly u všetkých daňových subjektov. Periodická daňová kontrola, ktorú možno nazvať aj vlastnou daňovou kontrolou, predstavuje komplexnú revíziu účtovnej evidencie a inej evidencie daňového subjektu. Zákon na jej označenie používa zjednodušene termín daňová kontrola. Môže sa týkať tak jednej dane, ako aj viacerých druhov daní a zameriava sa na jedno, resp. viac zdaňovacích období. Vo väčšine prípadov sa týka jednej dane a zameriava sa na viacero zdaňovacích období. Súvisí to s tým, že v súčasnosti sa tzv. výkonné oddelenia DÚ (oddelenie priamych daní FO, oddelenie priamych daní PO a oddelenie nepriamych daní) personálne delia na správcov a kontrolórov podľa druhu dane. Existuje predpoklad, že sa táto prax daňových úradov postupne zmení, a to v súvislosti s novou vnútornou organizačnou štruktúrou ÚDR od marca tohto roka. Je pravdepodobné, že v budúcnosti bude jedna kontrolná skupina kontrolovať univerzálne viac druhov daní. Treťou kategóriou daňovej kontroly je tzv. daňový monitoring. Je to druh efektívnej daňovej kontroly, ktorej podstata spočíva v permanentnom, resp. aspoň dlhotrvajúcom monitorovaní činnosti daňového subjektu. Do praxe možno tento monitoring zaviesť tým spôsobom, že DÚ etabluje svoju expozitúru do areálov všetkých veľkých podnikateľských subjektov nachádzajúcich sa v jeho územnej pôsobnosti. V takejto podobe sa daňový monitoring momentálne v SR nevyskytuje, hoci z viacerých vyhlásení rezortu MF SR možno usudzovať, že sa o jeho zavedení uvažuje. V súčasnosti sa tento typ daňovej kontroly v našich podmienkach profiluje napríklad v prípadoch dôvodného podozrenia z napĺňania skutkovej podstaty trestného činu krátenia dane podľa § 148 Trestného zákona, resp. v prípadoch podozrenia z ilegálnych praktík prania špinavých peňazí kvalifikovaných zák. č. 249/1994 Z. z. o boji proti legalizácii príjmov z najzávažnejších, najmä organizovaných foriem trestnej činnosti a o zmenách niektorých ďalších zákonov (tzv. zákon o potieraní prania špinavých peňazí). V takých prípadoch DÚ spolupracuje s Úradom finančnej polície SR. Ako dlho?
Daňovú kontrolu možno podľa zákona vykonať až po skončení zdaňovacieho obdobia, na ktoré sa predmetná kontrola zameriava, a to až po termíne na podanie daňového priznania. V daňových veciach, ktoré sa pod vplyvom žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu ocitnú až na súdnej stolici najvyššej inštancie - Najvyššom súde SR - a ktoré sa takto stanú daňovými „kauzami“, daňové subjekty často namietajú na neprimeranú dĺžku výkonu daňovej kontroly. V tejto súvislosti treba uviesť, že ani ZSDP, ani iný daňový zákon neustanovuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly. Žiadny predpis totiž neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa hoci okrajovo dĺžkou daňovej kontroly zaoberalo. Z povahy veci vyplýva, že takýto časový limit ani nemožno ustanoviť. Správca dane je však, rovnako ako v celom daňovom konaní, viazaný základnými zásadami daňového konania, ktoré ZSDP určuje vo svojom § 2. Z daných zásad je najdôležitejšia zásada vymedzená v odseku 2 citovaného ustanovenia, podľa ktorého pri správe daní (do ktorej daňová kontrola nepochybne patrí) postupuje správca dane v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní. Teoreticky sa môže stať prípad, že daňový subjekt sám požiada DÚ o vykonanie daňovej kontroly. V takom prípade záleží na fakultatívnom uvážení správcu dane, ako sa tento rozhodne. Na vykonanie daňovej kontroly totiž nie je, s výnimkou § 15 ods. 8 ZSDP, právny nárok. Oznámenie podniku
Kontrolovanému daňovému subjektu sa zamýšľaný výkon daňovej kontroly oznámi tzv. oznámením o začatí daňovej kontroly. Daný postup nie je zákonom determinovaný a vyplýva z praxe DÚ. Štandardný postup je taký, že sa daňovníkovi doručí predmetné oznámenie osobne pracovníkom kontrolnej skupiny pri začatí daňovej kontroly. Inak zákon DÚ takúto povinnosť expressis verbis neukladá, dá sa povedať, že DÚ si daným písomným podkladom „kryje chrbát“ a že začatie daňovej kontroly bez uvedeného oznámenia nemožno považovať za nezákonné. Oznámenie o začatí daňovej kontroly obsahuje zvyčajne poverenie na jej vykonanie, napriek tomu, že pracovníkom správcu dane prislúcha aplikácia daného inštitútu priamo zo zákona. V prípade, ak na základe daňovej analýzy daňového subjektu, ktorého správca dane chce kontrolovať, DÚ predpokladá, že je to potrebné, doručí daňovému subjektu oznámenie o začatí daňovej kontroly s časovým predstihom. Preto, že dôkazné bremeno doručovania písomností v daňovom konaní zaťažuje správcu dane, tento zvyčajne doručuje oznámenie o začatí daňovej kontroly daňovému subjektu na poštovú doručenku, t. j. do vlastných rúk. Daný postup DÚ zvolí napríklad v závislosti od problémovosti, resp. bezproblémovosti platby daňových povinností daňovým subjektom v minulosti a v závislosti od momentálnej situácie. K danej problematike treba uviesť, že ten-ktorý správca dane by mal poznať daňové subjekty patriace pod jeho kompetenciu. Mal by poznať ich platobnú disciplínu týkajúcu sa úhrady jednotlivých daní. V tejto súvislosti by bolo napríklad vhodné, ako už bolo uvedené, monitorovať činnosť vybraných daňových subjektov prostredníctvom detašovaných pracovísk DÚ alokovaných priamo do komplexov podnikov. (Pokračovanie)
Mgr. Patrik Benčík