Pavučiny šťastia
Takto nazvala svoju výstavu keramikárka Ivett Axamitová. Táto predstaviteľka mladej výtvarnej generácie veľmi často prezentuje svoje diela. Za posledný polrok ich videli v Galérii na námestí v Topoľčanoch, v bratislavskej galérii Axum a hoteli Danube. Teraz sa predstavuje v Malokarpatskom múzeu v Pezinku. Každá moja výstava je iná. Vždy predstavujem nové veci, ktoré priebežne vznikajú v mojom ateliéri. Samozrejme, pred každou výstavou mohutne finišujem a robím aj celé noci, zdôverila sa nám autorka. Od roku 1990 vytvára keramické asambláže. Predtým som začala s priestorovými dielami. Potom som chcela ten priestor preniesť na plochu a vznikli obrazy. Kombinujem ich s kovom a meďou, ale najviac sa venujem hline. Čo sa týka povrchovej úpravy, nie je to len glazúra, ale aj emaily, komentuje výrobné tajomstvo I. Axamitová. V jej tvorbe dominuje sakrálna tematika. Kompletný cyklus Krížová cesta urobila pre kostol vo Vrbovom. Keramický reliéf Posledná večera je vo Vatikáne, ako dar pápežovi Jánovi Pavlovi II. pri jeho návšteve Slovenska. Aj na terajšej pezinskej výstave je časť Krížovej cesty a iné samostatné diela s kresťanskou tematikou. No nemenej dôležitá je v jej tvorbe aj ľudská inšpirácia v podobe lásky, šťastia, porozumenia, očakávania i snívania. Tvorba je pre ňu hlboké citové zaujatie, premietanie a rezonovanie videnej a prežívanej skutočnosti, odhaľovania svojho vnútorného sveta. Ponad všetky situačné významy - samota, očakávanie, túžba, nádej, viera, dôvernosť, naplnenie sa klenie ústredná téma lásky, ktorou umelkyňa zaklína zraniteľnosť a háji svoje právo na šťastie s ambíciou po jeho nákazlivom šírení v okruhu jej najbližších i možných ďalších anonymných adresátov. V plastických prácach sa prejavuje a realizuje jej bohatá invenčnosť, cit pre modeláciu rešpektujúcu povahu a poddajnosť keramického materiálu, hodnotí jej dielo Silvia Čierniková, autorka výstavy. Text a snímka: Pavol Erdziak
|
|
