Imidžová konferencia v prospech imidžovej vlády (II)
Záverom druhého dňa konferencie bolo expozé o možnej privatizácii bankového sektora. Návrh modelu privatizácie prednesený štátnym tajomníkom MF pánom V. Vaškovičom potešil ako námet predsedu predstavenstva VÚB aj pána L. Vaškoviča. Praktická realizácia takéhoto návrhu s veľkou pravdepodobnosťou urobí z Konsolidačnej banky najväčšiu banku Slovenska. Podobnou možnosťou rekonštrukcie VÚB sa určite zaoberali všetky predchádzajúce vlády, ale keď prišlo na to, že transformácia klasifikovaných úverov sa nedá urobiť bez peňazí alebo vládnych garancií, každá vláda odstúpila od tejto možnosti. Čierny Peter" slovenského bankovníctva ostal v rukách VÚB a jeho riešenie je v nedohľadne. Zaujímavá bola informácia o pripravovanej zmene v zákone o konkurze a vyrovnaní, ktorej účelom je zvýhodnenie veľkých veriteľov v neprospech výkonu funkcie správcu konkurznej podstaty. Keby k takejto zmene došlo, je otázne, či ochrana tak podniku, ako aj jeho vlastníkov, nebude vyradená v prospech jednoznačnej ambície oživenia aspoň jednej z bánk, ktorú štát kontroluje. Po skončení diskusie prítomní azda pochopili, že napriek nezlomnému optimizmu organizátora konferencie v osobe Williama Crispa, ktorého osobné závery nijako nezodpovedali skutočnej hospodárskej realite, že zahraničný imidž nového vedenia štátu vôbec nestačí na presvedčenie investorov. Tretí deň konferencie otvorila ministerka privatizácie pani Machová. Oboznámila prítomných s novými ambíciami vlády v privatizácii tzv. strategických podnikov. Posledný názor vlády je, že z privatizácie by mali byť vylúčené iba tranzitné systémy ropy a plynu, jadrové elektrárne a elektráreň v Gabčíkove. Ani v prípade týchto tzv. strategických podnikov nevylúčila minoritnú účasť cudzích investorov. Pozitívnym signálom bola aj informácia o rozhodnutí vlády privatizovať vodárne a kanalizácie. Nedoriešené sú otázky ako zabezpečiť účasť obcí na tejto privatizácii, ako vybaviť obce prostriedkami na udržanie vlastníckeho podielu v takejto privatizácii. Po jej vystúpení si prítomní vypočuli príhovor prezidenta Prezídia FNM SR Kaníka, ktorý sa snažil minimalizovať dosah sporov medzi FNM SR a predchádzajúcimi privatizátormi na pocity eventuálnych budúcich privatizátorov. Tak on, ako aj ministerka privatizácie, vzbudili dojem, že sa rozumejú tomu, čo robia. Posledný v tomto diskusnom bloku bol riaditeľ Slovenských telekomunikácií pán Hubiniak, ktorý informoval prítomných o svojom pohľade na potrebu privatizácie telekomunikácií. Z predložených materiálov bolo jasné, že počas posledných štyroch rokov klesla výnosovosť tejto monopolnej organizácie z 10 na 2 %. Počas toho istého obdobia sa zadlženie spoločnosti zvýšilo z 3 mld. na 22 mld. Sk. Každému investorovi bude určite jasné, že predaj telekomunikácií už nie je niečím, čo vlastník chce, ale niečím, čo vlastník musí urobiť, aby sa vyhol totálnej katastrofe. Vláda by sa mala zamyslieť nad možnosťou prenájmu Slovenských telekomunikácií profesionálnemu medzinárodnému operátorovi ako alternatívou rýchleho a nevýhodného predaja. Problémom vlády je, že potrebuje ukázať zahraničiu, že sa privatizácia nezastavila, a zároveň potrebuje každú korunu na udržanie slovenskej ekonomiky nad vodou. Odhliadnuc od príjemných stretnutí s pozitívnymi ľuďmi, považujem túto konferenciu za stratený čas. Nič konkrétne nebolo predložené. V stave, keď podľa údajov Slovenského štatistického úradu viac ako 50 % domácich podnikov je platobne neschopných (v poľnohospodárstve viac ako 80 %), by sa každej vláde zmrazil úsmev na perách. Tí manažéri, ktorí od konferencie očakávali predloženie reálnych krokov na realizáciu vládneho programu, určite tak ako ja pochopili, že sa stali obeťou imidžovej aktivity. Cena konferencie bola 26 000 ATS za účastníka a ja mám pocit, že by mi ich mal ktosi vrátiť. Alexander František Zvrškovec
