Duša pookreje
Glosuje G. Klestincová
Ekonomická situácia, v ktorej sa ocitáme, nás optimisticky nenalaďuje. S pesimizmom sa však ťažko žije a oko i srdce sa potrebujú niečím potešiť. Niekedy stačí pohľad z okna na ulicu, alebo opačne z ulice do okien a na balkóny. Ale iba vtedy, ak zrak môže spočinúť na niečom milom, príjemnom. Napríklad kvetoch. Tie sú pýchou a vášňou nejedného z nás. Poznám starú pani, chodiacu o barlách, ktorej sa neťaží starať sa o predzáhradku pred činžiakom. Pre potešenie celého okolia. O to smutnejší je pohľad na podaktorých tiežsusedov, ktorým nielen chýba zmysel pre krásu, ale vedome ju ničia. Niekedy iba preto, aby nemuseli so svojím štvornohým miláčikom zájsť o pár metrov ďalej od záhonov kvetov. Neuvedomujú si, že najviac škodia sami sebe. Nad čím sa im srdce pousmeje, duša pookreje?
|
|
