Príčiny finančných kríz - ako im predchádzať
Ľuboš Valach:
Finančné krízy sa vo svete v určitých intervaloch opakujú. Bola to kríza v Mexiku, v Ázii, naposledy v Rusku. Je veľký predpoklad, že podobná krízová situácia vznikne aj v strednej Európe. Čo by mohlo byť príčinou? Jeffrey D. Sachs:
- Existuje základný jav, ktorý je zdrojom týchto kríz. V období medzi rokmi 1993 a 1996 medzinárodní investori, hlavne medzinárodné banky investovali veľmi veľké sumy peňazí do novo sa vynárajúcich trhov. Väčšina z tých peňazí, ktoré banky požičali, bola na veľmi krátke obdobie, obyčajne na tridsať dní alebo na šesťdesiat dní. Takto bolo požičaných približne 200 až 250, možno aj 300 mld. USD. Potom odrazu okolo roku 1997 pochytila investorov panika a začali svoje peniaze z týchto krajín sťahovať. A to dokonca rýchlejšie, ako ich vkladali. Keďže tie peniaze boli požičané na také krátke obdobie, investori boli schopní vytiahnuť späť obrovské množstvo peňazí veľmi rýchlo. Takže v roku 1996 bolo približne 110 mld. USD vo forme bankových pôžičiek nasmerovaných do vynárajúcich sa trhov a v roku 1996 približne 100 mld. USD bolo z týchto krajín vytiahnutých. To bol veľmi veľký pohyb na to, aby tieto krajiny nepocítili silný tlak. A to je aj prípad Slovenska. Najhoršiemu tlaku čelili tí, ktorí si najviac požičali. To je ten paradox danej situácie, pretože tie krajiny, ktoré boli najatraktívnejšími miestami pre banky, dnes trpia v dôsledku odlevu peňazí najviac. Preto Kórea, Thajsko, Malajsko, Argentína a Brazília čelia veľmi ťažkému šoku. Pokiaľ ide o situáciu na Slovensku, je niekde v strede. Je ťažká, ale nie je až natoľko zlá, ako v niektorých iných krajinách. A myslím, že to má dva dôvody. Jedným je to, že Slovensko si nepožičalo toľko krátkodobých úverov. Okrem toho objem krátkodobých úverov je relatívne malý v porovnaní s celkovými úvermi. A to je dobrý a dôležitý bod pre ekonomiku. Druhý dôvod vás možno trochu prekvapí, ale podľa môjho názoru oslabenie meny bolo pre SR veľmi dobré. Pretože keby bola vláda obhajovala pozíciu koruny, minula by svoje rezervy v zahraničnej mene a kríza by bola ešte horšia, ako je teraz. Okrem toho oslabená mena zreteľne povedie k obnoveniu exportu v budúcom roku. Takže Slovensko je momentálne kdesi uprostred tohto procesu. A aké je poučenie z tejto krízy? Krajina by sa nemala spoliehať na krátkodobé bankové pôžičky pre svoj dlhodobý rozvoj. SR nepotrebuje pôžičky, potrebuje zahraničných investorov, ktorí sa budú dlhodobo angažovať v krajine postavením nových tovární alebo kúpením sprivatizovaných podnikov. Ak však prídu takýmto spôsobom, prídu na dlhé obdobie, na tridsať a viac rokov. To je druh investícií, o ktoré sa máte snažiť. A keď hovoríme o krízach, osobitné miesto má ruská kríza. Tam je rozpočtový deficit oveľa väčší, ak ho berieme proporcionálne k hrubému domácemu produktu, ako v iných krajinách. Rusko minulý rok urobilo veľkú chybu, keď obhajovalo rubeľ tak dlho, až kým neprišiel jeho kolaps. Horšie je to, že Rusko urobilo túto chybu s pomocou Medzinárodného menového fondu. Jednoducho dostalo od neho zlé rady. Preto je veľmi dôležité nielen počúvať poradcov zvonka, ale rozmýšľať aj sám za seba. Rusko pri ochrane svojej meny premrhalo rezervy v zahraničnej mene aj napriek tomu, že makroekonómom muselo byť jasné, že neexistoval nijaký realistický spôsob, ako by ho bolo možné obrániť.
|
|
