Osobitosť výtvarnej tvorby
Akademický maliar Július Koller v piatok slávil i hodnotil... 60. výročie narodenia je na to nepochybne tou najlepšou príležitosťou. Piešťanský rodák vyštudoval v rokoch 1954 1958 Strednú školu umeleckopriemyslovú a po nej Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave v oddelení figurálneho a krajinkárskeho maliarstva u prof. Jána Želibského a prof. Dezidera Millyho, kde absolvoval v roku 1965. Tento protagonista alternatívneho umenia bol výstavou v centre Pompidou v Paríži v roku 1996 1997 zaradený medzi klasikov nových podôb umenia 20. storočia. Je spoluzakladateľom a členom združenia Nová vážnosť (1990). Žije a tvorí v Bratislave.
Patrí medzi tých umelcov (Vladimír Popovič, Stano Filko a. i.), ktorí sa v priebehu šesťdesiatych rokov pokúsili prekonať konvencie tvorby, vzniknuté následkom dlhoročnej kultúrnej izolácie a začleniť slovenské umenie do širších európskych kontextov konceptuálnou orientáciou tvorby. Podstatnou filozofickou orientáciou už v 60. rokoch bol sklon interpretovať veci jednoducho, v skratke, v znakovej redukcii tvarov. Tak tvorí konštruktívne civilistické krajiny či obrazy mestských periférií a vedút. Objavuje sa v nich po prvý raz interpunkčné znamienko výkričník a otáznik, ktoré neskôr gradoval v tvorbe ako univerzálny symbol či výzva alebo výkrik... Mám tých otázok toľko, toľko neuspokojenej zvedavosti, že sám otáznik symbolizuje množstvo tých otázok dohromady. Maľuje ich na plátno, textil i formou živého obrazu na tráve. Realizuje antihappeningy, úzko súvisiace s absurdnosťami spoločenského i politického diania, v sérii antiobrazov aktualizuje súdobé konceptuálne tendencie a otáznik v nich sa stáva celoživotným autorským emblémom i nástojčivo kladenou otázkou o smerovaní novej tvorivosti. (zp)
|
|
