Peter Kasalovský Ako občanovi sa mi kurz našej koruny oproti USD javí už ako nedôstojný. Od začiatku roka sa koruna totiž scvrkla o viac ako pätinu. Neveľmi dôverujem názorom, že po zvolení koaličného kandidáta R. Schustera za prezidenta republiky nebude koruna ďalej chradnúť a hospodárstvo sa zbaví triašky. Je dosť takých podnikateľov, ktorí majú úvery v inej mene ako v našej, a už sa pripravujú, aby zvládli prijímací proces pred pekelnou bránou. Otázkou je, kto im otvorí, čo povie na privítanie, aké stanoví pravidlá pobytu atď., ale nie je vylúčené, že budú stáť pred tou bránou veľmi dlho. Musíme sa postarať o protekčný dialóg, lebo sme jednak v časovom strese a pod tvrdnuvším sociálnym tlakom. Vyčkávanie by mnohých vysililo do takej miery, že by sa radšej len tak poddali a prestali byť vytypovanou korisťou. Je predsa všeobecne známe, že pekelníci a dravci nemajú zvyčajne záujem o skapaciny (!). Sme ako osamelý bežec na maratónskej trati. Akoby sme zabudli, že ten prvý bežec po dobehnutí povedal svoje a zomrel. Aj náš organizmus sa nevie stále vyrovnať s nárokmi týchto pretekov a tiež s neveľmi žičlivým prostredím. Niekoľkokrát bol v kríze, ale práve teraz potrebuje chytiť povestný druhý dych. Povzbudiť ho môže len sebavedomie. Toho by ste mohli mať oveľa viac, poznamenal na piatkovom H-klube renomovaný svetový ekonóm prof. Jeffrey Sachs. Nemýlil sa, a my sami dobre vieme, na čo by sme mohli mať, keby ... Chce to stanoviť prísnu diétu a režim posilňovania hospodárskeho organizmu. Odborníkov na zdravú výživu máme tiež dosť. Azda sa už presadia praktici, ktorí vedia, čo je úspech a koľko stojí. Hospodársky organizmus však posilníme len vtedy, keď budeme stimulovať schopnosť realizovať sa v práci a všetkých, ktorí majú vôľu byť najlepšími na pozícii. Celkové ovzdušie v štáte sa však musí Sme priam nevládni, ale mohli by sme to aj kvitovať (!). Trvalé oslabovanie koruny môže byť aj pozitívnym signálom pre investorov. Taká je pravda, ale na jej rube je tiež vyryté, že si musíme pomôcť najprv sami. V konečnom dôsledku spoločnosť musí byť infikovaná snahou o pohyb vpred. Neberme už od politikov, že niečo, ba pomaly všetko, čo je potrebné na normálne životné podmienky, sa nedá. Je to tragické, keď sa roky nedokážu dostať zo svojho tieňa a urobiť navyše, nad priemer a pokúsiť sa aj o nemožné, lež s rozumom. Keby si tak aspoň uvedomili, že sú platení daňovníkmi. Keď sa konečne nedostane podpora ľuďom, ktorí dokážu organizovať prácu, predávať svoju produkciu a tiež vytvárať pracovné miesta, tak ostaneme v poli deklasovaných, alebo dobehneme do cieľa ako prvý maratónec a zomrieme. Otázka znie, či naozaj máme na viac, či si toľkú mizériu nezaslúžime?!
