Hospodársky denník
USD43,656 Sk
EUR45,64 Sk
CHF28,67 Sk
CZK1,207 Sk
  Pondelok  31.Mája 1999
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Polročnou okľukou opäť k výdavkom


Aké (asi) budú čísla na dnešnom mimoriadnom rokovaní vlády? Objem finančných prostriedkov, ktorý prijatím ekonomických opatrení vlády dodatočne získa štátny rozpočet (dnes o nich vláda rokuje), nie sú známe do poslednej chvíle. Treba však povedať, že dnešné opatrenia sú len renesanciou toho, čo sa malo prijať už v januári tohto roka. Z vtedajších rizík štátneho rozpočtu na rok 1999 sa stali ekonomické opatrenia alebo „balíček“. No nejde len o zmenu názvu, ale spoločnou črtou zmien je, že kým v januári by stačili iba niektoré a v zásade miernejšie opatrenia, dnes sa bude na vláde hovoriť z hľadiska obyvateľov o tvrdších číslach. Názorne to vidno na dvoch hlavných opatreniach: DPH a dovoznej prirážke. Kým v januári sa hovorilo o potrebe jedného alebo druhého, dnes rozkolísaná ekonomika potrebuje príjmy z oboch krokov. O raste tvrdosti opatrení zasa nejlepšie vypovedá vládou už odsúhlasené zvýšenie spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív. Kým v januári sa hovorilo o zvýšení 1000 Sk na tonu, teraz vláda schválila 2000 Sk. Keby sa táto spotrebná daň zvýšila od januára o 1000 Sk za tonu, teda asi o korunu na liter, prínos do štátneho rozpočtu na ročnej báze by predstavoval 1 mld. Sk. Ak sa opatrenie zavedie od júla, na dosiahnutie rovnakej sumy bude potrebné sadzbu zdvojnásobiť. Preto je už v hre návrh pre parlament na zvýšenie o 2000 Sk na tonu, čo zodpovedá asi 2 Sk za liter pohonných látok. Tu možno diskutovať o podiele zodpovednosti tejto vlády. O aké čísla ide?
Koľko vlastne štátny rozpočet potrebuje na to, aby sa udržal jeho deficit na úrovni stanovenej vládou – na 2 % hrubého domáceho produktu, čo predstavuje 15 mld. Sk? Koľko musí vláda získať z opatrení? Podľa tvrdení odborníkov – a pripustili to aj členovia vlády –, ak by sa opatrenia neprijali, deficit štátu by tento rok mohol dorásť do 40 mld. Sk. Oproti plánovaným 15 mld. je to teda asi o 25 mld. Sk viac. Prínos zo zvýšenia sadzby DPH je najproblematickejší, lebo to, ako sa zachová obyvateľstvo, ako tomuto náporu po premietnutí do cien základných potravín odolá jeho kúpna sila, je veľkou neznámou. Pripravuje sa plošné zvýšenie zníženej 6-percentnej sadzby a pritom paradoxne sa už vyše roka hovorí o tom, že viac ako polovica populácie žije na hranici biedy. Z toho jednoznačne vyplýva, že úroveň spotreby sa po zvýšení DPH a cien zníži. Kam? Podľa MF SR z tohto opatrenia pri raste sadzby zo 6 na 10 % rozpočet získa 6,9 mld. Sk. V tom by mal byť započítaný už aj predpoklad zo zníženia spotreby. Prepočty na 12 % sadzby zatiaľ oficiálne neexistujú, vychádzajú však zhruba na 11 mld. Sk. Elektrina a autá
Úvahy sú aj o zvýšení sadzby DPH pri elektrickej energii zo 6 na 23 %, čo by štátu prinieslo 0,9 mld. Sk. Okrem toho zmenou DPH by sa dnes ešte regulovaná cena energie jednorazovo zvýšila o 17 %. Otázka deregulácie elektriny pre domácnosti sa preto stáva problematickou. Z toho vychádzajú dve možnosti: buď zvýšiť ceny elektriny, alebo DPH. Oboje spolu s ďalšími opatreniami peňaženka občanov neunesie. Alebo bude vláda riskovať opodstatnenosť slov opozície o predčasných jesenných či jarných voľbách v dôsledku sociálnych nepokojov? Iste nie, sociálne kompenzácie sú možné, avšak na úkor účinnosti prijímaných opatrení. Z majetkových daní je z hľadiska časového horizontu zavedenia najaktuálnejšia daň z osobných automobilov. Platiť by mala od júla tohto roka. Orientačne a veľmi približne pri priemernej sadzbe 2500 Sk na automobil a pri súčasných asi 1 mil. automobiloch by sa ročný výnos z tejto dane mal pohybovať na úrovni 2,5 mld. Sk, teda na polročnej báze ide asi o 1,75 mld. Sk. Dovozná prirážka
Dovozná prirážka bude k obyvateľom SR najšetrnejšia, pokiaľ ide o základné potraviny. Premietne sa do cien dovážaných tovarov, ktoré ľudia môžu nahradiť domácimi. Multiplikačný efekt prirážky možno vidieť aj v ochrane obchodnej bilancie a devízových rezerv. Navyše, pre rozpočet je to jeden z najistejších príjmov. Alternatív, aké sadzby dovoznej prirážky môže vláda, zvoliť je viacero, uvažujme o tom s maximálnym prínosom. Od 1.7. do konca tohto roka by išlo o sadzbu 10 %, prvý polrok budúceho roku 7 % a zvyšok roku 2000 o sadzbu 5 %. Tento rok by po premietnutí inflačného vplyvu mal z takto stanovenej prirážky získať 3,7 mld. Sk. Je to jeden z najistejších príjmov. Okľukou na začiatok
Okrem týchto hlavných opatrení príjmom budú zvýšené správne poplatky vo výške asi 250 mil. Sk. K tomu treba pridať aj bližšie neurčenú sumu zo zvýšenia súdnych poplatkov a z privatizácie. Spolu zvýšenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu z uvedených opatrení prevýši polovicu sumy potrebnej na udržanie deficitu štátneho rozpočtu na plánovanej úrovni. Z tejto krátkej bilancie tak jednoznačne vyplýva, že dosiahnutie cieľa – sanácia štátneho rozpočtu – bude prinajmenšom rovnakým dielom záležať na úsporách vo výdavkovej časti. Teda tej strany, o ktorej aj napriek veľkým rezervám, najmä v štátnej správe, vláda nerada hovorila pri jeho zostavovaní. A tak sa vlastne kabinet M. Dzurindu dostáva na začiatok zostavovania štátneho rozpočtu, do obdobia konca roka 1998. Pravda, o polroka neskôr, a za iných okolností. Peter Višváder

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.